Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

lietať -a nedok.

1. (o pohybe, kt. sa opakuje al. je trvalou schopnosťou) pohybovať sa, vznášať sa vo vzduchu: vtáky, muchy l-jú; lietadlo l-a na linke Bratislava – Praha; l-úce ryby; l-úca pevnosť druh lietadla; l-úci koberec v rozprávkach

2. rýchle sa pohybovať vo vzduchu (opakovane al. v množstve): kamene, guľky l-li okolo nás

3. expr. chodiť, behať: l. z obchodu do obchodu, l. na bicykli; kade l-š! l. za dievčencami

4. viať, povievať: vlasy, sukne jej l-jú

5. expr. nasledovať rýchle po sebe: vtipy, facky l-jú

expr. l. ako splašený, ako bez duše vzrušene pobehúvať; l. na vlastných krídlach byť samostatný; vysoko l.; l. v → oblakoch; keď sa drevo rúbe, l-jú triesky; nikomu nel-jú → pečené holuby do úst;

opak. lietavať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
lietať ‑a ‑ajú nedok.

lietanie -nia s. 1. ▶ vznášanie sa vo vzduchu nad zemou vo (veľkých) výškach; riadený pohyb vzduchom pomocou lietacích ústrojov al. pomocou leteckej techniky; cestovanie lietadlom: mať strach z lietania; čítať knihy o lietaní
2. i let.nácvik leteckých zručností pilotov motorových a bezmotorových strojov; tréningová al. voľnočasová aktivita letcov: športové, amatérske l.; akrobatické l.; l. v balóne; výcvik pre bezmotorové, ultraľahké l.; venovať sa lietaniu; zúčastniť sa súťaže v presnom lietaní a v leteckej navigácii; Lietanie sa stalo ekonomicky nedostupnou záľubou. [Pt 2000]
3. expr. ▶ náhlivé vykonávanie veľkého množstva práce, kolobeh povinností, návaly aktivít s minimom voľného času, zhon; syn. lietačka, naháňačka: unavuje ma to každodenné l.
▷ ↗ i lietať


lietať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -tanie nedok. 1. ▶ (o vtákoch, hmyze a pod.) vznášať sa, pohybovať sa vo vzduchu (pomocou krídel): na oblohe vidno l. jastraba; včely lietajú okolo úľa; nad stolom lieta niekoľko múch; vtáci dennodenne lietajú za potravou; Koncert pod holým nebom, tóny gitary sa miešajú s krikom lietajúcich lastovičiek. [InZ 2000]; pren. vzduchom lietali pavučinky babieho leta boli unášané vetrom
2. ▶ (o vzdušných prostriedkoch) vykonávať pohyb vo vzduchu vlastnou silou: nad mestom lieta vrtuľník; na linke Bratislava - Košice lietadlo lieta dvakrát denne; stíhačky by nemali l. nad zastavanými plochami; rakety, sondy lietajúce na obežných dráhach okolo Zeme
3. (čím; kde; kam) ▶ cestovať, prekonávať určité vzdialenosti vzdušným dopravným prostriedkom: pravidelne l. lietadlom; l. v balóne; l. prvou triedou; l. do vesmíru, na Mesiac
4. (ø; na čom) ▶ riadiť lietadlo al. iný stroj leteckej techniky pomocou prístrojov: lieta bez nehody už dvadsať rokov; piloti dopravných lietadiel lietajú vo dvojici, hlavný a náhradný pilot; lietal na stíhačke; Bol som jediný z triedy, ktorého otec lietal na rogale. [V. Klimáček]
5. ▶ (o predmetoch) byť (opakovane) vymršťovaný silou a v dôsledku toho sa rýchlo al. vo veľkom množstve pohybovať vzduchom: hra bola rýchla, lopta lietala vzduchom, do šestnástky; guľky, kamene lietali okolo nás; pri krčmovej ruvačke lietali aj fľaše a stoličky; Strely len tak lietali, smutne som sa díval, ako kamaráti na zem padali. [ľudová pieseň]; Navlhnuté triesky lietali ako kŕdle vlasatíc spod ostria sekery a obnažovali vnútornosti dreva. [D. Mitana]
6.hýbať sa pri prudkom pohybe tela al. pri silnom prúdení vzduchu, viať, povievať: vlasy mi lietali všetkými smermi; dievčatám v krojoch pri tanci lietali sukne; Vrtí sa, obracia, krúti, vrkoče lietajú, širáčik mu spadol. [J. Horák]
7. expr. (po čom; za čím) ▶ často al. pravidelne chodiť z jedného miesta na druhé (obyč. pri vykonávaní povinností al. z nevyhnutnosti, z potreby), behať: l. po svete; l. po meste, za nákupmi; l. z obchodu do obchodu; otec celý deň lietal po úradoch; lieta za pracovnými povinnosťami; sestrička lieta od jedného pacienta k druhému; len po baroch, po diskotékach lieta! často ich navštevuje; kade lietaš? kade chodíš?; Celé dni sme lietali po lúkach, držiac sa za ruky, objavujúc každý kúsok tohto úžasného sveta. [InZ 2001]
8. expr. (za kým) ▶ vyhľadávať spoločnosť niekoho (obyč. osobu opačného pohlavia); syn. behať, loziť: lieta za chlapcami; veselo lieta za inými ženami; Tí mladí pobehaji, čo dnes za jednou lietajú a zajtra inej nadbiehajú. [Z. Zguriška]; ako 14-ročný lietal za frajerkami na Jawe bez vodičáka. [VNK 2003]
9. expr. ▶ rýchlo sa pohybovať al. rýchlo jazdiť na dopravnom prostriedku: chlapci lietajú v zime za pukom a v lete na bicykloch; cez cestu sa nedá prejsť, autá lietajú sem a tam; lieta po dedine s novým traktorom
10. hovor.byť nedostatočne upevnený a vykonávať nepravidelné pohyby, skákať: zadné koleso vozíka lietalo
fraz. lietať ako bez duše/ako splašený v rozrušení rýchlo behať z miesta na miesto, vzrušene pobehovať; facky/zauchá len tak lietali strhla sa, začala sa bitka; lietať hore-dole a) v panike nepokojne pobehovať b) (obyč. o deťoch) behať sem a tam, pobehovať; lietať na krídlach lásky byť zaľúbený; lietať na metle používať metlu ako dopravný prostriedok (v rozprávkach, v povestiach o čarodejniciach, bosorkách); lietať na vlastných krídlach byť samostatný, nezávislý od rodičov; lietať okolo niekoho a) poskytovať niekomu prílišnú starostlivosť, obskakovať niekoho b) uchádzať sa o niekoho s ľúbostným zámerom, zaujímať sa o niekoho; lietať v oblakoch predstavovať si neskutočné, zidealizované situácie, snívať, rojčiť, fantazírovať; vysoko lietať mať veľké a často nereálne ambície ◘ parem. keď sa rúbe drevo/les, triesky/ívery lietajú keď sa deje niečo významné, nezaobíde sa to bez obetí; kto vysoko lieta, nízko padá a) kto má prehnane veľké očakávania, ambície, často sa veľmi sklame b) o príliš sebavedomom, pyšnom človeku; nikomu nelietajú pečené holuby do úst kto chce niečo dosiahnuť, musí pracovať; lastovičky nízko lietajú, bude pršať
opak. lietavať -va -vajú -val

behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehaťpobehovaťpobehúvaťpobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvoreexpr. lietať: lieta po úradoch od ránaexpr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviťexpr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a taexpr.: švingaťšvirgať: prsty švingali po stoleexpr.: bzíkaťprebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričkystrečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovaťblúdiťkniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovaťprebiehaťprebehávaťprebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby


chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1


lietať 1. pohybovať sa vo vzduchu neurčeným, rozličným smerom • poletovaťpoletúvať: vtáky lietajú, poletujú nad poľomvznášať sanadnášať sa (ľahkým pohybom): balón sa vznáša v oblakochexpr. brnkaťzried.: frnkaťfrngať (veľmi rýchlo): vtáčence brnkali, frngali nad lúkouexpr. bzíkať (o hmyze): muchy bzíkajú okolo hlavyexpr. bŕkaťzried. obletovať (splašene): vrabce bŕkajú, vtáčik obletoval hore-dolu

2. p. behať 3. p. viať 2 4. p. nasledovať 2


nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzorpokračovaťnadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otcafraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajachsprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti

2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinoknadchádzaťnadchodiťprichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časyzačínať sanastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jarblížiť sapribližovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večerexpr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhýmexpr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé

3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať


viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietorfúkaťdúchať: fúka, dúcha chladný vietorfučaťfičaťduť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú nocťahaťtiahnuťprúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduchexpr. fukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievaťzavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčovprefukovaťpreťahovaťpredúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclonylietaťpoletovaťpoletúvaťtrepať satrepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatkapren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetrepoet. vlať


vznášať sa 1. pomalým letom vystupovať hore, dvíhať sa od zeme • vzlietať: balón sa vznáša, vzlieta do výškyletieť (smerom hore): lietadlo letí k oblakom

2. pohybovať sa vo vzduchu al. na povrchu hladiny • nadnášať sa: nad kopcami sa vznášala ranná hmlaplávať: lístie pláva na jazere, vo vzduchupoletovaťpoletúvať (pozvoľna lietať hore-dolu): vo vzduchu poletujú vločky snehu, zástavynadletovať (vznášať sa v menšej výške): lastovičky nadletujú nízko nad zemouplachtiť (letieť na vetroni al. bez pohybu krídel; plávať na plachetnici): nad skalami plachtí orollietať: v jesennom vetre lietalo babie leto

3. p. niesť sa 1, 2 4. p. vypínať sa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lietať, -a, -ajú (nár. i liece, -cu) nedok.

1. pohybovať sa, vznášať sa vo vzduchu pomocou krídel al. lietadla: vták, včela, netopier, chrúst lieta; Motýle liecu. (Ondr.); pilot vysoko lieta; lietajúca ryba

hovor. a čo budeš popod (holé) nebo lietať, neujdeš nijakým spôsobom, nijako; l. vysoko, vo výšinách, v oblakoch a) zaoberať sa veľkými myšlienkami, plánmi; b) nereálne rozmýšľať; na vlastných krídlach chce lietať (Tat.) chce byť samostatný, chce si samostatne počínať; l. na metle v rozprávkach o čarodejniciach; l. nad skutočnosťou (Min.) nevšímať si ju;

2. prudko, rýchlo sa pohybovať vzduchom: iskry, guľky, triesky, ívery, šrapnely, kamene lietajú

expr. zaťať, až triesky lietajú energicky zasiahnuť;

3. expr. rýchlo sa pohybovať, rýchlo chodiť, behať, uháňať: l. ako kopov, ako strela, ako šarkan, ako šíp, ako splašený, lieta akoby ho hnal, l. po širokom svete, l. sem i tam; Červený v zvári a celý zapotený lietal hore-dolu. (Jes.) Rečníci lietali na autách. (Urb.); lietajúca komisia putovná;

4. pohybovať sa sem i tam, hompáľať sa, kolísať sa: Dlhé šosy kabáta lietali z boka na bok. (Vaj.) Suknice krátke, riasavé, z kašmíru, lietajú okolo nej, ako kráča hybkým, ľahkým krokom. (Tim.) Vlasy rozčuchrané, ako živé lietali. (Kal.)

5. mať rýchly priebeh; rýchlo sa objavovať: žarty, vtipy, nadávky len tak lietali; zprávy, chýry, klebety, povesti lietajú po svete; lietajú zauchá; päste lietajú udierajú; Keď sa dajú do roboty, všetko len tak lieta. — Evin rozumktovie kade lieta (Kuk.) o všeličom rozmýšľa. Ferko lietal mysľou ktovie kde (Kuk.) myslel na iné. Cez čítanie i počty myšlienky mu lietali za Jánošíkom (Mor.) myslel na Jánošíka. Zato mi to diabolské kimono stále lietalo pred očami (Jégé) vybavoval som si ho v predstavách.

6. expr. (za kým) vytrvalo, často chodiť za dakým s nejakým cieľom: l. za frajerom, za ženami; Tí mladí pobehaji, čo dnes za jednou lietajú a zajtra zasa inej nadbiehajú. (Zgur.);

opak. lietavať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

lietať nedokonavé sloveso
(ja) lietam VKesa+; (ty) lietaš VKesb+; (on, ona, ono) lieta VKesc+; (my) lietame VKepa+; (vy) lietate VKepb+; (oni, ony) lietajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) lietal VLesam+; (ona) lietala VLesaf+; (ono) lietalo VLesan+; (oni, ony) lietali VLepah+;
(ty) lietaj! VMesb+; (my) lietajme! VMepa+; (vy) lietajte! VMepb+;
(nejako) lietajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor