lichotiť, -í, -ia nedok.
1. (komu i bezpredm.) pochlebovať, príliš vychvaľovať dakoho, aby sme získali jeho priazeň, hovoriť lichôtky, zaliečať sa, líškať sa: Lichotili mu, ale jeho to nepohlo. (Taj.)
2. (komu, čomu) páčiť sa, lahodiť: Jemu lichotilo, keď sa žalovala. (Kuk.) Lichotilo hrdosti tvojej, že synovi ani jedna neodolie. (Kuk.)