mechanik -a mn. -ci m. odborník na opravu, obsluhu ap. strojov, prístrojov al. súčiastok: jemný m. kto sa zaoberá jemnou mechanikou;
mechanička -y -čiek ž.
mechanik [-n-] -ka pl. N -ici G -kov m. ⟨gr.⟩ ▶ kto vyrába, nastavuje, opravuje al. obsluhuje stroje, prístroje a ich súčiastky: strojný, servisný m.; lodní, leteckí mechanici; palubný m. na vojenských lietadlách; hlavný m. letky; m. nastavovač odborník ovládajúci klasické strojárstvo v spojení s najmodernejšími prvkami výpočtovej techniky; jemný m. odborník na prácu s presnými prístrojmi; m. opravár pre cestné motorové vozidlá; m. na montáž a opravu automobilov automechanik; m. opravár na stroje a zariadenia; m. počítačových sietí; m. požiarnej techniky; m. elektronických zariadení; vyučený m. motorových lokomotív ▷ mechanička -ky -čiek ž.: vyučila sa za mechaničku elektrotechnickej výroby
mechanik -a m. (mechanička -y ž.) ‹g› kto vyrába, nastavuje, opravuje al. obsluhuje jemnejšie al. zložitejšie stroje, prístroje a pod.
mechanik, -a, mn. č. -ci m. odborník na výrobu jednoduchších strojov, opravu strojov a ich súčiastok, strojník: m. v lietadle, v továrni; jemný m. odborník na opravu a zhotovovanie drobných prístrojov;
mechanička, -y, -čiek ž.
(jedna) mechanika; (bez) mechaniky; (k) mechanike; (vidím) mechaniku; (ó) mechanika!; (o) mechanike; (s) mechanikou;
(tri) mechaniky; (bez) mechaník; (k) mechanikám; (vidím) mechaniky; (ó) mechaniky!; (o) mechanikách; (s) mechanikami;
(jeden) mechanik; (bez) mechanika; (k) mechanikovi; (vidím) mechanika; (ó) mechanik!; (o) mechanikovi; (s) mechanikom;
(štyria) mechanici; (bez) mechanikov; (k) mechanikom; (vidím) mechanikov; (ó) mechanici!; (o) mechanikoch; (s) mechanikmi;