logika -y ž.
1. veda o zákonoch a formách správneho myslenia: formálna l.
2. praktická aplikácia zákonov správneho myslenia: l. argumentácie, zdravá l.; iron. al. žart. ženská l. spôsob myslenia ženy
3. zákonitosť javov: l. vývinu, dejín;
pren. železná l. nevyhnutnosť;
logik -a mn. -ci m.
1. odborník v logike
2. kto vie logicky uvažovať;
logička -y -čiek ž.;
logický príd.: l. pojem, dôkaz, l-á súvislosť; l-é myslenie;
logicky prísl.: l. uvažovať;
logickosť -i ž.
logický -ká -ké 2. st. -kejší príd.
logický -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s logikou, vedným a študijným odborom o zákonitostiach a formách myslenia, utvárania úsudkov: l. pojem, argument, dôkaz, úsudok; logické kategórie; výraz odvodený z logického termínu 2. 2. st. -kejší ▶ vyplývajúci z logiky, zmysluplnosti; majúci opodstatnenie, správny, zdôvodniteľný, zmysluplný: mať dobré logické myslenie, uvažovanie; dodržať l. postup; vytvoriť si logické pravidlá; urobiť l. ťah; riešiť logické hádanky; oponovať niekomu logickými argumentmi; toto vysvetlenie je logickejšie 3. ▶ vznikajúci ako následok al. dôsledok niečoho, zákonitý, nevyhnutný: l. vývoj situácie; Je logické, že keď dospievajúci nemajú oporu v rodičoch, hľadajú ju v partii. [NP 1980]
logický príd.
1. týkajúci sa logiky 1: l. súd
2. ktorý je v zhode s logikou 1 – 3; vyplývajúci z rozumového uvažovania (op. alogický): l-á súvislosť; l. dôsledok, sled udalostí; l-é myslenie; výp. tech. l. člen zariadenie uskutočňujúce jednoduchú logickú funkciu; l. obvod zapojenie týchto členov, ktorého výstupná funkcia je logickou funkciou vstupnej premennej;
logicky prísl.: l. súvisieť; – l. uvažovať;
logickosť -ti ž. logika 2, 3
logický 1. p. správny2, opodstatnený, rozumný, rozumový 1 2. p. zákonitý 1
opodstatnený ktorý je podložený, podopretý podstatnými dôvodmi al. dôkazmi (op. neopodstatnený) • odôvodnený • oprávnený: uplatňovať svoje opodstatnené, oprávnené nároky na dedičstvo; odôvodnené, oprávnené obavy o budúcnosť (op. bezdôvodné, zbytočné) • kniž. dôvodný (obyč. o niečom negatívnom): mať dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu • spravodlivý • zodpovedajúci • primeraný • zaslúžený (pri hodnotení niečoho): spravodlivá, primeraná klasifikácia žiakov; opodstatnená, zaslúžená kritika; opodstatnené, primerané, zodpovedajúce platové zatriedenie • logický (podopretý logikou): opodstatnená, logická námietka
rozumný ktorý v konaní a pod. uplatňuje rozum, rozvahu; ktorý sa spravuje podľa rozumu; svedčiaci o tom (op. nerozumný) • rozvážny • uvážlivý • súdny: na svoj vek sú deti veľmi rozumné, rozvážne; rozumné, uvážlivé reči; súdny človek • logický (založený na logike): uviesť logický dôvod • múdry: najrozumnejšie, najmúdrejšie riešenie v danej situácii • inteligentný (vyznačujúci sa inteligenciou; op. neinteligentný): inteligentný tvor • triezvy (bez emócií, jednostrannosti a pod.): je to triezvy pohľad na vec, triezve uvažovanie • jasný: jasná myseľ • zdravý: zdravé názory • zried. rozsudný (Hviezdoslav) • poet. jasnoumný (Hviezdoslav)
rozumový 1. týkajúci sa rozumu • mentálny: rozumová, mentálna úroveň, vyspelosť • myšlienkový: myšlienkové pochody, myšlienkové procesy • intelektuálny • intelektuálsky • duševný: intelektuálna, duševná práca • logický • odb. diskurzívny (o myslení, úsudku a pod.)
2. u ktorého prevažuje rozumová činnosť (nad emocionálnou); vedený, usmerňovaný rozumom (o človeku); svedčiaci o tom • racionálny (op. iracionálny) • racionalistický: dievča je príliš rozumové, racionálne; rozumový, racionálny, racionalistický prístup • chladný • triezvy: chladné, triezve úvahy • odb. diskurzívny: diskurzívny čitateľ, percipient (op. naivný)
p. aj rozumný, triezvy, chladný 2
správny2 ktorý zodpovedá správnosti; ktorý je taký, aký má byť, aký sa vyžaduje, predpokladá a pod. (op. nesprávny) • náležitý • riadny: správne, náležité upozornenie; správne, náležité pripomienky; mať správny, riadny spôsob života • dobrý (op. zlý): zvoliť dobrý postup • zdravý: mať zdravé názory • racionálny (o výžive) • bezchybný • presný (op. chybný, nepresný): bezchybný výsledok, výpočet; mať presný odhad • korektný: korektná výslovnosť cudzích slov • pravý: vedel vždy zasiahnuť v pravý čas na pravom mieste • primeraný • kniž. adekvátny • vhodný • príhodný (ktorý zodpovedá daným okolnostiam, správny v danej situácii): primeraná, adekvátna reakcia; vhodný spôsob priblíženia sa dieťaťu; vyčkať na príhodnú chvíľu • hovor.: akurátny • fér • férový: dostal akurátny trest; fér, férový chlap • pekný: pekné predsavzatie • spravodlivý • oprávnený • odôvodnený • logický: spravodlivý rozsudok; oprávnené, odôvodnené, logické rozhodnutie • kniž. iron.: samospasiteľný • samospasný
zákonitý 1. vyplývajúci z nevyhnutných súvislostí javov • logický: zákonitý, logický proces • organický: organický postup • pravidelný: pravidelné striedanie dňa a noci
2. p. zákonný
logika, -y ž.
1. veda o zákonoch, o pravidlách správneho myslenia: formálna, dialektická, formalistická, symbolická, scholastická l.;
2. hovor. spôsob myslenia vôbec; správne myslenie: zdravá, ženská, naivná, egoistická l.;
3. zákonitosť javov, logický zmysel, nevyhnutnosť javov: l. boja, pokroku; l. dejín; literatúra má svoju logiku (Vlč.); železná l. nezvratná, nevyhnutnosť;
logický príd.: l. vzťah, predpoklad, súvis; l. pojem, l. súd, l. dôkaz, l. zákon, l-é pravidlo; l-é myslenie;
logicky prísl.: l. myslieť, usudzovať;
logickosť i logičnosť, -ti ž.;
logik, -a, mn. č. -ci m. kto sa zaoberá logikou; kto vie logicky myslieť
logika ž gr/lat veda o zákonoch správneho myslenia: (Luther) w logiky se pilne cwičil (SC 17. st); homo a dialecticis remotus: nic k logice nezná (KS 1763); -ový príd: logicus: logikowy (KS 1763); logický príd: topica: Ciceronowé logické knjhi (KS 1763)