môcť, môže, môžu, môžeme, môžete (nie „môžme, môžte“), mohol, nemôžuc, arch. nemohúc nedok. (v spojení s neurč. významového slovesa má modálny význam)
1. mať schopnosť, moc robiť niečo, byť schopný urobiť niečo, byť schopný na niečo: Ja môžem cez vaše očká preniknúť do vašich dušičiek. (Vaj.) Využil vrchol pôžitkov, ktoré človek môže zažiť. (Jégé) Kto to mohol vedieť? — Ako si to mohol urobiť? — Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. (prísl.)
2. mať možnosť voľne konať, rozhodovať sa, vyberať si, neos. môže sa je možné, dá sa: Môžeme sa na štyri boky vyspať. (Kuk.) Môže sa tu najesť, napiť. (Ráz.) Tratili vlastne všetko, na čo sa ešte mohli spoliehať. (Urb.) Čakalo sa, či sa ešte bude môcť pokračovať v práci. (Ondr.) To si mi pekný študent! Môžem povedať. (Al.); môže si vybrať; môže si urobiť, čo chce; mier môže byť zachovaný; môžeme povedať, predpokladať, že ...; právom sa môžeme pýtať; nikto nemôže poprieť, že ...; nemôžem inak (robiť, konať)
● môže sa stať, môže byť, že ... je možné, pripúšťa sa, že ...; mohla by mu byť matkou je oveľa staršia ako on; všetko sa môže stať pripúšťam to, je to možné; ešte nikdy nebolo tak zle, že by nemohlo byť horšie ani v ťažkej situácii neslobodno strácať nádej, optimizmus; mladý môže, starý musí (prísl.) každý raz zomrie;
3. smieť, mať dovolenie: Hájnik si mohol chovať kravu. (Fr. Kráľ) Môžem prosiť o tanec? (Ráz.) Môžem sa napiť?
● Môžem poslúžiť? Čím môžem poslúžiť? zdvorilostné formuly pri ponúkaní; o tom nemôže byť (ani) reči výraz rozhodného nesúhlasu, rozhodne nie; hovor. na to môžeš vziať jed je to isté;
4. zmôcť niečo, mať silu na niečo, vládať: Povážte , či môj žalúdok môže zniesť takú skúšku. (Kuk.) Bohdaj zomrieť nemohol! (Taj.) zlé prianie vyslovené v hneve. Ani slova nemôžem vydať zo seba. (Al.); nemôžem sa na to ani dívať; kričal, čo len mohol; Nemôže ani údom pohnúť. (Taj.); nemôže sa ani pohnúť, ani hýbať (obyč. od bolesti, únavy); nemôžem vydržať
● nemôže ho ani cítiť nenávidí ho; robí, čo môže zo všetkých síl sa snaží, usiluje;
5. vedieť, dokázať niečo: Takto blížiť mi, mňa tak môcť potupiť. (Hviezd.) Skrúca sa, že ani grófka už inak sa nemôže. (Tim.) Nijako sa nemohol rozpamätať. (Jil.) pretĺkali sa, ako mohli
● hovor. nemôžem si pomôcť inak sa nedá; nemohol prísť k slovu (obyč. od ľaku, prekvapenia);
6. hovor. vyjadruje možnosť, približnosť, pravdepodobnosť predpokladanú hovoriacou osobou (má význam blízky častici asi): Nevedela, kto to mohol byť. (Taj.) Matka nemá tušenia, čo sa mohlo stať v peci. (Al.) Na čo sa ti to môže zísť? (Tat.) Mohla mať dvadsať rokov. — Môže byť päť hodín. — Čo by to mohlo byť? — Čo to môže stáť? — Mohlo by sa zdať, že ... — To nemôže byť pravda.
7. hovor. vyjadruje, že nejaký dej je veľmi blízky uskutočneniu, je možný, skoro istý (má význam blízky významu skoro, takmer, div že nie): Pacíka môže rozhodiť od zlosti. (Laz.); mohol sa zblázniť (napr. od radosti, od starosti ap.); mohol prísť o život, mohlo ho to zabiť
● môže si oči vyočiť veľmi uprene, pozorne sa díva; mohol na nej oči nechať veľmi sa mu páčila;
8. v spojení s osobitnou intonáciou vyjadruje výzvu, mierny rozkaz, v min. čase výčitku (často vo forme otázky al. v podm. spôs.): Mohlo by sa dievkam písať, nech prídu. (Kuk.) Mohli ste sa neunúvať. (Kuk.) Mohol by si mi požičať desať korún? Mohol by si prestať! — Mohol by si mať už rozum! Môžeš si myslieť, čo tam bolo. Nemôžeš dať trochu pozor? — Môžeš sa hanbiť!
● To si si mohol ušetriť, bez toho si mohol byť bolo to zbytočné. Môžeš ísť! Choď! Odíď!
9. má funkciu spojovacieho výrazu: a) vyjadruje prípustku (blíži sa významu spojok hoci, i keby, i keď): Človek sa môže za druhého potrhať, a predsa mu nič nedajú. (Kal.) Môžeš sa roztrhať, zodrať od roboty .. — Mohol by som si ruky po lakte zodrať ... — Mohol by som na kolenách prosiť ... — Mohol kričať, koľko chcel, i tak ho nepočuli. — Môžeš si hovoriť, čo chceš, i tak nemáš pravdu; b) vyjadruje podmienku (blíži sa významu spojky ak by): Jurko môže povedať iba jedno slovo, a Bertina sa octne tam, kde nikdy nebola. (Jil.)
10. v dvojitom zápore (keď je záporné i významové sloveso) má význam nutnosti, musieť: nemohol nespomínať (Taj.); nemohli nezbadať posmešky (Jil.); nemôže sa nezasmiať (Laz.);
11. (za čo, za koho) byť zodpovedný, vinný v niečom, zodpovedať za niečo: Krčil plecami, že on za to nemôže. (Taj.) Nemôžem za to, že som ochorel. (Jégé) Kto môže za to, že v krčme je tak teplo? (Al.) Môžem ja za to? (Ráz.-Mart.) Ja za seba nemôžem. (Vaj.)