lízať -že -žu -uc -uci nedok.
1. prechádzať jazykom po niečom, oblizovať: pes l-e pánovi ruku; l. si rany (o zvieratách) i fraz. zotavovať sa z trápenia, porážky ap.;
pren. expr. stále sa l-u bozkávajú sa
2. jazykom z niečoho uberať, zlizovať, oblizovať: l. zmrzlinu, soľ
● expr.: l. päty niekomu podlizovať sa; (holú) → labu l.; l. med, smotanu užívať to najlepšie z niečoho; cez → sklo med l.;
dok. liznúť -e -ú -zol
1. k l: pes ho l-l po tvári
2. i liznúť si expr. ochutnať, upiť si: daj mi l.! l. si likéru
3. expr. udrieť, plesnúť: takú ti l-m!
// lízať sa expr. zotavovať sa z niečoho: l. sa z porážky
lízať líže lížu líž! lízal lížuc lížuci lízaný lízanie nedok. 1. (čo) ▶ prechádzať jazykom po povrchu niečoho; navlhčovať niečo jazykom a slinami, olizovať, oblizovať: l. cencúle; l. známky, vrchnú časť obálky pred zalepením; natešené psy lízali pánovi ruky; zvieratá si lížu rany; mačka si hodnú chvíľu lízala labky; pren. slnko líže skaly svieti na ne, vysušuje ich 2. (čo) ▶ dotykom jazyka zmenšovať pôvodné množstvo jedla, odoberať, odjedať z niečoho: l. zmrzlinu, lízanku; l. kúsky karamelu; lízanie soli pomáha zvieratám v zimnom období udržať v tele vodu 3. hovor. expr. (čo (čím)) ▶ pri rýchlom pohybe sa o niečo nezámerne obtierať, šúchať; prudko zachytávať okrajovú al. povrchovú časť niečoho, spôsobovať intenzívny dotyk: autom l. konáre; lopta, strela líže hornú žrď brány; Ľahučké sane lízali cestu. [A. Habovštiak]; Pilot svojím strojom kúzlil nad mestom strmé vývrtky, takmer sme lízali vlny Dunaja. [Š. Žáry] ◘ fraz. expr. cez sklo med lízať nezískať niečo vytúžené, čo bolo na dosah, zastať bezprostredne pred dosiahnutím cieľa; expr. [holú] labu lízať nemať, nedostať, nedosiahnuť nič; lízať med/smotanu brať len to najlepšie, prisvojiť si všetky výhody, úspechy a zásluhy iných; hrub. lízať niekomu päty/zadok správať sa k niekomu veľmi ponížene, úslužne, usilujúc sa takýmto správaním získať výhody, podlizovať sa; expr. lízať si rany dávať sa do poriadku po prekonaní ťažkostí, zotavovať sa z neúspechu, zo straty; to nie je med lízať o niečom, čo sa pozorovateľovi zdá ľahké, no v skutočnosti je to náročné, ťažké až nepríjemné ▷ dok. ↗ liznúť
lízať sa líže sa lížu sa líž sa! lízal sa lížuc sa lížuci sa lízanie sa nedok. 1. ▶ (obyč. o zvieratách) prechádzať jazykom po povrchu svojho tela: Usilovne vytriasal blchy z kožucha, lízal sa, kam len dočiahol. [M. Urban] 2. expr. ▶ vzájomne sa dotýkať perami, ústami pri prejave vzájomnej náklonnosti, bozkávať sa: l. sa na verejnosti, v parku; takí dvaja sa lízali v električke
liznúť -zne -znú -zni! -zol -zla -znúc -znutý -znutie dok. 1. (koho, čo) ▶ prejsť jazykom po povrchu niečoho, oliznúť, obliznúť: pes ho lizol po tvári 2. hovor. expr. (koho, čo) ▶ spôsobiť náhly intenzívny dotyk, prudko sa o niekoho, o niečo obtrieť, šuchnúť; okrajovo zasiahnuť: guľka ho iba lizla, nebol postrelený; strela lizla hornú žrď súperovej brány; lopta lizla hráčovu hlavu 3. hovor. expr. (komu) ▶ udrieť rukou, obyč. po tvári, dať zaucho; syn. fľasnúť, struhnúť, tresnúť: poriadne lizol synovi za odvrávanie; A ja mu zase jednu liznem, - smial sa Hrdza. [D. Dušek] ▷ nedok. k 1 ↗ lízať
bozkávať dotýkať sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod. • dávať bozk/bozky • expr. dávať božtek/božteky: vrúcne sa bozkávali; bozkáva dieťa, dáva bozk, božtek dieťaťu na čelo • hovor.: dávať pusu/pusinku • pusinkovať • poet. celovať • zastar. ľúbať • expr.: lízať • oblizovať • cukrovať • hrdličkovať • expr., obyč. pejor.: cmúľať • cmuľkať • cuckať: stále sa lížu, oblizujú, cmúľajú • zasýpať/zasypávať bozkami • obsýpať/obsypávať bozkami (veľa bozkávať)
čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný byt • subšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať auto • subšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbu • expr.: lízať • oblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovať • leštiť • subšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučky • očisťovať • zried. očíšťať
