lúč, -a, obyč. v mn. č. lúče m.
1. najmenšie častice al. elektromagnetické impulzy hmoty šíriace sa priamočiaro od zdroja: svetelné, röntgenové, infračervené, katódové, slnečné, kozmické l-e; l-e X, gama l-e; pren. bás. l. nádeje, l. šťastia záblesk;
2. bot. priestor medzi cievnymi zväzkami: dreňový l.;
3. zool. bočný krátky výrastok pera vtákov;
4. geom. druh priamky;
5. nár. trieska na osvetľovanie izby, smolnica;
lúčový príd.: l. diagram;
lúčik, -a m. zdrob. expr.
(jeden) lúč; (bez) lúča; (k) lúču; (vidím) lúč; (ó) lúč!; (o) lúči; (s) lúčom;
(tri) lúče; (bez) lúčov; (k) lúčom; (vidím) lúče; (ó) lúče!; (o) lúčoch; (s) lúčmi;