Slovenské slovníky

kssj psp sssj sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

ladiť nedok.

1. nastavovať na vydávanie správnych tónov: l. si hlas, l. hudobné nástroje;

pren. publ. l. formu pripravovať na istý termín

2. nastavovať (rozhlasový, televízny) prijímač na želaný príjem, vylaďovať

3. dodávať istý ráz, uspôsobovať: l. román humorne

4. dávať do súladu, zlaďovať: vedieť l. farby

5. byť v súlade, harmonizovať: farby, vzorky l-ia

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

ladiť ‑í ‑ia nedok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

ladenie -nia s. 1. ▶ súlad zvukov, príjemné, harmonické znenie: zamatové l. hlasu
2. ▶ prevládajúci náladový al. povahový ráz, charakter: duševné l. človeka; humorné l. príbehov; Kraskova lyrika má vážne ladenie. [J. Zambor]; Aké farebné ladenie dať obrazu? [Ľ. Zúbek]
3. hud. ▶ systém vzájomného pomeru tónov danej sústavy: čisté, prirodzené, poltónové l.; l. od najhrubšej k najvyššej strune; temperované l. rozdelenie oktávy na 12 dielov, pričom všetky poltóny sú rovnako veľké
4. elkom., eltech. ▶ nastavenie elektronického zariadenia (napr. rozhlasového, televízneho prijímača) na želaný príjem: tlačidlové l.; automatické l. staníc
▷ ↗ i ladiť

ladiť -dí -dia laď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (čo) ▶ nastavovať na vydávanie správnych, žiadaných tónov: l. gitaru; ladenie hudobných nástrojov; kohút si ladí hlas
2. (čo) ▶ voliť nastavenie (rozhlasového, televízneho) prijímača, vylaďovať: l. stanice, programy gombíkom □ motor. ladenie motora odborné nastavovanie na dosiahnutie vyššieho výkonu vozidla
3. inform. (čo) ▶ korigovať nesprávnu funkčnosť al. zvyšovať výkon programu al. počítača: l. program, server
4. (čo ako) ▶ dodávať určitý ráz, charakter, náladu, uspôsobovať: l. reláciu oddychovo; l. príhovor do osobného tónu; humorne ladené rozprávanie; pred zápasom tréner ladí bojovného ducha hráčov
5. (čo ako) ▶ dávať, uvádzať do (farebného) súladu, harmónie, zlaďovať: pekne l. farby, vzory; l. kúpeľňu do pastelova, do modra; Menšie miestnosti je vhodné ladiť tón v tóne. [MD 2007] použiť jednu farbu vo viacerých odtieňoch
6. (ako) ▶ mať určitý (farebný) odtieň, nádych; naznačovať nejakú náladu: výzdoba sály ladí domodra; more ladilo do svetlozelena; Majstrova tvár sa hneď zachmúrila, hneď do úsmevu ladila, hneď prezrádzala, že tuho rozmýšľa. [J. Horák]
7. (s čím; k čomu; ø) ▶ byť (vzájomne) v súlade, harmonizovať: topánky ladia s kabelkou; ladiace viachlasy; každý detail ladí do dokonalého celku; Saxík v rukách oťažieval, chrčal, kvičal, neladil. [V. Klimáček]; Rozhodca zrejme chcel ladiť k žltým žilinským dresom a domácim vytiahol tri žlté karty. [Sme 2007]; neos. výborne nám to spolu ladilo
◘ fraz. publ. ladiť formu dostávať telo i psychiku do želaného stavu (k určitému termínu)
▷ opak. ladievať -va -vajú -val

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhod • byť vhodný • byť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľa • vyhovovať: termín mi nevyhovuje • zodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedá • priliehať: šaty jej dobre priliehajú • hovor.: šiknúť sa • šikovať sa • pasovať: šikne sa k nemu; pasujú spolu • hovor. štimovať • zastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánu • zapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadá • konvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mi • zísť sa • pridať sa • prísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhod • expr. rezať: to mi reže • subšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčať • pristať • slušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebe • hovor.: pasovať • ísť • sedieť: klobúk mu pasuje, sedí • harmonizovať • ladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)

ladiť 1. nastavovať na vydávanie správnych tónov • vylaďovať • nalaďovať: ladil, vylaďoval klavír • hovor. štimovať: štimoval si hlas

2. byť vo vzájomnej súhre, harmónii • harmonizovať • byť v súzvuku: farby ladia, harmonizujú • hodiť sa: tí dvaja sa k sebe hodia, tí dvaja spolu ladia • hovor.: štimovať • šikovať sa • hrať • zastar. súzvučať: blúzka sa šikuje k sukni; všetko spolu štimuje, hrá, súzvučí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

ladiť, -í, -ia nedok.

1. (čo) upravovať (obyč. hudobné nástroje) na vydávanie náležitých, čistých tónov; upravovať hudobné nástroje na hranie v určitých tóninách: l. hlasy, l. rádio, l. husle, mandolínu, klavír; l. hudobné nástroje podľa jednočiarkového a; pren. On už počína ladiť svoje hrdlo. (Šolt.) Do spevu ladíš moje pery. (Jes.)

2. (koho, čo na čo, k čomu) vyvolávať u dakoho určitú náladu: Zašumeli šíre ruské háje, keď Čajkovského k piesňam ladili. (Len.); l. myseľ (Gab.);

3. (čo) dávať, uvádzať do súladu, do harmónie: l. farby, l. vzorky;

dok. k 1, 2 vyladiť, naladiť, k 3 zladiť

Morfologický analyzátor

ladiť nedokonavé sloveso
(ja) ladím VKesa+; (ty) ladíš VKesb+; (on, ona, ono) ladí VKesc+; (my) ladíme VKepa+; (vy) ladíte VKepb+; (oni, ony) ladia VKepc+;

(ja som, ty si, on) ladil VLesam+; (ona) ladila VLesaf+; (ono) ladilo VLesan+; (oni, ony) ladili VLepah+;
(ty) laď! VMesb+; (my) laďme! VMepa+; (vy) laďte! VMepb+;
(nejako) ladiac VHe+;

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a dokonale ladila s ≈ a dokonale ladila s
aspoň trochu ladila s ≈ aspoň trochu ladila s
hradom ladili cigáni nástroje ≈ hradem ladili cikáni nástroje
mi aspoň trochu ladila ≈ mi aspoň trochu ladila
orchideami – a dokonale ladila ≈ orchidejemi – a dokonale ladila
pod hradom ladili cigáni ≈ pod hradem ladili cikáni
štvrti pod hradom ladili ≈ čtvrti pod hradem ladili
trochu ladila s oblečením ≈ trochu ladila s oblečením
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a začal ladiť svoju ≈ and began tuning his
dokonale ladili s jej ≈ perfect complement to her
hodvábnu vestu, ktorá ladila ≈ silk vest that went
ktorá ladila s jeho ≈ that agreed with his
ktorá ladila s jeho ≈ that went with his
pulóver, ktorý dokonale ladí ≈ sweater that perfectly complement
Stuha ladila s jej ≈ The ribbon matched her
v jej hlase ladil ≈ in her words complemented
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor