kupola -y -pol, kopula -y -púl ž. polguľovitá klenba (nad stavbou s kruhovým pôdorysom): k. katedrály
kupola -ly L -le pl. N -ly G kupol, kopula -ly L -le pl. N -ly G kopúl ž.
kupola -ly L -le pl. N -ly G kupol, kopula2 -ly L -le pl. N -ly G kopúl ž. ⟨tal.⟩ archit. ▶ klenba vytvorená časťou guľovej plochy nad kruhovým al. štvorcovým pôdorysom: k. katedrály, baziliky; zlatá k. mešity; pozlátené kopuly pravoslávnych chrámov; k. hvezdárne; geodetická k. konštrukcia podobná zemeguli; vežičky zámku zakončené kupolami; reštauráciu zastrešuje sklená k.; lietajúca hrazda pod cirkusovou kupolou [J. Mojžiš] pod šapitom ▷ kupolka, kopulka -ky -liek ž. zdrob.: k. má mierne cibuľovitý tvar a je ukončená krížom
kupola, kopula2 -y ž. ‹t› archit. klenba tvaru časti guľovej al. inej rotačnej plochy (elipsoid, paraboloid) nad kruhovým al. mnohouholníkovým pôdorysom: k. chrámu; astron. kryt astronomického ďalekohľadu, spravidla polguľovitý;
kupolový, kopulový príd.: k-á stavba; vodohosp. k-á hrádza ktorej stenu proti vode tvorí rad kopulových klenieb, kopulovitá hrádza
kupola, -y, -pol ž. polguľovitá klenba al. strecha, kopula: k. chrámu, k. hvezdárne; pren. k. neba obloha;
kupolový príd.;
kupolka, -y, -liek ž. zdrob.