Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mať1, mater, hovor. mati -tere D a L -teri mn. -tere -í -iam -iach -ami ž.

1. matka, rodička: láskavá, starostlivá m.; stará m. vo vzťahu k vnúčaťu; krstná m. zástupkyňa dieťaťa pri krste; byť na m., po m-eri podobať sa matke;

pren. kniž. rodná m. vlasť

2. zvieracia matka: vtačia m.

expr. otcu-materi naozaj; → nemému (dieťaťu) ani vlastná m. nerozumie; expr. zbiť niekoho, že ho ani vlastná m. nespozná veľmi; hrub. v zahrešeniach: strela, hrom mu do m-e! čertovu m.! do psej m-e so všetkým


mať2 má majú nedok. používa sa

I. v plnom lexikálnom význ.

1. byť vlastníkom, vlastniť: m. dom; kto má, dá

2. vlastniť s istým cieľom (na istý čas): m. v zásobe, m. na predaj; m. zbierku na potešenie, m. cukrík pre dieťa

3. držať, prechovávať; nosiť: m. knihu v ruke, m. dieťa na kolenách, m. retiazku na krku

4. vlastniť (po úsilí získať niečo, zmocniť sa niekoho), dosiahnuť: už má dva tituly; po týždni ho majú chytia ho

5. byť v príbuzenskom pomere: m. sestru, rodičov; m. dve deti splodiť, porodiť

6. byť v spoloč., priateľskom, úr. ap. styku s niekým: m. známych, m. pytača, m. upratovačku; hovor. čo spolu majú? nechcem s ním nič m.

7. pravidelne dostávať, prijímať: m. dôchodok, prémie; m. obedy v internáte

8. obsahovať (ako príslušenstvo, súčasť ap.) byt má tri izby, šaty majú vrecká

9. pokladať, považovať: m. pracovníka za schopného; má to za vybavené

10. nabádať, viesť: mali nás k tomu, aby sme boli slušní

11. v spoj. so vzťaž. výrazom a inf. vyj. existenciu a možnosť realizovať dej: (ne)má koho poslať, nemá kde ísť, m. čo jesť

m. niečo proti niekomu namietať; m. niečo s niekým stýkať sa (intímne); m. s niekým, s niečím do činenia, do roboty prichádzať do styku; m. niečo z niekoho ťažiť, získavať; expr. ani ma nemá odmietnutie; má, čo chcel čo si zaslúži

II. vo funkcii modálneho slovesa

1. (s inf.) vyj. a) nevyhnutnosť, potrebnosť, povinnosť: m. sa veľa učiť, zajtra sa má ísť domov b) možnosť konať dej: čo má robiť? ako to mám vedieť? c) blízkosť, pravdepodobnosť uskutočnenia: prísť o chvíľu, má to byť hotové d) podmienenosť: máš prísť neskoro, radšej nechoď e) cudziu mienku: to má byť nový vedúci vraj je

2. v spoj. s opyt. zám. a inf. má intenzitný význam nevyhnutnosti: má čo robiť, aby to stihol; má sa čo oháňať

III. hovor. vo funkcii limitného slovesa (s inf.) vyj. prípravný stav pred uskutočnením deja (kt. sa nerealizuje): malo ho roztrhnúť, zadusiť; narieka, ako keby mal umrieť

IV. vo funkcii existenciálneho slovesa a) (s príslov. určením al. predmetovým doplnkom) vyj. výskyt niekoho, niečoho na nejakom mieste al. jestvovanie istého postavenia, stavu, vlastnosti osoby al. veci vo vzťahu k podmetu: obed máš v kuchyni; kde máš pero? m. úsmev na tvári; m. (zo) syna športovca; majetok má po otcovi, talent má po matke; líca má biele b) (v spoj. s vetnými prísl., s podst. m. v A a s čísl.) vyj. rozlič. stavy, časové, číselné ap. údaje z hľadiska zainteresovanej osoby: dnes máme teplo; teraz máme jún; máme presne osem hodín; mlieko, maslo, chlieb – to máme päťdesiat korún

čo zasa má? čo chce? máš ešte niečo? chceš ešte niečo? to máš jedno na tom nezáleží; máš to u mňa a) som ti dlžníkom b) pomstím sa ti

V. ako formálne sloveso a tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A) al. iným slovným druhom; takto vyj. a) vlastnosť osoby al. veci: m. odvahu byť odvážny, m. pružnosť byť pružný b) postavenie, funkciu (v zamestnaní ap.): m. funkciu (poslanca), m. výhodu, m. právo c) vymedzenie obsahu (jednotiek miery): minúta má 60 sekúnd d) rozlič. stavy, teles. al. duš. pocity: m. horúčku, m. (vyše) tridsať (rokov); m. radosť tešiť sa, m. strach báť sa; (ne)m. rád niekoho, m. chuť do niečoho; m. plán, v pláne niečo plánovať e) rozlič. stavy osôb vo vzťahu k iným osobám: m. lásku, úctu k niekomu, m. autoritu u žiakov, m. pomoc niekoho f) účasť na nejakej činnosti, akcii, v spoloč. živote ap.: m. prednášku prednášať al. počúvať prednášku; m. dozor, m. podiel, účasť na niečom; m. svadbu, promóciu, pohreb; (ne)m. čas, m. po sezóne; m. naponáhlo ponáhľať sa

VI. ako spona v spoj. s trpným príčastím, vyj. stav ako výsledok skončeného deja: m. upratané, m. sľúbenú odmenu, m. vypité;

opak. mávať1 -a

// mať sa

1. žiť istým spôsobom (vzhľadom na hmotnú, zdravotnú ap. situáciu), vodiť sa: m. sa dobre, zle; napíš, ako sa máš; ako sa máš, máte? zdvorilostná formula; dobre sa maj(te)! fam. maj(te) sa! pozdravy pri odchode

2. púšťať sa do nejakej činnosti, dávať sa, chystať sa: (ne)mali sa na odchod; hneď sa mali do roboty

3. prejavovať voči niekomu pozornosť, získavať priazeň niekoho: mal sa k deťom dobre, všetci sa mali iba okolo neho

m. sa k životu, k svetu byť činorodý, zdravý; m. sa na pozore byť opatrný; ty sa máš žije sa ti dobre;

opak. mávať sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu