Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
lámačka1 p. lámač1
lámačka2 -y, -čiek ž. text. zariadenie na trepanie ľanu a konopí, trlica, trepačka
lámač1, -a m.
1. kto pracuje na drvení, lámaní, olamovaní niečoho: l. uhlia, rudy, kameňa, l. listov;
2. typ. kto zalamuje sadzbu do strán, metér;
lámačka1, -y, -čiek ž.;
lámačský príd.: l-é nástroje
mačka, -y, -čiek ž.
1. šelma žijúca v ľudských príbytkoch a chytajúca myši;
zool. rod zvierat (Felis): m. domáca, m. divá; falošný ako m.; hovor. ulízaný ako m. o človeku, ktorý prepiato dbá o úpravu svojho účesu;
pren. hovor. a) o prítulných, slabých al. falošných ľuďoch, najmä o ženách; b) o slabých zvieratách
● hovor. obchádzať, chodiť ako m. okolo horúcej kaše obchádzať jadro veci, okolkovať; hovor. chodiť ako m. okolo myši chystať sa na útok proti niekomu; expr. písať, škriabať ako m. nečitateľne; žart. kúpiť m-u vo vreci oklamať sa pri kúpe; predať m-u vo vreci podviesť pri kúpe; hovor. toho ani m. nevyškriabe nikomu sa nepodarí vyslobodiť ho; žijú (majú sa radi) ako pes a m. žijú v nepriateľstve; to mu ani m. nezlíže (nevylíže) neujde tomu; čo je z m-y, to len myši lapá (prísl.) človek ťažko zaprie svoj pôvod, svoje záľuby; dobre myšiam, keď m-y doma nieto (prísl.) bez dozoru sa človek cíti voľný;
2. hovor. kožušina z mačky;
3. hovor. samica šeliem: m. tigra tigrica;
4. tech. strojové zariadenie, obyč. koliesko so žliabkom, umožňujúce pohyb s ním spojeného predmetu po lane (napr. na kompe): žeriavová m. pojazdný vozík žeriava;
5. obyč. v mn. č. mačky železné kliny al. háky pripevnené k obuvi, slúžiace na zachytávanie (pre horolezcov al. montérov): topánky, krpce s m-ami;
6. ľud. zastar. kotva; hákovité zariadenie na vyťahovanie vedra zo studne;
mačací (zried. i mačí). -ia, -ie príd. k 1: m-ie miaukanie; m-ie oči, pren. a) zelenkavé; b) bystré, prenikavé; c) falošné; m-ie kroky, pohyby, pren. tiché, opatrné, ale úskočné
● hovor. žart. m-ia muzika falošná, rozladená, nezladená hra na hudobných nástrojoch al. vrieskanie, škriekanie vôbec; hovor. m-ie hlavy druh drobných oblých kameňov používaných na dláždenie; ľud. m-ie sklo, m-ie striebro, m-ie zlato sľuda; nár. m. chvostík rastlina myší chvost; tel. m. chrbát druh cviku;
mačička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 1, 2
pomačkať, -á, -ajú dok. (čes.) kniž. pokrčiť: Klobúk chytil do rúk, pomačkal. (Kuk.)
|| pomačkať sa pokrčiť sa: Šatka celá bola už zvlhnutá a pomačkaná. (Šolt.)
priešmačka, -y, -čiek i priesmažka, -y, -žiek ž. nár. maškrta, pochúťka: Má nejakú priešmačku od mamy. (Ráz.); koše s priesmažkami (Fig.)
siedmak i siedmák, -a, mn. č. -ci m. hovor. žiak siedmeho ročníka;
siedmačka, -y, -čiek i siedmáčka, -y, -čok ž.
zmačkať, -á, -ajú dok. (čes.) kniž. (čo) pokrčiť, zhúžvať, stlačiť, zmiagať: zmačkať mäkkú hlinu (Ráz.); zmačkať snietku (Hviezd.)
|| zmačkať sa pokrčiť sa, zhúžviť sa, stlačiť sa