lenivý príd.
1. majúci nechuť k práci, nerád pracujúci, darobný, záhaľčivý: l. človek, kôň; žiak l. do učenia, je l. myslieť; lenivec l. nadávka
2. pomalý, pozvoľný: l. krok, l. tok rieky
● expr. l. ako pes, ako voš veľmi;
lenivo prísl.: l. kráčať;
lenivosť -i ž.: duševná, telesná l., l. v učení
lenivý -vá -vé 2. st. -vejší/-vší príd.
lenivý -vá -vé 2. st. -vejší/-vší príd. 1. ▶ ktorý nerád pracuje, má nechuť k práci al. sa jej vyhýba; ktorý obľubuje pohodlie, darebný: l. žiak; od prírody leniví ľudia; nebuď lenivá!; byť l. do roboty; zdvihni ten svoj l. zadok a poď pomôcť; lenivšia časť skupiny; Sme leniví myslieť a ešte lenivejší konať. [Anton Hlinka]; Keby človek nebol lenivý chodiť pešo, nikdy by nevymyslel koleso. [InZ 1999]; Tí lenivší rozmýšľali, či sa radšej nezložiť pri strome a cestou späť sa pridať. [NV 1999] 2. ▶ vyznačujúci sa pomalosťou: lenivé pohyby; lenivé tempo; prichádzať lenivým krokom; Necháva svoj život plynúť ako lenivú rieku a spolieha sa na osud, čo jej prinesie. [VNK 2003] ◘ fraz. byť lenivý ako voš/pes byť veľmi (rozčuľujúco, provokatívne) lenivý ◘ parem. lenivá ruka, hotová muka
lenivý 1. ktorý má nechuť k práci; pracujúci s nechuťou; vyhýbajúci sa práci (op. usilovný) • darebný • darobný • daromný: leniví, darební ľudia; darebný, darobný aj myslieť; darobná, daromná gazdiná • záhaľčivý • zried. zaháľavý (ktorý sa venuje záhaľke): záhaľčivá mládež • pohodlný (ktorému sa nechce vynakladať námahu): leniví, pohodlní zaháľači; dieťa je príliš lenivé, pohodlné do učenia • menej časté nerobotný • hovor. pejor. hnilý: nerobotné dievky sa nevydajú; byť hnilý do akejkoľvek roboty • pejor. povaľačský
2. p. pomalý 1
pohodlný 1. poskytujúci pohodlie • hovor. komótny: usadil sa v pohodlnom, komótnom kresle • komfortný (pohodlný, pritom nákladný, prepychový): komfortné zariadenie • útulný • teplý • príjemný (obyč. o interiéri): zariadil si pohodlnú, útulnú, teplú, príjemnú pracovňu • hovor. voľný (obyč. o šatách al. obuvi, ktoré poskytujú pohodlie): uprednostňovala pohodlné, voľné nohavice a blúzy
2. (o človeku) ktorý sa vyhýba ťažkostiam, námahe; vyhľadávajúci pohodlie; svedčiaci o tom • hovor. komótny: pohodlný, komótny človek • nenáhlivý • neskl. subšt. lážo-plážo (majúci dosť času, obyč. aj vtedy, keď sa vyžaduje rýchlejší, aktívnejší prístup): nenáhlivý hráč, nenáhlivé pohyby; diváci videli lážo-plážo futbal • lenivý • pasívny • neaktívny: Nebuď taký pohodlný, lenivý!; celá trieda je pasívna, neaktívna – nik sa neprihlási • ľahký • nenáročný • jednoduchý (ktorý si vyžaduje malú námahu): zvolil si pohodlnejšiu, ľahšiu, nenáročnú, jednoduchšiu cestu • ľahostajný • publ. pejor. pohodlnícky (nezaťažujúci myseľ, svedomie a pod.): ľahostajný, pohodlnícky postoj • pejor. panský: zapáčil sa mu panský život
pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly) • nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdza • zastar. nenáhly: nenáhly návrat k životu • pokojný • krokový • prechádzkový • mierny • voľný • pren. slimačí (obyč. o tempe) • hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmus • pozvoľný • postupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadok • lenivý • ospanlivý • ospalý • pren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohyby • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • šuchtavý • šúchavý: ťarbavé, šuchtavé kroky • rozvláčny • malátny: rozvláčna reakcia • ťahavý • tiahly • ťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseň • zdĺhavý • expr.: piplavý • prplavý • hovor. expr.: babravý • babrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke ruky • subšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbal • expr.: pomalinký • pomalilinký
2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • nešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenie • nepohotový (op. pohotový) • hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozog • nedynamický • expr. šuchtavý: šuchtavý človek • nár. zvlačkavý
lenivý, 2. st. lenivejší príd.
1. prejavujúci nechuť k práci, nerád pracujúci, záhaľčivý, nečinný, darobný: l. človek, l. žiak; l. ako voš veľmi; Do učenia bola lenivá. (Taj.); Ľudia nesamostatní, alebo leniví myslieť. (Vaj.)
● Lenivý aj pod strechou zmokne (prísl.) nikdy nič nedosiahne.
2. pomalý, pozvoľný: l. krok, l-á rieka, l. tok rieky; poľnohosp. l-á pôda nečinná;
lenivo prísl.: mamička sa lenivo roztiahla (Urb.); Hodiny lenivo odbíjali jedenásť. (Bod.);
lenivosť, -ti ž.
lenivý príd. 1. csl nerobotný, majúci nechuť do práce: Ach, akia je lenivia to džite! (Kameňany REV); Ľeňivi človeg ľem bi ľežel (Dl. Lúka BAR) L. ľeňivi haluški (Porúbka HUM) - mrvené cesto v polievke, mrvenica F. leniví ag hnoj (Rochovce ROŽ), ľeňivi jag veš (Dl. Lúka BAR) - veľmi lenivý; leňivá ruka, hotová muka (Bošáca TRČ), leňivá ruka, hotové ňeščascié (Bošáca TRČ) - bez práce sa človek nemá dobre; leňivému ňigdáj ňeňie naspech (Bošáca TRČ) - neponáhľa sa (ba ani nezačína) dokončiť prácu; Co robiš? Pomaham ľeňivim (V. Šariš PRE) - v spoj. s otázkou sám je lenivý a nepracuje 2. v dvojslovných názvoch húb: lenivá hupka (Sirk REV) - bot. hadovka smradľavá (Phallus impudicus); lenivo prísl.: Idze ľeňivo (Vranov)
lenivý príd 1. kt. nerád pracuje, záhaľčivý, nečinný: jeden z nich bedlivý, druhý zas lenivý (ASL 1652); animus studiorum otiosus: leniwy učedlnjk (KS 1763); w swém powoláni nedbáli a leniwy (VP 1764) F. leniwa ruka, hotowá hrichu muka (SiN 1678) lenivosť plodí biedu; ga lenivý, ty leniva, v takom dome chleba nebiva (KC 1791) lenivci majú nedostatok 2. pomalý (pri pohybe): tardus, cunctator: neskorý, leniwy (KS 1763); (líšky) tluste gsu, a preto leniwe w utikany (PR 18. st); subst l. m: F. skupj mnoho strowj a leniwj mnoho chodj (ROVŇANY 1755) na lenivosť sa dopláca; -o prísl k 1: leniwo se modli (RW 1702) F. kdo leniwo ge, leniwo robi (SiN 1678) lenivého človeka poznať aj pri jedle; k 2: leniwo tekúce potoky (PT 1778); desidiose: leniwo, zaháliwě (PD 18. st); -osť ž, -stvo záhaľčivosť: pre jeho lenivost sa škoda stala (KOŠECA 1718); w leňiwosti sedi (GV 1755); možná biť leňiwú, ale leňiwú na rozume (byť) gest welice ňebezpečné, ňeb to leňiwstwo odberá chuť (DS 1795)