Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

lepiť nedok.

1. spájať, pripevňovať lepom al. inou lepkavou hmotou, zliepať; naliepať, priliepať: l. rozbitú vázu, l. obálku; vtáky si l-ia hniezdo; l. plagáty na stenu

2. expr. neobratne, s námahou robiť niečo, zliepať: l. správu, verše

// lepiť sa

1. prichytávať sa ako lep; byť lepkavý: cesto sa l-í (na ruky), mokrá košeľa sa l-í na telo, prsty sa mu l-ia;

pren. choroby sa naňho l-ia často chorie

2. expr. neodbytne, dotieravo sa domáhať pozornosti, vešať sa na niekoho: dieťa sa l-í na matku

oči sa mu l-ia je ospanlivý; l. sa niekomu na päty a) vytrvalo sa zdržiavať v niečej blízkosti b) nadbiehať, vnucovať sa mu; smola sa mu l-í na päty; všetko sa mu l-í na prsty kradne

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
lepiť ‑í ‑ia nedok.; lepiť sa

lepenie -nia s. ▶ spôsob trvalého spájania materiálov pomocou lepidla al. inej lepiacej hmoty, nanesených na dotykové plochy, prilepovanie: l. tapiet, podlahových krytín; l. za tepla, za studena; zariadenia na skladanie a l. kartónov ▷ ↗ i lepiť


lepiť -pí -pia lep! -pil -piac -piaci -pený -penie nedok. 1. (čo (kam)) ▶ pomocou lepidla, lepiacej hmoty trvalo spájať materiály, pripevňovať na plochu: l. obklady, podlahové krytiny, linoleum; l. drevo disperznými lepidlami; l. plagáty na povolené miesta; l. fotografie do albumu; l. náplasť na ranu
2. (čo) ▶ lepením, trvalým spájaním pomocou lepidla niečo vytvárať: l. vrecúška; l. modely lietadiel; Z ilustrovaných časopisov a strojových katalógov začal lepiť prvé koláže. [A. Marenčin]
3. expr. (čo) ▶ núdzovo, narýchlo niečo naprávať, riešiť, látať, zliepať: l. diery v štátnom rozpočte; pre zranených obrancov musel tréner opäť l. obranu
4. neos. mládež. slang. (komu) ▶ mať strach, báť sa: lepí ti?; lepilo mi, a poriadne
fraz. lepia to ako lastovičky hniezdo robia viaceré dodatočné prístavby k základnej stavbe


lepiť sa -pí sa -pia sa lep sa! -pil sa -piac sa -piaci sa -penie sa nedok. 1. (na čo; ø) ▶ tesne sa spájať s niečím; prichytávať sa na niečo ako lep; byť lepkavý: ryža sa lepí; cesto sa lepí na prsty; vlasy sa jej lepili na čelo; špina sa lepí na ruky; tričko sa mi lepí na spotený chrbát; Kusy ílovitej kaše sa im lepili na ťažké lopaty. [O. Šulaj]; Cítil som, ako sa mi jazyk lepí na suché podnebie. [M. Zelinka]; pren. S pribúdajúcimi minútami sa na ich kopačky lepila nervozita. [VNK 2002]
2. expr. (na čo) ▶ byť v tesnej blízkosti: Jadro osady tvorili kravíny, na ktoré sa lepili nízke baraky a domčeky. [O. Šulaj]; Takmer každý šofér má nejaké zvláštne nutkanie lepiť sa na zadok auta pred ním. [InZ 2000]
fraz. lepiť sa na niekoho ako muchy [na med] prejavovať intenzívny záujem o niekoho, byť žiadostivý; lepiť sa na niekoho byť dotieravý; lepiť sa niekomu na päty a) stále niekoho sledovať, držať sa v blízkosti niekoho b) vnucovať sa do priazne; oči sa mu lepia je ospalý; smola sa mu lepí na päty nedarí sa mu, nemá úspech; všetko sa mu lepí sa na prsty kradne


