Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dochrámať -e -u dok. expr. dolámať, polámať, dokaličiť: d. si ruky, údy

// dochrámať sa: d. sa pri páde

---

dojať -jme -jmú dok. silno citovo zapôsobiť, vzrušiť, pohnúť: prednes d-l poslucháčov; rozplakať sa od d-tia

● expr. to by d-lo aj mŕtveho to sa už nedá zniesť;

nedok. dojímať -a

---

dolámať -e -u dok. zlámať, polámať: d. koleso, kosisko (na kusy), d. si nohy

● expr. d-m ti rebrá, kosti! vyhrážanie sa bitkou; byť ako d-ný veľmi ustatý, ubolený ap.

// dolámať sa: porisko sa d-lo; d. sa na schodoch utrpieť zlomeniny

---

driemať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. čiastočne spať: d. pri televízii; už nespí, iba d-e; neos. d-e sa mi chce sa mi spať

2. utajene jestvovať, skrývať sa: d-e v ňom umelec, talent

---

drichmať -e -ú nedok. expr. spať: ned-i už toľko!

---

chrúmať -e/-a -u/-ajú -m/-aj! -uc/-ajúc nedok.

1. hrýzť niečo krehké, tvrdé, chrúpať: ch. cukor, keksy

2. spôsobovať zvuk pri hryzení krehkého al. tvrdého jedla: hlasno ch.

dochrámať ‑e ‑u dok.; dochrámať sa

---

dojímať ‑a ‑ajú nedok.

---

dolámať ‑e ‑u dok.; dolámať sa

---

driemať ‑e ‑u ‑uc/‑ajúc ‑uci/‑ajúci nedok.

---

drichmať ‑e ‑ú nedok.

---

chrúmať ‑e/‑a ‑u/‑ajú ‑m/‑aj! ‑uc/‑ajúc ‑uci/‑ajúci nedok.

---

---

---

---

---

dochrámať, -e, -u dok. expr. (koho, čo) dolámať, dodrúzgať, dokaličiť: d. si nohy, mať dochrámané čelo; dochrámané koleno; Trámy a hrady sú dochrámané. (Kuk.)

|| dochrámať sa

---

dojímať, -a, -ajú nedok. (koho) pôsobiť na cit niekoho, vzbudzovať v niekom ľútosť, súcit, vzrušovať: d. niekoho k slzám; hlboko d. niekoho; Chcela povedať, že ju moja bedlivosť dojíma. (Fig.) Dojímala ho jemnosť kalicha a prášnikov. (Jégé)

|| dojímať sa (čím) dať pôsobiť na svoje city, vzrušovať sa: Jeho mužným výzorom sa dojímala. (Tat.)

---

dolámať, -e, -u dok. (čo) zlomiť na kusy, polámať: Ale ti ju (harmoniku) razom na kusy dolámem. (Tim.)

● dolámem ti rebrá, hnáty, kosti, väzy (vyhrážka) veľmi ťa zbijem; hovor. išiel si nohy dolámať veľmi bežal, veľmi sa ponáhľal

|| dolámať sa zlomiť sa na kusy, zlámať sa, polámať sa: koleso sa polámalo; Žarnov je ťažký: ľahko sa doláme hriadeľ. (Jil.); pren. Na skrivených perách slová sa dolámali (Urb.) neboli vyslovené zreteľne

● som ako dolámaný výraz, ktorým vyjadrujeme pocit veľkej telesnej únavy

---

chrámať, -e, -u nedok. nár. expr. krívať: ch. na jednu nohu (Urb.)

---

chrúmať, -e/-a, -u/-ajú nedok. expr. (čo i bezpredm.) drviť medzi zubami, hrýzť, jesť niečo tvrdé, chrúpať: ch. cukor, cukríky; ch. mrkvu;

dok. pochrúmať, schrúmať

---

chuchmať, -e, -ú i chuchňať, -ne, -ňú, rozk. -i nedok. nár. expr. nezreteľne hovoriť cez nos, fufnať, huhňať

dochrámať dokonavé sloveso
(ja) dochrámem, dochrámam VKdsa+; (ty) dochrámaš, dochrámeš VKdsb+; (on, ona, ono) dochráma, dochráme VKdsc+; (my) dochrámame, dochrámeme VKdpa+; (vy) dochrámate, dochrámete VKdpb+; (oni, ony) dochrámajú, dochrámu VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dochrámal VLdsam+; (ona) dochrámala VLdsaf+; (ono) dochrámalo VLdsan+; (oni, ony) dochrámali VLdpah+;
(ty) dochrám, dochrámaj! VMdsb+; (my) dochrámme, dochrámajme! VMdpa+; (vy) dochrámajte, dochrámte! VMdpb+;
(nejako) dochrámajúc, dochrámuc VHd+;

