lietať -a nedok.
1. (o pohybe, kt. sa opakuje al. je trvalou schopnosťou) pohybovať sa, vznášať sa vo vzduchu: vtáky, muchy l-jú; lietadlo l-a na linke Bratislava – Praha; l-úce ryby; l-úca pevnosť druh lietadla; l-úci koberec v rozprávkach
2. rýchle sa pohybovať vo vzduchu (opakovane al. v množstve): kamene, guľky l-li okolo nás
3. expr. chodiť, behať: l. z obchodu do obchodu, l. na bicykli; kade l-š! l. za dievčencami
4. viať, povievať: vlasy, sukne jej l-jú
5. expr. nasledovať rýchle po sebe: vtipy, facky l-jú
● expr. l. ako splašený, ako bez duše vzrušene pobehúvať; l. na vlastných krídlach byť samostatný; → vysoko l.; l. v → oblakoch; keď sa drevo rúbe, l-jú triesky; nikomu nel-jú → pečené holuby do úst;
opak. lietavať -a
lietanie -nia s. 1. ▶ vznášanie sa vo vzduchu nad zemou vo (veľkých) výškach; riadený pohyb vzduchom pomocou lietacích ústrojov al. pomocou leteckej techniky; cestovanie lietadlom: mať strach z lietania; čítať knihy o lietaní 2. i let. ▶ nácvik leteckých zručností pilotov motorových a bezmotorových strojov; tréningová al. voľnočasová aktivita letcov: športové, amatérske l.; akrobatické l.; l. v balóne; výcvik pre bezmotorové, ultraľahké l.; venovať sa lietaniu; zúčastniť sa súťaže v presnom lietaní a v leteckej navigácii; Lietanie sa stalo ekonomicky nedostupnou záľubou. [Pt 2000] 3. expr. ▶ náhlivé vykonávanie veľkého množstva práce, kolobeh povinností, návaly aktivít s minimom voľného času, zhon; syn. lietačka, naháňačka: unavuje ma to každodenné l. ▷ ↗ i lietať
lietať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -tanie nedok. 1. ▶ (o vtákoch, hmyze a pod.) vznášať sa, pohybovať sa vo vzduchu (pomocou krídel): na oblohe vidno l. jastraba; včely lietajú okolo úľa; nad stolom lieta niekoľko múch; vtáci dennodenne lietajú za potravou; Koncert pod holým nebom, tóny gitary sa miešajú s krikom lietajúcich lastovičiek. [InZ 2000]; pren. vzduchom lietali pavučinky babieho leta boli unášané vetrom 2. ▶ (o vzdušných prostriedkoch) vykonávať pohyb vo vzduchu vlastnou silou: nad mestom lieta vrtuľník; na linke Bratislava - Košice lietadlo lieta dvakrát denne; stíhačky by nemali l. nad zastavanými plochami; rakety, sondy lietajúce na obežných dráhach okolo Zeme 3. (čím; kde; kam) ▶ cestovať, prekonávať určité vzdialenosti vzdušným dopravným prostriedkom: pravidelne l. lietadlom; l. v balóne; l. prvou triedou; l. do vesmíru, na Mesiac 4. (ø; na čom) ▶ riadiť lietadlo al. iný stroj leteckej techniky pomocou prístrojov: lieta bez nehody už dvadsať rokov; piloti dopravných lietadiel lietajú vo dvojici, hlavný a náhradný pilot; lietal na stíhačke; Bol som jediný z triedy, ktorého otec lietal na rogale. [V. Klimáček] 5. ▶ (o predmetoch) byť (opakovane) vymršťovaný silou a v dôsledku toho sa rýchlo al. vo veľkom množstve pohybovať vzduchom: hra bola rýchla, lopta lietala vzduchom, do šestnástky; guľky, kamene lietali okolo nás; pri krčmovej ruvačke lietali aj fľaše a stoličky; Strely len tak lietali, smutne som sa díval, ako kamaráti na zem padali. [ľudová pieseň]; Navlhnuté triesky lietali ako kŕdle vlasatíc spod ostria sekery a obnažovali vnútornosti dreva. [D. Mitana] 6. ▶ hýbať sa pri prudkom pohybe tela al. pri silnom prúdení vzduchu, viať, povievať: vlasy mi lietali všetkými smermi; dievčatám v krojoch pri tanci lietali sukne; Vrtí sa, obracia, krúti, vrkoče lietajú, širáčik mu spadol. [J. Horák] 7. expr. (po čom; za čím) ▶ často al. pravidelne chodiť z jedného miesta na druhé (obyč. pri vykonávaní povinností al. z nevyhnutnosti, z potreby), behať: l. po svete; l. po meste, za nákupmi; l. z obchodu do obchodu; otec celý deň lietal po úradoch; lieta za pracovnými povinnosťami; sestrička lieta od jedného pacienta k druhému; len po baroch, po diskotékach lieta! často ich navštevuje; kade lietaš? kade chodíš?; Celé dni sme lietali po lúkach, držiac sa za ruky, objavujúc každý kúsok tohto úžasného sveta. [InZ 2001] 8. expr. (za kým) ▶ vyhľadávať spoločnosť niekoho (obyč. osobu opačného pohlavia); syn. behať, loziť: lieta za chlapcami; veselo lieta za inými ženami; Tí mladí pobehaji, čo dnes za jednou lietajú a zajtra inej nadbiehajú. [Z. Zguriška]; Už ako 14-ročný lietal za frajerkami na Jawe bez vodičáka. [VNK 2003] 9. expr. ▶ rýchlo sa pohybovať al. rýchlo jazdiť na dopravnom prostriedku: chlapci lietajú v zime za pukom a v lete na bicykloch; cez cestu sa nedá prejsť, autá lietajú sem a tam; lieta po dedine s novým traktorom 10. hovor. ▶ byť nedostatočne upevnený a vykonávať nepravidelné pohyby, skákať: zadné koleso vozíka lietalo ◘ fraz. lietať ako bez duše/ako splašený v rozrušení rýchlo behať z miesta na miesto, vzrušene pobehovať; facky/zauchá len tak lietali strhla sa, začala sa bitka; lietať hore-dole a) v panike nepokojne pobehovať b) (obyč. o deťoch) behať sem a tam, pobehovať; lietať na krídlach lásky byť zaľúbený; lietať na metle používať metlu ako dopravný prostriedok (v rozprávkach, v povestiach o čarodejniciach, bosorkách); lietať na vlastných krídlach byť samostatný, nezávislý od rodičov; lietať okolo niekoho a) poskytovať niekomu prílišnú starostlivosť, obskakovať niekoho b) uchádzať sa o niekoho s ľúbostným zámerom, zaujímať sa o niekoho; lietať v oblakoch predstavovať si neskutočné, zidealizované situácie, snívať, rojčiť, fantazírovať; vysoko lietať mať veľké a často nereálne ambície ◘ parem. keď sa rúbe drevo/les, triesky/ívery lietajú keď sa deje niečo významné, nezaobíde sa to bez obetí; kto vysoko lieta, nízko padá a) kto má prehnane veľké očakávania, ambície, často sa veľmi sklame b) o príliš sebavedomom, pyšnom človeku; nikomu nelietajú pečené holuby do úst kto chce niečo dosiahnuť, musí pracovať; lastovičky nízko lietajú, bude pršať ▷ opak. lietavať -va -vajú -val
behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehať • pobehovať • pobehúvať • pobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvore • expr. lietať: lieta po úradoch od rána • expr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviť • expr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a ta • expr.: švingať • švirgať: prsty švingali po stole • expr.: bzíkať • prebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričky • strečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovať • blúdiť • kniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovať • prebiehať • prebehávať • prebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby
chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)
2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri
3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu
4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)
5. p. patriť 1
lietať 1. pohybovať sa vo vzduchu neurčeným, rozličným smerom • poletovať • poletúvať: vtáky lietajú, poletujú nad poľom • vznášať sa • nadnášať sa (ľahkým pohybom): balón sa vznáša v oblakoch • expr. brnkať • zried.: frnkať • frngať (veľmi rýchlo): vtáčence brnkali, frngali nad lúkou • expr. bzíkať (o hmyze): muchy bzíkajú okolo hlavy • expr. bŕkať • zried. obletovať (splašene): vrabce bŕkajú, vtáčik obletoval hore-dolu
2. p. behať 3. p. viať 2 4. p. nasledovať 2
nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzor • pokračovať • nadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otca • fraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajach • sprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti
2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinok • nadchádzať • nadchodiť • prichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časy • začínať sa • nastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jar • blížiť sa • približovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večer • expr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhým • expr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé
3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať
viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietor • fúkať • dúchať: fúka, dúcha chladný vietor • fučať • fičať • duť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú noc • ťahať • tiahnuť • prúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduch • expr. fukotať (silne) • pofukovať • podúvať • poduchovať • povievať • zavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčov • prefukovať • preťahovať • predúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje
2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclony • lietať • poletovať • poletúvať • trepať sa • trepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatka • pren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetre • poet. vlať
vznášať sa 1. pomalým letom vystupovať hore, dvíhať sa od zeme • vzlietať: balón sa vznáša, vzlieta do výšky • letieť (smerom hore): lietadlo letí k oblakom
2. pohybovať sa vo vzduchu al. na povrchu hladiny • nadnášať sa: nad kopcami sa vznášala ranná hmla • plávať: lístie pláva na jazere, vo vzduchu • poletovať • poletúvať (pozvoľna lietať hore-dolu): vo vzduchu poletujú vločky snehu, zástavy • nadletovať (vznášať sa v menšej výške): lastovičky nadletujú nízko nad zemou • plachtiť (letieť na vetroni al. bez pohybu krídel; plávať na plachetnici): nad skalami plachtí orol • lietať: v jesennom vetre lietalo babie leto
3. p. niesť sa 1, 2 4. p. vypínať sa 2
lietať, -a, -ajú (nár. i liece, -cu) nedok.
1. pohybovať sa, vznášať sa vo vzduchu pomocou krídel al. lietadla: vták, včela, netopier, chrúst lieta; Motýle liecu. (Ondr.); pilot vysoko lieta; lietajúca ryba
● hovor. a čo budeš popod (holé) nebo lietať, neujdeš nijakým spôsobom, nijako; l. vysoko, vo výšinách, v oblakoch a) zaoberať sa veľkými myšlienkami, plánmi; b) nereálne rozmýšľať; na vlastných krídlach chce lietať (Tat.) chce byť samostatný, chce si samostatne počínať; l. na metle v rozprávkach o čarodejniciach; l. nad skutočnosťou (Min.) nevšímať si ju;
2. prudko, rýchlo sa pohybovať vzduchom: iskry, guľky, triesky, ívery, šrapnely, kamene lietajú
● expr. zaťať, až triesky lietajú energicky zasiahnuť;
3. expr. rýchlo sa pohybovať, rýchlo chodiť, behať, uháňať: l. ako kopov, ako strela, ako šarkan, ako šíp, ako splašený, lieta akoby ho hnal, l. po širokom svete, l. sem i tam; Červený v zvári a celý zapotený lietal hore-dolu. (Jes.) Rečníci lietali na autách. (Urb.); lietajúca komisia putovná;
4. pohybovať sa sem i tam, hompáľať sa, kolísať sa: Dlhé šosy kabáta lietali z boka na bok. (Vaj.) Suknice krátke, riasavé, z kašmíru, lietajú okolo nej, ako kráča hybkým, ľahkým krokom. (Tim.) Vlasy rozčuchrané, ako živé lietali. (Kal.)
5. mať rýchly priebeh; rýchlo sa objavovať: žarty, vtipy, nadávky len tak lietali; zprávy, chýry, klebety, povesti lietajú po svete; lietajú zauchá; päste lietajú udierajú; Keď sa dajú do roboty, všetko len tak lieta. — Evin rozum už ktovie kade lieta (Kuk.) o všeličom rozmýšľa. Ferko lietal mysľou ktovie kde (Kuk.) myslel na iné. Cez čítanie i počty myšlienky mu lietali za Jánošíkom (Mor.) myslel na Jánošíka. Zato mi to diabolské kimono stále lietalo pred očami (Jégé) vybavoval som si ho v predstavách.
6. expr. (za kým) vytrvalo, často chodiť za dakým s nejakým cieľom: l. za frajerom, za ženami; Tí mladí pobehaji, čo dnes za jednou lietajú a zajtra zasa inej nadbiehajú. (Zgur.);
opak. lietavať, -a, -ajú