maľovka -y -viek ž. maľba stien: čerstvá m., zotrieť zo steny m-u
maľovka -ky -viek ž. 1. ▶ vrstva farebného náteru upravujúca povrch steny: nová m.; v kuchyni je biela, farebná m.; obnova maľoviek a náterov spoločných priestorov; zoškrabať zo stien a stropu starú, popraskanú maľovku; budova vonia čerstvou maľovkou; odkryť pôvodnú maľovku; Začalo mrznúť a na studené steny nechcela maľovka dobre chytať. [V. Šikula] 2. hovor. ▶ činnosť zameraná na natieranie stien, stropu farbami, maľovanie; syn. maľovačka: byt je po kompletnej maľovke; čaká nás m.
maľovka vrstva farby na stene • maľba: na stene bola čerstvá maľovka, maľba • náter: latexový náter zaschol
náter 1. materiál na natieranie; jeho vrstva na predmetoch • maľba • maľovka: čerstvý náter; čerstvá maľba, maľovka • zried. náterivo • farba • farbivo (farbiaca látka): latexová farba, latexové farbivo • oriezka (farebný náter na ploche orezanej knihy): zlatá oriezka
2. p. vzhľad
maľovka, -y, -viek ž.
1. maľba stien: nová, opadaná, začadená m.;
2. zried. maľba, obraz: Moje maľovky videl Úprka. (Al.)
3. zastar. živé rozprávanie, líčenie: Eugéniu viac pohol suchý tón Poľanov ako fantastické maľovky Kerského, ktoré sa jej dostali z druhej ruky. (Vaj.)
(jedna) maľovka; (bez) maľovky; (k) maľovke; (vidím) maľovku; (ó) maľovka!; (o) maľovke; (s) maľovkou;
(tri) maľovky; (bez) maľoviek; (k) maľovkám; (vidím) maľovky; (ó) maľovky!; (o) maľovkách; (s) maľovkami;