nalepiť sa -pí sa -pia sa -pil sa -piac sa -pený -penie sa dok. 1. (na koho, na čo) ▶ pevne sa na niečo prichytiť, pritlačiť; syn. prilepiť sa: sneh sa jej nalepil na čižmy; zmyl zo seba všetku špinu, čo sa naňho nalepila; Maťo sa skoro nalepil na okno, ale v rieke nevidel nič neobyčajné. [D. Kováč]; Nôžky sú skoro mokré čungále, na ktoré sa cestou nalepila ľahká vrstva prachu. [K. Jarunková]
2. expr. (na koho) ▶ dostať sa do tesnej blízkosti niekoho, vnútiť sa niekomu do priazne, prejaviť žiadostivosť: nalepil sa naňho strapec detí; nalepí sa na suseda a celou cestou sa ho drží; v tanci sa priveľmi na ňu nalepil; Luka som moc nepozýval. Vieš, naslope sa, nalepí sa na človeka. [V. F. Šikula]
3. iba v 3. os. expr. (na koho) ▶ (o vedomostiach, vlastnostiach a pod.) stať sa zrejmým, viditeľným bez predchádzajúceho úsilia nositeľa: A naňho sa odjakživa všetko nalepilo. [L. Ballek]; Pri hrách v kocky si daj pozor, rád švindľuje, to je tá francúzska mentalita, ktorá sa naňho nalepila v Paríži. [P. Karvaš]; Ešte aj trochu nemčiny sa na nás malo nalepiť podľa mienky našich učiteľov. [E. Chmelová]
nedok. k 1naliepať sa, lepiť sa

lepiť sa 1. držať sa na niečom ako lep al. sa tesne spájať s niečím • prichytávať sa: cesto sa lepí, prichytáva na prstychytať sa: prach sa chytá na záclony; blato sa chytá na topánkylipnúťpriliepať saprilepovať sa: sneh lipne na čižmách; kožka sa mu priliepa na fúzynaliepať sanalepovať sa: med sa jej naliepa na prstyzliepať sazlepovať sa (lepiť sa navzájom): vlasy sa mi zlepujú; hlina sa zliepa do hrúdexpr. lipkať sa (slabo, mierne sa lepiť): cukor sa lipká na obrus

2. expr. dotieravo sa domáhať pozornosti • expr. vešať sa: dieťa sa stále lepí, vešia na matkufraz. expr. lepiť sa na päty: lepí sa mu na päty už oddávna


lepiť 1. spájať, pripevňovať lepom al. inou hmotou • zliepaťzaliepaťzalepovaťzlepovať: lepil, zliepal rozbitú vázu; zlepoval papierenaliepaťnalepovaťpriliepaťprilepovať (lepiť niečo na niečo): nalepovali plagáty; priliepal známky na listy

2. p. robiť 1


robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lepiť, -í, -ia nedok. (čo)

1. spájať lepkavou hmotou, lepidlom, lepom, zlepovať; nalepovať, prilepovať: vtáčky lepia hniezda; l. obrázky, plagáty, známky;

2. expr. klásť niečo tesne vedľa seba, na seba: Lepil skúpo riadok k riadku. (Jes-á)

3. pejor. neobratne, namáhavo, ťažko niečo robiť, vyrábať, dávať dokopy: l. úlohy, l. skúšky;

dok. k 1, 3 zlepiť, k 1, 2 i prilepiť, nalepiť

|| lepiť sa

1. (na čo i bezpredm.) (o dačom lepkavom) prichytávať sa na dačo: cesto sa lepí na prsty, sneh, blato sa lepí na topánky; Cesto sa mu naťahovalo, lepilo. (Zgur.); pren. expr. l. sa na tanečníka tlačiť sa (pri tanci)

hovor. oči sa mi lepia chce sa mi spať; expr. všetko sa mu lepí na prsty kradne;

2. hovor. (na koho) lipnúť za dakým: ženy, dievčence sa naň lepia

l. sa dakomu na päty za dakým stále, vytrvale, neodbytne chodiť;

dok. nalepiť sa, prilepiť sa;

opak. liepať sa

Morfologický analyzátor

lepiť nedokonavé sloveso
(ja) lepím VKesa+; (ty) lepíš VKesb+; (on, ona, ono) lepí VKesc+; (my) lepíme VKepa+; (vy) lepíte VKepb+; (oni, ony) lepia VKepc+;

(ja som, ty si, on) lepil VLesam+; (ona) lepila VLesaf+; (ono) lepilo VLesan+; (oni, ony) lepili VLepah+;
(ty) lep! VMesb+; (my) lepme! VMepa+; (vy) lepte! VMepb+;
(nejako) lepiac VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor