líška -ky líšok ž. 1. ▶ stredne veľká divožijúca šelma z čeľade psovitých s hnedoryšavou al. striebrosivou srsťou a mohutným chvostom, obývajúca rôznorodé prostredie, často lovená pre jemnú kožušinu: hrdzavá l.; lov na líšku; chytať líšky do klepcov; zlikvidovať besnú líšku; útoky líšok na labute; líškami vyplienené vtáčie hniezda; vakcinácia líšok proti besnote; Hajnalka vycítila zisk a peniaze, ako chrt zacíti pach líšky. [H. Zelinová] □ zool. líška obyčajná Vulpes vulpes; líška polárna Alopex lagopus žije v polárnych oblastiach a jej zimná srsť je čisto biela 2. hovor. ▶ vypracovaná koža so srsťou z tohto zvieraťa, líščia kožušina; výrobok z nej: kúpiť si pravú líšku; okolo krku mala striebornú líšku 3. expr. ▶ kto sa vie vynájsť v každej situácii, obratne využívajúc úskoky a ľsti vo svoj prospech, prešibanec, prefíkanec; syn. lišiak: veľká l.; dedo bol stará l.; Krčmár bol jednak húžva a jednak líška podšitá, vybitá. [K. Horák] ◘ fraz. prefíkaný ako líška (o človeku) veľmi prešibaný ľstivý, úskočný; urobiť poriadok ako líška v kuríne celkom niečo zničiť, vyplieniť; líšku líškou honiť ísť na fígeľ fígľom; prešibaná/falošná líška ľstivý, úskočný človek; tam, kde líšky dávajú dobrú noc ďaleko od ľudských obydlí, niekde na samote ◘ parem. každá líška svoj chvost chváli ľudia radi vyzdvihujú predovšetkým seba ▷ líštička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: l. kmotrička (v rozprávkach); Stála tam malá hrdzavá líštička. [J. Blažková]; líštisko -ka -tisk s., v sg. N a A i ž. zvel.: l. nepodarené; bola to riadna l.