---

dojímať nedokonavé sloveso
(ja) dojímam VKesa+; (ty) dojímaš VKesb+; (on, ona, ono) dojíma VKesc+; (my) dojímame VKepa+; (vy) dojímate VKepb+; (oni, ony) dojímajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) dojímal VLesam+; (ona) dojímala VLesaf+; (ono) dojímalo VLesan+; (oni, ony) dojímali VLepah+;
(ty) dojímaj! VMesb+; (my) dojímajme! VMepa+; (vy) dojímajte! VMepb+;
(nejako) dojímajúc VHe+;

---

dolámať dokonavé sloveso
(ja) dolámem VKdsa+; (ty) dolámeš VKdsb+; (on, ona, ono) doláme VKdsc+; (my) dolámeme VKdpa+; (vy) dolámete VKdpb+; (oni, ony) dolámu VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dolámal VLdsam+; (ona) dolámala VLdsaf+; (ono) dolámalo VLdsan+; (oni, ony) dolámali VLdpah+;
(ty) dolám! VMdsb+; (my) dolámme! VMdpa+; (vy) dolámte! VMdpb+;
(nejako) dolámuc VHd+;

---

driemať nedokonavé sloveso
(ja) driemem VKesa+; (ty) driemeš VKesb+; (on, ona, ono) drieme VKesc+; (my) driememe VKepa+; (vy) driemete VKepb+; (oni, ony) driemu VKepc+;

(ja som, ty si, on) driemal VLesam+; (ona) driemala VLesaf+; (ono) driemalo VLesan+; (oni, ony) driemali VLepah+;
(ty) driemaj, driem! VMesb+; (my) driemme, driemajme! VMepa+; (vy) driemajte, driemte! VMepb+;
(nejako) driemajúc, driemuc VHe+;

---

drichmať nedokonavé sloveso
(ja) drichmem VKesa+; (ty) drichmeš VKesb+; (on, ona, ono) drichme VKesc+; (my) drichmeme VKepa+; (vy) drichmete VKepb+; (oni, ony) drichmú VKepc+;

(ja som, ty si, on) drichmal VLesam+; (ona) drichmala VLesaf+; (ono) drichmalo VLesan+; (oni, ony) drichmali VLepah+;
(ty) drichmi! VMesb+; (my) drichmime! VMepa+; (vy) drichmite! VMepb+;
(nejako) drichmúc VHe+;

---

drmať nedokonavé sloveso
(ja) drmem VKesa+; (ty) drmeš VKesb+; (on, ona, ono) drme VKesc+; (my) drmeme VKepa+; (vy) drmete VKepb+; (oni, ony) drmú VKepc+;

(ja som, ty si, on) drmal VLesam+; (ona) drmala VLesaf+; (ono) drmalo VLesan+; (oni, ony) drmali VLepah+;
(ty) drm! VMesb+; (my) drmme! VMepa+; (vy) drmte! VMepb+;
(nejako) drmúc VHe+;

---

dumať nedokonavé sloveso
(ja) dumám VKesa+; (ty) dumáš VKesb+; (on, ona, ono) dumá VKesc+; (my) dumáme VKepa+; (vy) dumáte VKepb+; (oni, ony) dumajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) dumal VLesam+; (ona) dumala VLesaf+; (ono) dumalo VLesan+; (oni, ony) dumali VLepah+;
(ty) dumaj! VMesb+; (my) dumajme! VMepa+; (vy) dumajte! VMepb+;
(nejako) dumajúc VHe+;

