Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

láskať (koho, čo; koho, čo čím), láskať sa (s kým, s čím) -a nedok. hladkaním, maznaním prejavovať náklonnosť: l. dieťa, l. sa s dieťaťom; l. niekomu tvár;

pren. l. niekoho, niečo pohľadom, očami; (pri vecnom podmete) príjemne účinkovať (obyč. dotykom) na niekoho, niečo: slnko, vietor mu l-a tvár;

pren. l. sa s niekým, s niečím pohľadom, očami, l. sa s myšlienkou s potešením sa zaoberať

---

láskavec -vca m. poľná rastlina s previsnutým kvetenstvom drobných kvietkov, bot. Amaranthus

---

láskavý príd. prejavujúci lásku, vľúdny, prívetivý: l. človek, hlas, l-é slová; byť k niekomu l.; buď(te) taký l. zdvorilostná formula;

láskavo prísl.: dovoľte l. zdvorilostná formula;

láskavosť -i ž.

1. vľúdne správanie sa, vľúdnosť, dobrota: l. rodičov

2. láskavý skutok, prospešný čin vykonaný pre niekoho: prosiť o l.; ďakujem za l. zdvorilostná formula

---

láska -y -sok ž.

1. kladný citový vzťah, vrelá náklonnosť k niekomu, niečomu: materinská, rodičovská, synovská, bratská l.; l. k blížnemu kladný, vľúdny, žičlivý, obetavý ap. vzťah k ľuďom v kresť. chápaní; l. k vlasti, k umeniu; nažívať v l-e, pracovať s l-ou; expr. slepá, opičia l. nekritická, nekontrolovaná

2. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit, ľúbosť: telesná l.; nešťastná l. neopätovaná; vyznávať l-u, sklamať sa v l-e; zahorieť l-ou k niekomu zaľúbiť sa; l. na prvý pohľad; vydať sa, oženiť sa z l-y; mať šťastie v l-e; voľná l. bez manželských záväzkov; platonická l. bez zmyselnosti

3. hovor. milovaná osoba, milenec, milenka; predmet záujmu, záľuby: prvá l., študentská l., nájsť si novú l-u; hudba je jeho l-ou

□ mať v l-e mať rád, ľúbiť

● expr. ísť niekoho → zjesť od l-y; → stará l. nehrdzavie; l. hory prenáša prekonáva všetky prekážky; → panská l. na zajačom chvoste (visí)

láskať ‑a ‑ajú nedok.; láskať sa

---

láskavec ‑vca m.

---

láskavý; láskavo prísl.; láskavosť ‑i ‑í ž.

---

láska ‑y ‑sok ž.

láska -ky lások ž.

---

láskanie -nia s.

---

láskať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok.

---

láskať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok.

---

láskavec -vca pl. N -vce m.

---

láskavosť -ti -tí ž.

---

láskavo 2. st. -vejšie prísl.

---

láskavý -vá -vé 2. st. -vejší príd.

