linkový -vá -vé príd. 1. dopr. ▶ súvisiaci s linkou, pravidelným dopravným spojením: l. autobus; dostať sa na miesto určenia linkovým spojom; obnoviť linkové lety 2. ▶ súvisiaci s linkou, (drôtovým) komunikačným spojením: l. telefón; ukončenie dvojvodičového linkového vedenia 3. ▶ súvisiaci s linkou, výrobným zariadením; vzťahujúci sa na prevádzku al. údržbu linky: l. mechanik zabezpečuje plynulý chod výrobných liniek
linkový príd. k linka, najmä 3, 4: l. autobus premávajúci po určitej linke (obyčajne mimo mestskej hromadnej dopravy); – tech. l-á výroba pri ktorej je zoskupenie strojov a pod. usporiadané v linke, v slede výrobného postupu; oznam. tech. l. volič na automatické spájanie liniek
linka, -y, -niek ž.
1. rovná čiara, priamka: vodorovná l.;
2. spoj.: letecká, autobusová l., voľná, obsadená telefónna, telegrafná l.; telef. priama l. zapojenie aparátu priamo na poštovú ústredňu;
linkový príd.: l. prepínač na telefónnom zariadení
linkový p. linka