majster -tra m.
1. vyučený remeselník majúci oprávnenie viesť samostatnú dielňu al. živnosť: murársky, stolársky m., m. s tovarišom
2. kvalifikovaný robotník, kt. vedie prac. čatu ap.: zmenový m., m. dielne
3. kto sa dobre vyzná v istej práci, odborník, znalec: m. v rozprávaní; m. slova, pera; m. štetca maliar; m. tónov hudobník; m. na autá, na rádiá; → domáci m.
4. vynikajúci (tvorivý al. interpretačný) umelec: m. Benka, koncertný m., dielo neznámeho m-a; v oslovení: (ďakujem Vám,) M-e!
5. učiteľ, vodca smeru, školy: M-e! oslovenie Ježiša (učeníkmi); M. Pavol z Levoče; je žiakom svojho m-a
6. mužstvo al. jednotlivec, kt. zvíťazil v šport. súťaži, šampión: m. republiky vo futbale, m. sveta
7. magister (význ. 1)
□ byť v niečom m-om vyznať sa v niečom
● m. nad majstrov/-ami vynikajúci odborník; iron. to je m. babrák; neučený m. hotový kat slabá odbornosť je vždy na škodu;
majsterka -y -riek ž. k 2 – 4, 6;
majsterko -a mn. -ovia m. hypok.;
majstrík -a mn. -ovia m. zdrob. obyč. iron.