lenivý príd.
1. majúci nechuť k práci, nerád pracujúci, darobný, záhaľčivý: l. človek, kôň; žiak l. do učenia, je l. myslieť; lenivec l. nadávka
2. pomalý, pozvoľný: l. krok, l. tok rieky
● expr. l. ako pes, ako voš veľmi;
lenivo prísl.: l. kráčať;
lenivosť -i ž.: duševná, telesná l., l. v učení
lenivosť -ti ž.
lenivosť -ti ž. ▶ vlastnosť človeka, ktorý nerád pracuje, vyhýba sa práci; nechuť k práci, záhaľčivosť, leňošenie: duševná, duchovná, chorobná l.; oddávať sa lenivosti; premôcť svoju l.; mať sklony k lenivosti; bojovať s vlastnou lenivosťou; zvíťaziť nad lenivosťou; Obaja provokatívne zívli. Očividne sa pretekali v lenivosti. [J. Fekete]; Ľudí, ktorí si doprajú siestu, netreba obviňovať z lenivosti. [Pt 1999] ◘ parem. lenivosť je matka núdze; lenivosť a bieda ruka v ruke chodia
lenivý, 2. st. lenivejší príd.
1. prejavujúci nechuť k práci, nerád pracujúci, záhaľčivý, nečinný, darobný: l. človek, l. žiak; l. ako voš veľmi; Do učenia bola lenivá. (Taj.); Ľudia nesamostatní, alebo leniví myslieť. (Vaj.)
● Lenivý aj pod strechou zmokne (prísl.) nikdy nič nedosiahne.
2. pomalý, pozvoľný: l. krok, l-á rieka, l. tok rieky; poľnohosp. l-á pôda nečinná;
lenivo prísl.: mamička sa lenivo roztiahla (Urb.); Hodiny lenivo odbíjali jedenásť. (Bod.);
lenivosť, -ti ž.
lenivosť ž. nechuť pracovať, záhaľka: Nevia, šva má robid od lenivosti (Petrovo ROŽ) F. z lenivošči voru nezbohatneš! (Kameňany REV), leňivost ňikomu ňižd dobrého ňepriňésla (Bošáca TRČ) - bez práce sa nedá zarobiť; vichovaní v leňivosci (Bošáca TRČ) - o darebnom človekovi; lenivos - hotová choros (Rochovce ROŽ) - nečinnosť prispieva k záhube; lenivošč - žobrácká cnošč (Nandraž REV), lenivosť - špatná čnosť (Bobrovec LM) - nečinnosťou sa netreba chváliť; zhňid od ľeňivosci (Spiš. Podhradie LVO) - veľmi sa nudiť