2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriť • číriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavu • prečisťovať • prečíšťať: prečisťovať osivo • chem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukru • chem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olej • očisťovať • zried. očíšťať
p. aj osievať
3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpať • lúpať • bieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablka • hôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hrušky • olupovať: ovocie si najskôr olupuje • škriabať • škrabať • oškrabovať • zoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytku • subšt. pucovať • očisťovať • zried. očíšťať
liečiť sa byť v lekárskom al. domácom ošetrení a tak sa stávať zdravším • uzdravovať sa: lieči sa v sanatóriu, rýchlo sa uzdravuje • vyzdravievať • ozdravievať: pomaly vyzdravieva, ozdravieva • zotavovať sa (po dlhšej chorobe): zotavuje sa z tuberkulózy • hovor.: kurírovať sa • reštaurovať sa: kuríroval sa v teplej izbe • expr.: strábiť sa • lízať sa: rýchlo sa strábi z choroby; líže sa z rán • hojiť sa • zaceľovať sa • sceľovať sa • celieť, celiť sa (o rane): zlomenina sa nehojí; rany sa už celia
líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemu • lichotiť • robiť poklony • hovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimenty • hovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darček • predchádzať si • nadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemu • podlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovi • hovor. kurizovať • expr.: okiadzať • obkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa • nár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovi • pejor.: pochlebovať • podkladať sa • poklonkovať (sa) • službičkovať • prisluhovať • fraz. natierať/mazať niekomu med okolo úst • fraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadeným • zried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak) • nár. expr.: fatinkovať sa • fatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťu • pejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)
lízať sa p. liečiť sa
lízať 1. prechádzať jazykom po niečom • olizovať • oblizovať: pes si líže, oblizuje rany • expr. lizkať: dieťa lizkalo zmrzlinu
2. p. bozkávať 3. p. líškať sa
podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň • pochlebovať • podkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovi • líškať sa • zaliečať sa • lichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohovára • expr. zried. pochlebkovať • fraz. expr. lízať päty • pejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň) • nadbiehať • predchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudí • hovor. pejor. krútichvostikovať • hovor. iron. komprdovať • hovor. expr. šmajchlovať sa • vulg. pchať sa do zadku/do riti
lízať, -že, -žu nedok.
1. (čo) dotykom jazyka, vyplazeným jazykom niečo olizovať, oblizovať: l. med, cukrík, cukor, soľ, l. si rany (napr. o psovi); pren. plameň líže nádobu dotýka sa jej; Pot z čiel líže smädné slnko (Fr. Kráľ) vysáva, odstraňuje; expr. l. hriate piť
● expr. (holú) labu (si) budeš l. o neúspechu, o škode, o strate a pod.; l. päty niekomu podlizovať sa, líškať sa, ponižovať sa pred niekým; l. med mať osoh, zisk, úžitok z dačoho, užiť to najlepšie z dačoho; iron. l. med cez sklo mať niečo dobrého, užitočného na dosah ruky a nemôcť to využiť, dosiahnuť; Nemysli si, že je to med lízať že je to niečo príjemné, výhodné.
2. expr. (koho) maznať sa s niekým; lichotiť, zaliečať sa dakomu: Či ma budeš lízať, či nie, urobím, čo som povedal. (Jégé) Hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom. (Kal.);
dok. k 1 olízať, oblízať
|| lízať sa expr.
1. (s kým) bozkávať sa: l. sa s babami (Kuk.);
2. (z čoho) dostávať sa z dačoho: l. sa z vojnových rán;
dok. k 2 vylízať sa