Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

los -a mn. N a A -y m. severský cicavec s lopatovitými parohmi, zool. Alces;

losica -e -síc ž.;

losí príd.: l-ie mláďa

lós -u m.

1. žreb

2. kniž. zastar. osud, údel

los losa pl. N a A losy m. ▶ veľký severský párnokopytník z čeľade jeleňovitých s mohutným lopatovitým parožím: veľký starý l.; nájsť stopu losa; loviť losy □ zool. los mokraďový Alces alces ▷ losík -ka pl. N a A -ky m. zdrob.; losica -ce losíc ž. ▶ samica losa: l. nemá parožie; sledovať losicu s mláďaťom

lós lósu pl. N lósy m. ⟨nem.⟩ 1. ▶ číslovaná poukážka, na ktorú možno v lotérii za určitých podmienok získať peňažnú al. vecnú výhru; syn. žreb: stierací l.; kúpiť si l.; mať v osudí viac lósov; vyhral 100 eur vďaka šťastnému lósu
2. ▶ lístok al. iný predmet, pomocou ktorého sa robí náhodný výber niečoho al. náhodné rozhodnutie o niečom: ťahať l.; vytiahnuť si lepší, horší l.; na koho padne l.?; audítora si nevyberali, bol určený lósom; Budeme losovať a lós o všetkom spravodlivo rozhodne! [A. Baláž]
3. zastar. ▶ zhoda okolností vplývajúca na život človeka; zákonitosť riadiaca život jednotlivcov, osud, údel: krutý l.; šťastný l. sa od nás odvrátil

lós -u m. ‹n›

1. číslovaná poukážka lotérie, na ktorú možno pri ťahu dosiahnuť výhru, žreb

2. lístok, kocka, peniaz a i. ako prostriedok na náhodné rozhodnutie, voľbu: určiť, vybrať l-om

3. kniž. životný údel, osud: zlý l.;

lósový príd. k 1

los, -a, mn. č. -y m. druh najväčšieho európskeho parohatého cicavca; zool. l. obyčajný (Alces alces);

losí, -ia, -ie príd.: l-ie mláďa, l-ie parohy

lós, -u m.

1. žreb: ťahať, hodiť l. (o niečo); bibl. metať l.;

2. kniž. priebeh života, osud: krutý, osudný, šťastný l.

(jeden) lós; (bez) lósu; (k) lósu; (vidím) lós; (ó) lós!; (o) lóse; (s) lósom;

(tri) lósy; (bez) lósov; (k) lósom; (vidím) lósy; (ó) lósy!; (o) lósoch; (s) lósmi;

(jeden) los; (bez) losa; (k) losovi; (vidím) losa; (ó) los!; (o) losovi; (s) losom;

(tri) losy; (bez) losov; (k) losom; (vidím) losy; (ó) losy!; (o) losoch; (s) losmi;