Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

lízať -že -žu -uc -uci nedok.

1. prechádzať jazykom po niečom, oblizovať: pes l-e pánovi ruku; l. si rany (o zvieratách) i fraz. zotavovať sa z trápenia, porážky ap.;

pren. expr. stále sa l-u bozkávajú sa

2. jazykom z niečoho uberať, zlizovať, oblizovať: l. zmrzlinu, soľ

expr.: l. päty niekomu podlizovať sa; (holú) → labu l.; l. med, smotanu užívať to najlepšie z niečoho; cez → sklo med l.;

dok. liznúť -e -ú -zol

1. k l: pes ho l-l po tvári

2. i liznúť si expr. ochutnať, upiť si: daj mi l.! l. si likéru

3. expr. udrieť, plesnúť: takú ti l-m!

// lízať sa expr. zotavovať sa z niečoho: l. sa z porážky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
lízať ‑že ‑žu ‑ž! ‑zal ‑žuc ‑žuci nedok.; lízať sa

lízať líže lížu líž! lízal lížuc lížuci lízaný lízanie nedok. 1. (čo) ▶ prechádzať jazykom po povrchu niečoho; navlhčovať niečo jazykom a slinami, olizovať, oblizovať: l. cencúle; l. známky, vrchnú časť obálky pred zalepením; natešené psy lízali pánovi ruky; zvieratá si lížu rany; mačka si hodnú chvíľu lízala labky; pren. slnko líže skaly svieti na ne, vysušuje ich
2. (čo) ▶ dotykom jazyka zmenšovať pôvodné množstvo jedla, odoberať, odjedať z niečoho: l. zmrzlinu, lízanku; l. kúsky karamelu; lízanie soli pomáha zvieratám v zimnom období udržať v tele vodu
3. hovor. expr. (čo (čím)) ▶ pri rýchlom pohybe sa o niečo nezámerne obtierať, šúchať; prudko zachytávať okrajovú al. povrchovú časť niečoho, spôsobovať intenzívny dotyk: autom l. konáre; lopta, strela líže hornú žrď brány; Ľahučké sane lízali cestu. [A. Habovštiak]; Pilot svojím strojom kúzlil nad mestom strmé vývrtky, takmer sme lízali vlny Dunaja. [Š. Žáry]
fraz. expr. cez sklo med lízať nezískať niečo vytúžené, čo bolo na dosah, zastať bezprostredne pred dosiahnutím cieľa; expr. [holú] labu lízať nemať, nedostať, nedosiahnuť nič; lízať med/smotanu brať len to najlepšie, prisvojiť si všetky výhody, úspechy a zásluhy iných; hrub. lízať niekomu päty/zadok správať sa k niekomu veľmi ponížene, úslužne, usilujúc sa takýmto správaním získať výhody, podlizovať sa; expr. lízať si rany dávať sa do poriadku po prekonaní ťažkostí, zotavovať sa z neúspechu, zo straty; to nie je med lízať o niečom, čo sa pozorovateľovi zdá ľahké, no v skutočnosti je to náročné, ťažké až nepríjemné
dok.liznúť


lízať sa líže sa lížu sa líž sa! lízal sa lížuc sa lížuci sa lízanie sa nedok. 1. ▶ (obyč. o zvieratách) prechádzať jazykom po povrchu svojho tela: Usilovne vytriasal blchy z kožucha, lízal sa, kam len dočiahol. [M. Urban]
2. expr. ▶ vzájomne sa dotýkať perami, ústami pri prejave vzájomnej náklonnosti, bozkávať sa: l. sa na verejnosti, v parku; takí dvaja sa lízali v električke


liznúť -zne -znú -zni! -zol -zla -znúc -znutý -znutie dok. 1. (koho, čo) ▶ prejsť jazykom po povrchu niečoho, oliznúť, obliznúť: pes ho lizol po tvári
2. hovor. expr. (koho, čo) ▶ spôsobiť náhly intenzívny dotyk, prudko sa o niekoho, o niečo obtrieť, šuchnúť; okrajovo zasiahnuť: guľka ho iba lizla, nebol postrelený; strela lizla hornú žrď súperovej brány; lopta lizla hráčovu hlavu
3. hovor. expr. (komu) ▶ udrieť rukou, obyč. po tvári, dať zaucho; syn. fľasnúť, struhnúť, tresnúť: poriadne lizol synovi za odvrávanie; A ja mu zase jednu liznem, - smial sa Hrdza. [D. Dušek]
nedok. k 1lízať

bozkávať dotýkať sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod. • dávať bozk/bozkyexpr. dávať božtek/božteky: vrúcne sa bozkávali; bozkáva dieťa, dáva bozk, božtek dieťaťu na čelohovor.: dávať pusu/pusinkupusinkovaťpoet. celovaťzastar. ľúbaťexpr.: lízaťoblizovaťcukrovaťhrdličkovaťexpr., obyč. pejor.: cmúľaťcmuľkaťcuckať: stále sa lížu, oblizujú, cmúľajúzasýpať/zasypávať bozkamiobsýpať/obsypávať bozkami (veľa bozkávať)


čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný bytsubšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať autosubšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbuexpr.: lízaťoblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovaťleštiťsubšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučkyočisťovaťzried. očíšťať

2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriťčíriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavuprečisťovaťprečíšťať: prečisťovať osivochem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukruchem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olejočisťovaťzried. očíšťať

p. aj osievať

3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpaťlúpaťbieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablkahôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hruškyolupovať: ovocie si najskôr olupuješkriabaťškrabaťoškrabovaťzoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytkusubšt. pucovať • očisťovaťzried. očíšťať


liečiť sa byť v lekárskom al. domácom ošetrení a tak sa stávať zdravším • uzdravovať sa: lieči sa v sanatóriu, rýchlo sa uzdravujevyzdravievaťozdravievať: pomaly vyzdravieva, ozdravievazotavovať sa (po dlhšej chorobe): zotavuje sa z tuberkulózyhovor.: kurírovať sareštaurovať sa: kuríroval sa v teplej izbeexpr.: strábiť salízať sa: rýchlo sa strábi z choroby; líže sa z ránhojiť sazaceľovať sasceľovať sacelieť, celiť sa (o rane): zlomenina sa nehojí; rany sa už celia


líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemulichotiťrobiť poklonyhovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimentyhovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darčekpredchádzať sinadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemupodlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovihovor. kurizovaťexpr.: okiadzaťobkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sanár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovipejor.: pochlebovaťpodkladať sapoklonkovať (sa)službičkovaťprisluhovaťfraz. natierať/mazať niekomu med okolo ústfraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadenýmzried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak)nár. expr.: fatinkovať safatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťupejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)


lízať sa p. liečiť sa


lízať 1. prechádzať jazykom po niečom • olizovaťoblizovať: pes si líže, oblizuje ranyexpr. lizkať: dieťa lizkalo zmrzlinu

2. p. bozkávať 3. p. líškať sa


podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň • pochlebovaťpodkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovilíškať sazaliečať salichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohováraexpr. zried. pochlebkovaťfraz. expr. lízať pätypejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň) • nadbiehaťpredchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudíhovor. pejor. krútichvostikovaťhovor. iron. komprdovaťhovor. expr. šmajchlovať savulg. pchať sa do zadku/do riti

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lízať, -že, -žu nedok.

1. (čo) dotykom jazyka, vyplazeným jazykom niečo olizovať, oblizovať: l. med, cukrík, cukor, soľ, l. si rany (napr. o psovi); pren. plameň líže nádobu dotýka sa jej; Pot z čiel líže smädné slnko (Fr. Kráľ) vysáva, odstraňuje; expr. l. hriate piť

expr. (holú) labu (si) budeš l. o neúspechu, o škode, o strate a pod.; l. päty niekomu podlizovať sa, líškať sa, ponižovať sa pred niekým; l. med mať osoh, zisk, úžitok z dačoho, užiť to najlepšie z dačoho; iron. l. med cez sklo mať niečo dobrého, užitočného na dosah ruky a nemôcť to využiť, dosiahnuť; Nemysli si, že je to med lízať že je to niečo príjemné, výhodné.

2. expr. (koho) maznať sa s niekým; lichotiť, zaliečať sa dakomu: Či ma budeš lízať, či nie, urobím, čo som povedal. (Jégé) Hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom. (Kal.);

dok. k 1 olízať, oblízať

|| lízať sa expr.

1. (s kým) bozkávať sa: l. sa s babami (Kuk.);

2. (z čoho) dostávať sa z dačoho: l. sa z vojnových rán;

dok. k 2 vylízať sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu