lúka -y lúk ž. väčšia prírodná plocha zarastená trávou: horská, zelená l., kosiť l-y; cvičná l. určená na cvičenie
● (začať) na zelenej l-e začať z ničoho, začať úplne od začiatku;
lúčny príd.: l-e hospodárstvo; l. koník;
lúčka -y -čok ž. zdrob.
lúčny -na -ne príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na lúku, zatrávnenú prírodnú plochu; nachádzajúci, vyskytujúci sa na lúke: lúčne kvety; l. a poľný ekosystém; druhovo pestré lúčne spoločenstvá; lúčne hospodárstvo lúkarstvo; využitie lúčnych porastov; prach lúčnej cesty; Vrátila sa s kyticou bielych lúčnych klinčekov. [L. Ťažký]; Lúčna tráva nás príjemne šteklí na bosých nohách. [VNK 2000] 2. ▶ pochádzajúci z lúk: včelí l. med; lúčne krmoviny; stohy lúčneho sena; lúčne piesne súvisiace s prácou pri kosení lúk, lúčnice1 □ bot. ďatelina lúčna Trifolium pratense rastlina; poniklec lúčny Pulsatilla pratensis rastlina; zool. koník lúčny Chorthippus montanus rovnokrídly hmyz; ľabtuška lúčna Anthus pratensis spevavý sťahovavý vták
lúčny p. lúka
lúka, -y, lúk ž. väčšia plocha zarastená trávou, obyč. natrvalo: pokosené, zelené, horské, trvalé, dočasné l-y, kosiť, hrabať l-y;
lúčny príd.: l. kvet, l. porast, l. med, l-a bylina, tráva, l-e seno, l-e hospodárstvo;
lúčka, -y, -čok ž. zdrob.