Maxima -my Maxím ž. ⟨lat.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Maxa Maxy Máx; zdrob. Maximka -ky -miek; ↗ i Maximiliána
maxima -my maxím ž. ⟨lat.⟩ 1. kniž. al. odb. ▶ veta, ktorá má univerzálny význam a nepotrebuje nijaké dôkazy; najvyššia mravná zásada, pravidlo správania: etická m.; zmena životnej maximy; povýšiť maximu na univerzálny zákon; citovať vznešené maximy Deklarácie ľudských práv 2. lit. ▶ krátky prozaický útvar podobný aforizmu, sentencii, vyjadrujúci vypointovanú myšlienku o ľudskom správaní al. spoločenskej činnosti (obľúbený najmä vo francúzskej literatúre 17. stor.), bonmot: vyjadriť sa maximou; kniha obsahuje maximy, vtipné, a pritom veľmi triezve
Maximiliána -ny -ián ž. ⟨lat.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Maxa Maxy Máx, Maxima -my Maxím; zdrob. Maximka -ky -miek
mea culpa [ku-], mea maxima culpa citátový výraz i neskl. s. i ž. ⟨lat.⟩ 1. cirk. ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) vyznanie viny v prvej časti omše, moja vina, moja preveľká vina 2. kniž. ▶ prosba o prepáčenie, odpustenie za nesprávne, zlé, nekorektné konanie; ospravedlňujem sa, veľmi sa ospravedlňujem: po politickom faux pas nasledovalo verejné mea culpa; po dopingovom škandále vyslovila športovkyňa oneskorené mea culpa; otázku som pochopil nesprávne - mea maxima culpa