ladiť, -í, -ia nedok.
1. (čo) upravovať (obyč. hudobné nástroje) na vydávanie náležitých, čistých tónov; upravovať hudobné nástroje na hranie v určitých tóninách: l. hlasy, l. rádio, l. husle, mandolínu, klavír; l. hudobné nástroje podľa jednočiarkového a; pren. On už počína ladiť svoje hrdlo. (Šolt.) Do spevu ladíš moje pery. (Jes.)
2. (koho, čo na čo, k čomu) vyvolávať u dakoho určitú náladu: Zašumeli šíre ruské háje, keď Čajkovského k piesňam ladili. (Len.); l. myseľ (Gab.);
3. (čo) dávať, uvádzať do súladu, do harmónie: l. farby, l. vzorky;
dok. k 1, 2 vyladiť, naladiť, k 3 zladiť