---

chrúmať nedokonavé sloveso
(ja) chrúmam, chrúmem VKesa+; (ty) chrúmeš, chrúmaš VKesb+; (on, ona, ono) chrúme, chrúma VKesc+; (my) chrúmame, chrúmeme VKepa+; (vy) chrúmate, chrúmete VKepb+; (oni, ony) chrúmu, chrúmajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) chrúmal VLesam+; (ona) chrúmala VLesaf+; (ono) chrúmalo VLesan+; (oni, ony) chrúmali VLepah+;
(ty) chrúm, chrúmaj! VMesb+; (my) chrúmajme, chrúmme! VMepa+; (vy) chrúmte, chrúmajte! VMepb+;
(nejako) chrúmuc, chrúmajúc VHe+;

rozdýmať dk (čo) rozdúchať, rozfúkať: exsufflo: rozdymám ks 1763;
rozdymovať ndk: hle, yá sem stworil kowára, ktery rozdymuge w ohni uhlj kb 1757

---

rozjímať ndk čo, o čom
1. sústredene premýšľať, uvažovať o niečom; náb meditovať o niečom: slussy se, aby když pred Bohem stogýme a o geho wecech rozgymame, seraphinskych angeluw sme nasledowali pp 1734; urob tak, mug mili cloweče, predloss si pred oči a rozimeg, gak marna wec gest seno aneb trawa ms 1758; ať gedenkaždy rozgima w sobe, že zanechawsse kus role, negaki mizerni dum, nemuže se tim chlúbiti, gak by netco mnoho bil opustil vp 1764; meditor: rozgjmam ap 1769; o, nemudri čloweče, rozimag sam ze sebu, z gak welku pilnostu se usilugess, abis čloweka toho, ktery tobe spomocti može, neobrazil, pritelstwi geho nestratil mk 18. st
2. skúmať (aj odborne) niečo: pri wykladu tegto prwneg stranky tito dwe weczi rozgimati a rozwažowati budeme tc 1631; umenj hwezdarske rozgjma beh hwezdy, pranostika gegich moc op 1739; neobsahle a nestihle gsu zagistie sudy božy, nebo kdiz Pismo swate rozgimam, mnohe priklady pomsty boskeg hrozneg nachazam kt 1753

---

rozlámať dk čo
1. lámaním rozdeliť na kusy, porozlamovať niečo: wezmy hnilych gablk, co gsau docela hnile, rozlam ge, wlož ge do alembiku a wypal ge rt 17. st; (Ježiš) wetssy pecnowj chleb dobrorečic rozlamal a kuskj ty aposstolum dawal dum 1718
2. lámaním poškodiť, polámať niečo: roskazal vrednik Horuath Mihal, abj yssly na chotar kamen rozlamaty a rozmetaty krupina 1643; claustra confringere: dwere rozlámati ks 1763; pren drobné-li gest takéto puto rozlámaťi? bn 1790 narušiť, pretrhnúť;
rozlamovať ndk k 1: když skaly rozlamuge Eulogius a horý rozkopawa, weliky poklad zlata nalezl sk 1697; diffringo: rozlamugem, na kusy lámem ks 1763; frango: rozlamugem ap 1769;
rozlamávať frekv k 1: diffringere freguent: rozlámáwati pd 18. st

---

sklamať dk
1. spôsobiť rozčarovanie nesplnením očakávania: dal sem gedneho pekneho kapra p. Erenholdowy, nebo ho obed u p. vicecollonela sklamal žilina 1711
2. koho klamať, oklamať niekoho: (diabol) niektereho času chtice sklamati pobozneho čloweka a w hrich geho umrtwyty, wzal na seba obraz lidsky tc 1631; to neni žena, ale diábel, a w spúsobu ženském chcel sklamati biskupa wp 1768; Satan, promeniw se w hada, sklamal prwny matku nassj Ewu hi 18. st;
-ávať ndk k 1: sljbowé mogj žádného nazklamáwágj ko 1782; k 2: pilne slussi nam to pozorowaty, že nas Pan B. W. nesklamawa neyakim praznim znamenim tc 1631; sirenes: morské ženky po zwrchu a po spodku ryby, kteréž lahodným spjwánjm lidi sklamáwaly wu 1750; ffalssem mnohich sklamawa a do zatraceni ze sebu bere ta diabelska potwora mk 18. st;
sklamať sa dk zažiť rozčarovanie: bodaj som ti nebola mú ruku podala, asnáď bych sa nebola tak hrube sklamala ad 1786;
-ávať sa ndk: sami se zklamawáme skrze neporadné milowánj ko 1782

---

skúmať dk
1. čo odborne, vedecky pozorovať, bádať niečo: exlporo: žjlu, neb hybánj, neb skákánj žjl skumati wu 1750; mnohe a welike wecy skumane, jednane a konane budu cdu 18. st; ten neglepssj powedat može, kteri stworeni toto (včely) obssirnegsge a gruntownegsge skuma pr 18. st
2. koho, čo pozorne prezerať niekoho, niečo: skumag twe domneni gš 1758; gegjch spusob, ssaty, mrawy, slowa, skutky bez potreby a duležiteg prjčiny neskumeg mps 1777; nech seba skúma člowek bn 1790
3. čo zisťovať niečo: čzloweče krestiansky, maličko skumeg, gakowa gest laska twa naproty Bohu le 1730; skumagme czesty nasse a hledagme a nawratme se ku Panu káz 18. st

---

sňať dk
1. čo dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu, zložiť niečo: kdy moga manželka vmrela giž ležela, sniali gi z hlawy bielenu plienku zvolen 1636; ya sem issel husle snaty, abych issel k stolu hraty ilava 1646; snawssy klobuk z hlawy, widel, kdy krew tyekla turiec 1688; Polgar dwe retezi nam z wozu snal ozdín 1742; znyal prsten z ruky sweg káz 18. st; keď milej venček sňali a bílý čepec dávali, hrozne plakala ad 18. st
• s. hlavu komu popraviť sťatím niekoho: nenj to k potupe ani Pawlowi, že mu hlawu mečem sniali sp 1696; ense demetere aliqvem: hlawu sňati ks 1763
2. čo komu, z koho zbaviť niekoho niečoho obyč. nepríjemného, oslobodiť niekoho od niečoho: kuerela proty instansowy zanikla, podle ktereg se y exekutia s neho snala abramová 1667; kdož z lidy uzdu pritomnosti hrjssnikum snál a wirazil sk 1697; pita (instans) pokuty s neho sniaty sučany 1714; dračowy od snaty kože s krawy panskeg f 13 trenčín 1729 odratia z kože; mohli sme dluch strhnut a sniat d. lúka 1735; eluere crimen: hrjch ze seba sňati ks 1763; pren Krystus ani bjdu časnu, ani smrt telesnu z nas nesnal lka 1736 neučinil nás nesmrteľnými;
snímať ndk k 1: z roskazu pana rychtara dalj sme mlinarom, kdj kríž snimalj, d 3 krupina 1695; nema mystr z ramu sukna snimati ca 1697; Matisowy ffragungoweho, kdy kord snimal, den 30 žilina 1712; desterno: snjmám sedlo ks 1763; Žid nikdi nelen se neprezehna, ale y klobuk pred križom nikdi nesnime sj 18. st nezloží z hlavy; zelinka, ktera z gegich očuw belmo snima mik 18. st
• decollo: stjnám, hlawu snjmám ks 1763 popravujem sťatím; k 2: brezowa woda znima fleky z tela lr1 17. st odstraňuje; hle, beranek boží, ktery snima hrichy wsseho sweta ags 1708;
sňať sa dk oženiť sa: Luther s gednu tolikéž Bohu oddanu a slibenu se snal a pres dwadceti lét obýwal fp 1744

---

snímať p.
sňať

dímaťi dolámať domaťať drémať dríchmať durmaťi chrámať chuchmať

1270 Liptovské Matiašovce LM/ZI liptov. 1924 zlúč. o. Dolné Matiašovce a Horné Matiašovce do o. Liptovské Matiašovce.
1924– Liptovské Matiašovce
Dolné Matiašovce: 1773 Alsó-Mattyasocz, Nižne Mattyassowice, 1786 Alschó-Matyaschócz, Nižné Matyassowice, 1808 Alsó-Matyasócz, Dolní Maťássowce, 1863–1888 Alsómatyasóc, 1892–1913 Alsómattyasóc, 1920–1924 Dolné Matiašovce
Horné Matiašovce: 1773 Felső-Mattyasocz, Wissne Mattyassowice, 1786 Felschő-Matyaschócz, Wissne Matyasowice, 1808 Felső-Matyasócz, Horní Maťássowce, 1863–1888 Felsőmatyasóc, 1892–1913 Felsőmattyasóc, 1920–1924 Horné Matiašovce

---

1437 Matovce SK/PV šariš.
1773 Mathevágas, Mathevágás, Matyowcze, 1786 Mathéwágásch, Matyowce, 1808 Mátévágás, Maťowce, Matjowce, 1863–1902 Mátévágás, 1907–1913 Mátévágása, 1920 Maťovce, 1927– Matovce

---

1438 Maťovské Vojkovce MI/KI užhorod. 1964 zlúč. o. Kapušianske Vojkovce a Maťovce do o. Maťovské Vojkovce.
1964– Maťovské Vojkovce
Kapušianske Vojkovce: 1773 Vajkocz, Wajkovecz, 1786 Wajkócz, Wajkowce, 1808 Vájkócz, Wajkowce, 1863–1913, 1938–1945 Vajkóc, 1920 Vajkovce, 1927–1938, 1945–1948 Vajkovce, Vajkóc, 1948–1964 Kapušianske Vojkovce
Maťovce: 1773 Matyócz, Matyovecz, 1786 Matyocz, Matyowec, 1808 Matócz, Matjowce, Maťowce, 1863–1913, 1938–1945 Mátyóc, 1920 Maťovce, 1927–1938, 1945–1948 Maťovce, Matyóc, 1948–1964 Maťovce

---

Vojkovce p. Maťovské Vojkovce

Priezvisko ADÁMAŤOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 12×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 4×;
BOŠÁCA, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 2×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
ZABUDIŠOVÁ (obec BOŠÁCA), okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;
ZEMIANSKE PODHRADIE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

---

Priezvisko ADAMAŤOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 19×, celkový počet lokalít: 8, v lokalitách:
BOŠÁCA, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 7×;
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 4×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 2×;
ZEMIANSKE PODHRADIE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 2×;
LIMBACH, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 1×;
MORAVANY NAD VÁHOM, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 1×;
ZABUDIŠOVÁ (obec BOŠÁCA), okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

---

Priezvisko ADÁMAŤ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 11×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
ZABUDIŠOVÁ (obec BOŠÁCA), okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 3×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
BOŠÁCA, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;

---

Priezvisko ADAMAŤ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 22×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
BOŠÁCA, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 9×;
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 4×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 3×;
ZEMIANSKE PODHRADIE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 3×;
LIMBACH, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 1×;
MORAVSKÝ SVÄTÝ JÁN, okr. SENICA – 1×;
REPÁKOVCI (obec DOLNÁ SÚČA), okr. TRENČÍN – 1×;

---

Priezvisko GARAN-MAŤAŠKO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 10×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
DOBŠINÁ, okr. ROŽŇAVA – 6×;
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
SÍDLISKO ŤAHANOVCE (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

---

Priezvisko GARAN MAŤAŠKO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 8×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
DOBŠINÁ, okr. ROŽŇAVA – 4×;
SÍDLISKO ŤAHANOVCE (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
REJDOVÁ, okr. ROŽŇAVA – 1×;
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

---

Priezvisko GARAN-MAŤAŠKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
DOBŠINÁ, okr. ROŽŇAVA – 1×;

---

Priezvisko GARAN MAŤAŠKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
SÍDLISKO ŤAHANOVCE (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;

klamať: ^{→speex →vorbis}

---

lámať: ^{→speex →vorbis}

---

mať: ^{→speex →vorbis}

---

neklamať: ^{→speex →vorbis}

---

nemať: ^{→speex →vorbis}

---

nesklamať: ^{→speex →vorbis}

---

nevnímať: ^{→speex →vorbis}

---

nevšímať: ^{→speex →vorbis}

ADEME Air - sources fixes ≈ ADEME Air - sources fixes
ADEME v odvetví dopravy ≈ ADEME v odvětví dopravy
amať tak primeraný stupeň ≈ amít tak přiměřený stupeň
Nyala, slovo amal znamená ≈ Nyala, slovo amal znamená
pomoci ADEME Air - sources ≈ podpory ADEME Air - sources
pomoci ADEME v odvetví ≈ podpory ADEME v odvětví
Režim pomoci ADEME v ≈ Režim podpory ADEME v
slovo amal znamená v ≈ slovo amal znamená v
...

a dolámal sa ako ≈ and breaking like and
comte de Lambert, že ≈ Comte de Lambert, that
Hlboko ju to dojímalo ≈ It touched her deeply
Chimal podišiel k nej ≈ Chimal went to her
Chimal sa vrátil do ≈ Chimal went back down
Chimal si uvedomoval, že ≈ Chimal knew that he
Jeho úprimnosť ma dojíma ≈ His frankness is touching
počula som, ako chrúme ≈ I heard him munching
...