láska -ky lások ž. 1. (i ku komu; kniž. i voči komu; medzi kým) i náb., filoz. ▶ prirodzený al. pestovaný cit, citová väzba k inému človeku prejavujúca sa radosťou z jeho prítomnosti, jeho prijatím a starostlivosťou o jeho dobro; takto založený spôsob al. stránka bytia; op. neláska, nenávisť: materinská, otcovská, rodičovská, synovská, sesterská, súrodenecká, priateľská l.; vrúcna, hlboká, čistá, bezpodmienečná, bezhraničná l.; sebecká, egoistická l. stavajúca do popredia subjekt lásky; Božia l. nepodmienená, zjavená; viera, nádej a l. (v kresťanskom chápaní) tri božské čnosti; l. k blížnemu, voči blížnemu vľúdny, žičlivý, obetavý a pod. vzťah k ľuďom; l. k bratovi, k dcére; l. medzi rodičmi a deťmi; skutky lásky a milosrdenstva; otcove slová plné múdrosti a lásky; cítil lásku a vďačnosť k svojmu záchrancovi; nažívať spolu v láske; urobiť dobrý skutok z čírej, z kresťanskej lásky; vyrastať bez lásky, v prostredí plnom lásky a porozumenia; pocítiť nával lásky pri pohľade na vlastné dieťa; žite v mieri a s láskou v srdci; túžiť po láske matky; byť hoden lásky; za najdôležitejší článok práce učiteľa považuje úctu a lásku k žiakom; l. je silný a kladný emocionálny vzťah aj k sebe samému; nesebeckosť Kierkegaard chápe ako bytostný atribút lásky; Som človek, ktorý túži lásku rozdávať, ale ju aj prijímať. [Pc 1999] □ Kongregácia Dcér Božskej Lásky ženská rehoľa katolíckej cirkvi; pokoj a bratská láska nech je medzi nami (v katolíckej cirkvi) pozdrav sprevádzaný podaním si rúk veriacich pri svätej omši
2. (i ku komu; medzi kým) ▶ hlboký cit, citová väzba k inému človeku založená na duševnej a telesnej príťažlivosti, blízkosti, zdieľaní intimity al. túžbe po nej: vášnivá, horúca, oddaná, verná, romantická l.; telesná l.; vzájomná, obojstranná, jednostranná l.; nešťastná, neopätovaná, nenaplnená l. k dievčaťu, k chlapcovi; falošná, tajná l.; manželská, partnerská l.; heterosexuálna, homosexuálna l.; l. a nenávisť; bohyňa, bôžik lásky; slasti lásky; dieťa ako plod lásky; l. medzi manželmi; koniec lásky; prežívali svoju prvú detskú lásku; zažiť osudovú lásku; pocítiť, prechovávať lásku ku kolegovi, ku kolegyni; vyznať žene, mužovi lásku; prejavovať lásku svojmu dievčaťu, svojmu chlapcovi; zahrnúť manžela, manželku láskou; snívať o láske; oddať sa láske; oženiť sa, vydať sa z lásky; nechcem stratiť tvoju lásku; ani po rokoch ich l. neochladla; rodičia im bránili v láske; sklamať sa v láske; zahrávať sa s láskou; zomrieť pre lásku; červená je farbou lásky; podľa triangulačnej alebo trojuholníkovej teórie sa l. delí na tri zložky - intimitu, vášeň a oddanosť; No, čo ste od tej vašej lásky obaja načisto ohlúpli, či čo? [M. Komorová]; Už vtedy, keď som to hovorila, cítila som, že klamem, neverila som už v lásku medzi Filipom a mnou, a jednako som sa tej predstavy držala zubami-nechtami. [J. Gavalcová] □ platonická láska sexuálne nenaplnený ľúbostný vzťah (podľa gréckeho filozofa Platóna); voľná láska uspokojovanie sexuálnej potreby bez trvalých partnerských záväzkov
3. (k čomu) ▶ silný až vášnivý záujem o niečo, vášnivé venovanie sa niečomu prinášajúce vnútorné naplnenie al. uspokojenie: l. k prírode, k zvieratám; l. k vlasti, k národu; l. k umeniu, k hudbe, ku knihám; l. k pravde, k právu; l. k peniazom, k jedlu; vzbudiť v deťoch lásku k cestovaniu; Svoju lásku k Francúzsku prezentuje v maľbách, sochách, grafike, scénografii. [Sme 2009]
4. ▶ milovaná osoba, milenec, milenka: bratova l.; so svojou študentskou láskou Oľgou sa napokon neoženil; hľadať, nájsť (si) novú lásku; stratiť lásku; prísť o lásku; bola láskou jeho života; stretla sa so svojou starou, prvou láskou; koľko lások si mal v živote?; Tu sa mi zrazu zdá, že vidím pred sebou Otíliu, moju lásku, môj nežný kvietok. [J. Pohronský]; Veľká láska mala na tvári trojdňové strnisko, pichala ako čert. [G. Rothmayerová] □ láska (moja) familiárne al. dôverné oslovenie
5. ▶ predmet hlbokého vášnivého záujmu, vášnivá záľuba: hudba, matematika, divadlo boli jej l.
◘ fraz. hniezdočko lásky izba al. byt, kde sa stretáva al. žije zaľúbený pár; ísť niekoho zjesť od/z lásky veľmi niekoho ľúbiť; kniž. al. publ. kňažka lásky prostitútka; láska až po/za hrob ľúbostný cit pretrvávajúci po celý život; láska na prvý pohľad náhle vzplanutie obyč. vzájomného ľúbostného citu; láska nebeská veľká, večná; láska neláskavá krutosť vydávaná za lásku; letné lásky krátke, nezáväzné ľúbostné vzťahy, ktoré sa začnú a obyč. končia počas letných prázdnin či dovoleniek; kniž. al. expr. lietať na krídlach lásky byť zaľúbený; mesiac lásky máj; nápoj/elixír lásky a) zaručujúci náklonnosť opačného pohlavia b) povzbudzujúci vášeň; nemať niekoho, niečo v láske neobľubovať, neznášať, nemať rád niekoho, niečo; kniž. al. expr. očistný plameň lásky silný cit spôsobujúci (radikálne) odstránenie niečoho nežiaduceho pre jednotlivca al. pre spoločnosť; opičia láska prehnaný, nekritický citový vzťah obyč. matky al. otca k dieťaťu; pravá láska úprimný, nesebecký ľúbostný cit; kniž. predajná láska poskytovanie pohlavného styku za peniaze; slepá láska nekritická, nekontrolovaná, obyč. milenecká láska; sviatky lásky a pokoja Vianoce; zahorieť láskou k niekomu zaľúbiť sa ◘ parem. láska hory prenáša ľúbostný cit prekonáva všetky prekážky; láska ide cez žalúdok a) dobré jedlo utužuje zaľúbenosť b) partnerský vzťah upevňujú dobré hmotné podmienky; láska je mocná čarodejka láska mení správanie človeka i priebeh a kvalitu jeho života; láska kvitne v každom veku aj starší človek sa môže zaľúbiť; láska lieči láska všetko mení k lepšiemu; panská láska na zajačom chvoste [visí] priazeň nadriadených al. tých, ktorí majú moc, je nestála, neúprimná; stará láska nehrdzavie láska z mladosti pretrváva roky, nepominie sa; šťastie v hre/v kartách, nešťastie v láske al. nešťastie v hre/v kartách, šťastie v láske lásočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: Ako všetky, ani táto lásočka nebola bez známych peripetií. [M. Urban]
 Text tejto heslovej state bol v porovnaní s tlačenou verziou slovníka upravený alebo doplnený. 

---

láskanie -nia s. 1. ▶ upokojujúci opakovaný nežný dotyk: matkino l.; prítulnosť a l.; rozmaznávajte svojho drobčeka každodenným láskaním
2. ▶ spôsob ľúbostnej predohry: vzájomné, vzrušujúce l.; teplé l. úst; opätovať l.; vášeň ustupuje nežnému láskaniu; udobriť sa láskaním; To som býval v jednej izbe s ňou / po stenách stúpalo naše láskanie. [D. Hevier]; Poď, čakám tvoje láskanie. [J. Buzássy]; Pravé láskanie je poézia a pravá poézia je láskanie jazykom. [LT 2000]
▷ ↗ i láskať

---

láskavcovité -tých pl. spodst. s. bot. ▶ čeľaď dvojklíčnolistových rastlín so striedavými al. protistojnými listami, s kvetmi obyč. v bohatých metlinách a plodmi nažkami (Amaranthaceae)

---

láskavec -vca pl. N -vce m. ▶ bohatý rod z čeľade láskavcovitých, väčšinou teplomilných burín, ale aj pestovaných úžitkových a okrasných druhov □ bot. láskavec krvavý Amaranthus cruentus úžitková rastlina s veľkou výživovou hodnotou, amarant; láskavec chvostnatý Amaranthus caudatus okrasná rastlina; láskavec ohnutý Amaranthus retroflexus častá burina

---

láskavosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ prívetivé, láskavé správanie, vľúdnosť, dobrota: l. starých rodičov; l. v srdci; prejaviť l.; oplývať láskavosťou; dieťa potrebuje l.; Bola stelesnenou cukrovou milotou, veselosťou, priateľstvom a láskavosťou. [J. Tallo]
2. ▶ láskavý skutok, prospešný čin vykonaný pre niekoho; drobná služba: malé láskavosti; preukázať, poskytnúť niekomu veľkú l.; odvďačiť sa za l.; nech si nechá svoje láskavosti □ ďakujem za láskavosť zdvorilostná formula vyjadrujúca vďaku za pomoc, pochopenie, prejav dobrej vôle; prosím, žiadam vás o láskavosť al. chcem vás poprosiť, požiadať o láskavosť súčasť zdvorilej prosby, žiadosti; urob(te) mi láskavosť súčasť dôraznej výzvy

---

láskavo 2. st. -vejšie prísl. ▶ prejavujúc lásku, vľúdnosť, milotu, dobrú vôľu; typicky pre láskavé, prívetivé správanie, vľúdne, priateľsky: l. prísny rodič; veľmi l. sa pozerať, usmievať na niekoho, na niečo; l. pohladil syna; vedela l. napomenúť; - Nuž čože ja tu už, ujko môj drahý, nahľadím, - prihováram sa mu čo najláskavejšie, aby pochopil. [A. Plávka] □ dovoľ(te) (mi) láskavo, mohli by ste láskavo, oznámte (nám) láskavo súčasť zdvorilého požiadania o niečo al. zdvorilej písomnej žiadosti

---

láskavý -vá -vé 2. st. -vejší príd. ▶ ktorý sa vyznačuje prívetivým správaním, vľúdnosťou, dobrotou, vľúdny, priateľský; prejavujúci lásku; svedčiaci o tom: l. otec, manžel; láskavá matka, dcéra; láskaví rodičia; l. úsmev, pohľad, tón; l. humor neubližujúci humor, zhovievavý voči ľudským slabostiam; láskavé srdce; láskavé pohladenie; l. prístup učiteľa; byť k niekomu veľmi l.; prejaviť láskavú starostlivosť; láskavé slová dobre padnú; pren. Na skok odtiaľto je dolina Hrona, tam je zem štedrejšia a láskavejšia k ľuďom. [J. Pohronský] □ boli by ste taký láskavý/taká láskavá al. buď(te) taký láskavý/taká láskavá súčasť prosby, keď od niekoho niečo žiadame; ďakujem vám za láskavé pochopenie; ste (veľmi) láskavý/láskavá súčasť poďakovania

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

láskať, -a, -ajú nedok. (koho, čo čím) prejavovať lásku, náklonnosť hladkaním, túlením, objímaním, milými, láskavými slovami a pod.; pohládzať, hladkať: l. dakoho pohľadom; Láskala ma koláčom. (Smrek) Teba vždy milovali, láskali ťa. (Tim.);

pren. (pri vecnom podmete) príjemne pôsobiť na dakoho, na dačo: Vietor neláskal bambusy. (Krno) Aprílové slnko milo láska tváre ľudí. (Fr. Kráľ) Rozhovor tak ho láska na duši. (Heč.)

opak. láskavať, -a, -ajú;

dok. poláskať

|| láskať sa (s kým, s čím i bezpredm.) maznať sa, dôverne sa ihrať, poihrávať sa: l. sa s dieťaťom; Keď sa láskať prestali, boli smutní. (Tat.) Putera sa s fľaškou láska. (Ráz.); pren. l. sa s predstavou so záľubou sa ňou zaoberať;

opak. láskavať sa;

dok. poláskať sa

---

láskavcovité príd. mn. č. bot. čeľaď rastlín (Amarantaceae)

---

láskavec, -vca m. druh poľnej rastliny, bylina; bot. l. chvostnatý (Amarantus caudatus)

---

láskavý, 2. st. láskavejší príd. prejavujúci lásku, dobrotu, milý, láskyplný, vľúdny: l. hlas, l. človek, l-á tvár, l-é slovo;

láskavo prísl.;

láskavosť, -ti ž.

1. príjemné, milé, vľúdne správanie sa, počínanie, ochota, dobrota, pozornosť: l. matky;

2. láskavý, dobrý, prospešný skutok, vykonaný pre niekoho: prosím o l.; ďakujem za l.

---

láska, -y, -sok ž.

1. prirodzená náklonnosť k niekomu, priaznivý cit voči niekomu; náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit, milovanie, ľúbosť: materinská, rodičovská, detská, sesterská, bratská l., sklamaná l., nestály v l-e, nestála, verná, veľká l.; horúca, vrelá l. k vlasti, vyznávať l-u, z l-y k niekomu (k niečomu), zahrnúť niekoho l-ou, zahorieť l-ou k niekomu; robiť dačo z l-y k dakomu; pohlavná l., slepá l.; voľná l. pohlavný styk mimo manželstva; platonická l. bez zmyselnosti, bez pohlavného styku; Stará láska nehrdzavie (prísl.) je nezabudnuteľná; Panská láska na zajačom chvoste (prísl.) je falošná, klamná, neúprimná;

2. veľký, mimoriadny záujem o niečo, záľuba v niečom: l. ku knihe, k hudbe; pracovať s l-ou;

3. hovor. milovaná osoba, milenec, milenka; predmet záujmu, obľúbený odbor: prvá, druhá, stará l., mať (novú) l-u, dve l-y; umenie je jeho l-ou;

4. priazeň, láskavosť: prijať dakoho s l-ou, mať, nemať v l-e dakoho;

5. arch. v kazateľskom oslovení l-y vaše vy: oznamujem l-am vašim vám

lásčisko p. láska

---

láskať nedok. (hláskať) strsl, šar maznaním, hladkaním prejavovať náklonnosť: Tak se na té laviške láskali ani holúpki (Kameňany REV); Hláskav ho rukamí po tvári a caliho ho zamachliv (Mur. Dl. Lúka REV); laskať (Pucov DK, Bobrovec LM); hlaskac (Teriakovce PRE)

---

láskavec m. druh rastliny: láskavec (Králiky BB) - bot. ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum); laskavec (Bošáca TRČ) - bot. slezinník červený (Asplenium trichomanes)

---

láskavosť ž. čiast. strsl a zsl dobrý skutok, pomoc: Ja ťi o tvoju láskavozď ňestojím (Slovany MAR); Velkú láskavošč mu preuka̋zal (Nandraž REV)

---

láskavý príd. (laskaví) gem, turč, spiš, šar prejavujúci lásku, milý, prívetivý: Nebidz gu né velmi láskaví! (Kameňany REV); Kobi ste buli takí láskaví mi pomohnút (Rochovce ROŽ); laskavi farar (Smižany SNV)
L. Bože maj laskaví (Revúca), laskavi Buh (V. Šariš PRE) - milosrdný Boh;
F. láskaví chľiep (Mošovce MAR) - doživotné zaopatrenie rodičov deťmi; láskavo prísl.: láskavo prosíkat (Roštár ROŽ)
F. mažte me láskavo šica̋ v ridž bozač! (Kameňany REV) - nezáleží mi na vašej mienke

---

láska ž.
1. strsl, zsl, zried. a nov. vsl kladný citový vzťah, náklonnosť k niekomu al. k niečomu, priazeň: Dzekujem pekňe za taku lasku! (Studenec LVO); ocóska láska (Revúca),
L. laska boska (Dl. Lúka BAR) - božia pomoc, božia milosť
F. takú lásku aj u žida (Košťany n. Tur. MAR) - o prospechárskej, sebeckej, vypočítavej pomoci; z láski a zo srcca víňť (V. Maňa VRB) - prísť o priazeň; o lásku ňestojím, hňevu sa ňebojím (Bošáca TRČ) - sám si poradím; pánská láska na zajačom chvoste (Lukáčovce HLO) - priazeň pánov je nestála; pit lásku svatého Jána (Hor. Lovčice TRN) - víno svätené na sviatok apoštola Jána (27. dec.); v laske mac (Sobrance) - mať rád, ľúbiť; ja na tvoji lasce ňežiju (Dl. Lúka BAR) - nie som odkázaný na tvoju milosť; veccej uona u mojej laski ňema (Sobrance) - zavrhla som ju; ňechcela mu lasku zlamac (V. Šariš PRE) - nechcela ho uraziť; robidz z laski (Záhradné PRE) - konať niečo zadarmo, bez pláce; za lasku zachodzic (Krivany SAB) - pochlebovať, líškať sa niekomu; ona už lasku paśe druhim (Teriakovce PRE) - iných zahŕňa priazňou
2. strsl, zsl, zried. a nov. vsl náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit, ľúbosť, milovanie: Ja sa priznavam, že som bula veľmi surova, zato zme ňežiľi vo veľkej laski (Závadka n. Hron. BRE); Aňi si sa mie nedotkeu̯ a fčil narás tolkéj láski! (Jablonové MAL); Laski bulo, zaropku ňebulo (Sobrance)
F. z láski človek ňevižije (Bobrovec LM), láska ide šez žalúdok (Rochovce ROŽ) - materiálne zabezpečenie (manželov) je dôležité; láska ho morí (Rim. Píla RS) - je zaľúbený; viznávat si lásku (Trakovice HLO) - žart. i iron. vadiť sa; nedrží na lásku (Ružindol TRN) - neobľubuje intímny styk, sex; ňeňié vaččiéj láski jako medzi nohami (Bošáca TRČ) - žart. nohy vždy kráčajú jedna s druhou; rano laska, na obid laska, večar laska (Sobrance) - o častom pohlavnom styku; pri studeném šporhelte aj najvrelejšá láska ostinne (Červeník HLO) - núdza a lenivosť narušia aj najlepší manželský vzťah; laska lasku budzi (Studenec LVO) - o opätovanom cite; uceka_dza lasku (Sobrance) - snažiť sa rýchlo vydať
3. turč, tek, zsl v ľudových názvoch rastlín: horúca láska (Slov. Pravno MAR, Prochot NB), horúcá láska (Bošáca TRČ), chlapská láska (Bobot BÁN) - bot. kukučka (Lychnis); láska (Hlboké SEN, Brodské SKA, Trstín TRN) - bot. tradeskancia (Tradescancia); studená láska (Bošáca TRČ) - bot. trávnička (Armeria); lásčisko s. zvel. expr. k 1, 2: To je velká láščisko medzi nima dvoma (Revúca); láščisko (Bošáca TRČ)

láskanie [-í] s prejavovanie náklonnosti hladkaním, maznaním, láskavými slovami: gako paw kridla nerozprawuge krome chwaleny a laskany (MC 18. st); amlexatio: láskánj (PD 18. st)

---

láskať ndk koho prejavovať náklonnosť niekomu hladkaním, maznaním, láskavými slovami: farári lidu uši laskaťi bedľá (BN 1790); amplexari prae amore: láskati (PD 18. st)

---

láskavatý príd vsl láskavý, vľúdny: priness swogemu hnewnikowi neco do domu a uwidiss gak ce rad wiczet bude, už nebude hnewu, sami laskawati, priwetiwi, slatki, meki bude (SJ 18. st)

---

láskavec m bot slezinník červený Asplenium trichomanes: Herba. Adianthi aurei: laskawec (TT 1745); adianthum album: laskawec (PD 18. st)

---

láskavý príd
1. prejavujúci lásku, milý, vľúdny, prívetivý: bratry mily, budte geden k druhemu dobrotiwy, laskawy, milosrdny (BAg 1585); laskawym slybowaným geho skrocowal (PP 1734); amabilis: ljbezný, laskawy (WU 1750); wsseckich laskawich mogich posluchacuw na hostinu powolawam (MS 1758); nevím, na koho si láskavá (PV 1759); mulierosus: ženy laskawy (AP 1769)
L. v oslovení: matko laskawá (CC 1655); laskawy posluchači (MS 1758)
2. komu na koho priaznivo naklonený, dobrotivý, dobroprajný, milostivý (často v oslovení nadriadeného): pany na mie laskawy (Mikuláš Pekora Bardejovčanom) (MUŠINA 1441); tato gest ma wule poslednj a poradek, kteru aby Gjch Milosthy panj nikomu russiti nedopusstely, nibrž nad manželku mu a ditkamy laskawu ruku a ochranu drzely (ŽILINA 1561); Welikomožny a wisoce urozeny pane, pane chudym poddanym wždicky laskawy (PRIEVIDZA 1654); laskawy Hospodine (KK 1709); benevolens: dobre žádagjcy, láskavý (KS 1763); pane a patron nam ubohym laskavy a milostivy (SIHELNÉ 1776 LP); pred obličej laskawu slawnej stolice (predstúpili sme) (DETVA 1793 LP); -e prísl k 1: amater: milostne, laskawe (KS 1763); (Hadixa) dúverňe, láskave jest sa s ním rozprávala (BR 1785); k 2: przyteli mne laskawe przyzniwemu (KREMNICA 1565 KL); v zdvorilostnej formule: (list) raczite laskawe preczisty (MALŽENICE 1622); verime, že Vaša urozena Milost naši žadost laskave prijme (s. l. 17. st); utikam se ku slavnej stolici, aby mne račila na pomoci byt a mne laskave vyslyšet (ŠIROKÉ 1792 LP); -osť ž
1. prívetivosť, vľúdnosť: amabalitas: príwetiwost, láskawost; semper lenitas: láskawost (KS 1763)
2. láskavý skutok, prospešný čin vykonaný pre niekoho: charitas: láskawost (KS 1763)

---

láska ž
1. kladný citový vzťah, vrelá náklonnosť k niekomu, niečomu: laska vprzgmna a braterska lybost meczy nimi trwaty mohla (L. JÁN 1480 SČL); (Bože) videl nam ducha tweho swateho, abychom w lascze krestianskeg zetrwali (BAg 1585); mi widucze, že tento Francz Tarakla lasku ocewsku prokazal swemu pastorkowy a tu pul cztwrtinu gemv wodlowal (SLIAČE 1623); ze statkom se požiwit dopusstalo mestečko z lasky sausedskeg ((BYTČA) 1693); dcera ma Iuditta magic ke mne detinsku podlužnu lasku (KRUPINA 1740); hnew a nenawist do laski ze swim bliznim wstupit nedowoluge (SPr 1783) pre hnev nemôže vzniknúť náklonnosť
L. nad l-ami, l. zvrchovaná, l-y Pán náb o Bohu: skrz ťe, lásko swrchowaná, žyge dusse wykúpena (CC 1655); ohlédnyi se, ó lászki Panye! (DŽ 1752); l. Boha, božia, božská l. náb vzťah Boha k veriacim: tu se gim (ľuďom) hognegssy milost a laska Pana Boha ukazuge (TC 1631); Ja, Kvasay Dorota nemoczna a mdla sucz, w misli a w rozume skrze lasku božy we wsseczkem sobe pritomna (DVOREC 1712); Imrich Marsowszky wsak z mylosty a z lasky boskeg powstawsse z tegže nemocy (KLOBUŠICE 1718); vlastná l. samoľúbosť: wicwičeni pokornych proty márneg chwále a wlasneg lásce (BlR 18. st); byť, zostávať v pokoji a v l-e dobre spolunažívať: obe strany w pokogi a w lasce zustawati magu (SKALICA 1617); gak budess met hrich na sobe, nebudess mu w lasce (GŠ 1758) nebude ťa mať rád; držať v l-e milovať: Buch od wekuw ťe miluge a držy ťe w lasce (GŠ 1758); oheň l-y veľká náklonnosť: prigdj, Bože, oswit misel mu a zapal srdce ohniem lasky tweg (KT 1753); Bože, oheň láski w mňe podpál (BlR 18. st)
F. poradna laska sama od sebe zaczina (TRENČÍN 1759) skutočná náklonnosť vzniká spontánne: vernost, laska, pokora nema místo u dvora (PCh 1661) u bohatých nebýva šľachetných citov; bjda gest metla z láskú plná (BlR 18. st); kratka laska bywa panska; panska laska welmi niska (Se 18. st); panska láska velmi plzká (PCh 18. st); panska láska roste na zajačom chvoste (PV 18. st)
2. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbosť: v lásce malženskej (byť) (ASL 1603-04); mass ly nekde lasku, zanechag prochazku (BV 1652) staraj sa o ňu; mladenecz k dywke: wydim, tobe laska ma se zosskliwuge (PeP 1770); laska, mila laska, kde tja lude beru (KC 1791)
L. boh, bohyňa l-y Amor, Venuša: obraz bohine lasky (MS 1758); Cupido: bůh laski (KS 1763)
F. amor fuggerit, quod negat iugenium: láska dáwá ruku na to, čemu wtip odpirá (ŽU 1760) láska hory prenáša; zamiloval sa do ženy gedneho zemana z Belgu, ktera tess naproty nemu lasku horety počala (KP 18. st);
3. prejav priazne, láskavosti, dobrotivosti: za kteru lasku my (poddaní) slawneg stolici odslužiť sa nemožeme (LEVOČA 1699); podekug (mu) za tu lasku, že te prez noc prechowal (TRENČÍN 1780)
L. preukázať l-u komu, učiniť l-u, udelať l-u s kým byť láskavý, urobiť láskavosť: aby s nami lasku udelat a tej roboty umenšit (páni ráčili) (LISKOVÁ 16. st); bude Buch odplata panu milostivemu za lasku a graciu otcowsku, kteru svojim ubohym poddanym rača učinit (STREŽENICE 1751 LP); jestliže Jejich Milost pan viceišpan nam milosrdnu lasku svoju otcovsku nepreukažu (HRABKOV 1786 LP); v zdvorilostných formulách: prizen a lasku swu wzkazugem Wam (CHTELNICA 1562); lasky a pryzne gym vkazugem (L. TRNOVEC 1563); s tým se w lasku porucam (ORAVA 1605); račite proti nam lasku miti (KĽAČNO 1649) buďte k nám milosrdní; zaniechawam se na milostiwu lasku szlawniho magistratu (KRUPINA 1735)
4. náb l-y vaše kazateľské oslovenie prítomných veriacich: laskam wassim oznamim (TC 1631); prosim lasky wasse za trpezliwé poslúchanj (MP 1718)

Láska_1 Láska_2 Láska_3 Láska_4 Láska_5 Láska_6

láskanie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	láskanie
G	(bez)	láskania
D	(k)	láskaniu
A	(vidím)	láskanie
L	(o)	láskaní
I	(s)	láskaním

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	láskania
G	(bez)	láskaní
D	(k)	láskaniam
A	(vidím)	láskania
L	(o)	láskaniach
I	(s)	láskaniami

---

láskanie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	láskanie
G	(bez)	láskania
D	(k)	láskaniu
A	(vidím)	láskanie
L	(o)	láskaní
I	(s)	láskaním

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	láskania
G	(bez)	láskaní
D	(k)	láskaniam
A	(vidím)	láskania
L	(o)	láskaniach
I	(s)	láskaniami

---

láskanie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	láskanie
G	(bez)	láskania
D	(k)	láskaniu
A	(vidím)	láskanie
L	(o)	láskaní
I	(s)	láskaním

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	láskania
G	(bez)	láskaní
D	(k)	láskaniam
A	(vidím)	láskania
L	(o)	láskaniach
I	(s)	láskaniami

---

láskanie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	láskanie
G	(bez)	láskania
D	(k)	láskaniu
A	(vidím)	láskanie
L	(o)	láskaní
I	(s)	láskaním

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	láskania
G	(bez)	láskaní
D	(k)	láskaniam
A	(vidím)	láskania
L	(o)	láskaniach
I	(s)	láskaniami

---

láska
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	láska
G	(bez)	lásky
D	(k)	láske
A	(vidím)	lásku
L	(o)	láske
I	(s)	láskou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	lásky
G	(bez)	lások
D	(k)	láskam
A	(vidím)	lásky
L	(o)	láskach
I	(s)	láskami

---

láska
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	láska
G	(bez)	lásky
D	(k)	láske
A	(vidím)	lásku
L	(o)	láske
I	(s)	láskou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	lásky
G	(bez)	lások
D	(k)	láskam
A	(vidím)	lásky
L	(o)	láskach
I	(s)	láskami

---

láska
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	láska
G	(bez)	lásky
D	(k)	láske
A	(vidím)	lásku
L	(o)	láske
I	(s)	láskou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	lásky
G	(bez)	lások
D	(k)	láskam
A	(vidím)	lásky
L	(o)	láskach
I	(s)	láskami

---

láska
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	láska
G	(bez)	lásky
D	(k)	láske
A	(vidím)	lásku
L	(o)	láske
I	(s)	láskou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	lásky
G	(bez)	lások
D	(k)	láskam
A	(vidím)	lásky
L	(o)	láskach
I	(s)	láskami

1198 Lažany PO/PV šariš.
1773 Laszka, Lazany, 1786 Laszka, Lazani, 1808 Laszka, Láska, Lazany, 1863–1913 Lászka, 1920– Lažany

Priezvisko LÁSKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 195×, celkový počet lokalít: 59, najčastejšie výskyty v lokalitách:
KLENOVEC, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 31×;
RIMAVSKÁ SOBOTA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 19×;
CHANAVA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 9×;
HNÚŠŤA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 8×;
MENGUSOVCE, okr. POPRAD – 8×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 6×;
ŠTÔLA, okr. POPRAD – 5×;
KRÁSNA (obec VEĽKÉ TERIAKOVCE), okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 5×;
LUČENEC, okr. LUČENEC – 5×;
POLTÁR, okr. LUČENEC (od r. 1996 POLTÁR) – 5×;
...

---

Priezvisko LÁSKAVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 19×, celkový počet lokalít: 8, v lokalitách:
HÁJNIKY (obec SLIAČ), okr. ZVOLEN – 9×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 3×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
RADVAŇ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
VEĽKÁ LÚKA (obec SLIAČ), okr. ZVOLEN – 1×;
VEĽKÝ KRTÍŠ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 1×;
SÍDLISKO KVP (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

---

Priezvisko LÁSKAVÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 18×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
HÁJNIKY (obec SLIAČ), okr. ZVOLEN – 11×;
VEĽKÝ KRTÍŠ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 2×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 2×;
PODLAVICE (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
SÍDLISKO KVP (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

láska: ^{→speex →vorbis}

---

láskavo: ^{→speex →vorbis}

---

láskavosť: ^{→speex →vorbis}

---

láskavý: ^{→speex →vorbis}

ani nenávisť, ani láska ≈ ni haine ni amour
a slobodu v láske ≈ et la liberté dans l'amour
jeho láska je jediná ≈ son amour est unique
lásku, lebo láska je ≈ l'amour, car l'amour est
moja láska a dôstojnosť ≈ mon amour et ma dignité
sa žaluje, že láska ≈ se plaint que l'amour
že jeho láska je ≈ que son amour est
že láska je dar ≈ que l'amour est cadeau
...

a láska grófa Nyáryho ≈ a láska hraběte Nyáryho
a šarvátok a láska ≈ a šrůtek a láska
benzín a láska elektrizuje ≈ benzín a láska elektrizuje
lásky, František Révay a ≈ lásky, František Révay a
pustovníci lásky, František Révay ≈ poustevníci lásky, František Révay
Spevák jari, spevák lásky ≈ Pěvče jara, pěvče lásky
spevák lásky, spevák rozkoše ≈ pěvče lásky, pěvče rozkoše
výsostiach lásky, na výsostiach ≈ výsostech lásky, na výsostech
...

a lásky, ale odpovede ≈ and love, but answers
ale láska je niečo ≈ but love is something
a silu a lásku ≈ and strength and love
a že ich láska ≈ and that their love
láska a nenávisť, odpustenie ≈ love and hatred, forgiveness
láska a priateľstvo sú ≈ love and friendship are
Láska je pre ľudí ≈ Love is for humans
že láska a priateľstvo ≈ that love and friendship
...