luhať luže/luhá lužú/luhajú (ne)luž/(ne)luhaj! luhal lužúc/luhajúc lužúci/luhajúci luhanie nedok. (komu; o čom; ø) ▶ vedome, zámerne nehovoriť pravdu, klamať: bezočivo l.; l. niekomu do očí drzo, otvorene, bez hanby; chcete povedať, že lužem?; jeden z nás dvoch luže; dieťa luhá zo strachu; kedy som ti luhala?; prichytiť niekoho pri luhaní; luhala mame, že bola v škole; Bolo na ňom vidieť, že luže, a nesnažil sa to ani skrývať. [E. B. Štefan] ◘ parem. kto chce luhať, nech si dá pozor na reči luhár sa ľahko zamotá do svojich klamstiev, ľahko ho možno usvedčiť