Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj priezviská

meď -i ž. červenkastý dobre vodivý kov, chem. prvok, zn. Cu: ložiská m-i, kotlík z m-i; chem. elektrolytická m.; tech. kujná m.;

medený príd.: m. drôt, m-á ruda; m-á farba červená ako meď


med -u m. polotekutý sladký produkt činnosti včiel: včelí m., agátový, horský m.; sladký ako m. i fraz. zaliečavý; falošný; obch. turecký m.

expr.: lízať m.; cez → sklo m. lízať; to nie je nijaký m. nie je to ľahké; kniž. oplývať m-om a mliekom byť bohatý a úrodný (o krajine); na → jazyku med, v srdci jed;

medový príd.: m-á chuť, vôňa, m. cukrík; m-á farba žltá ako med;

pren. expr. m. úsmev, hlas zaliečavý, obyč. neúprimný

m-é týždne čas po svadbe; preťahovať niekomu m-é motúz(ik)y popod nos balamutiť sľubmi;

medný príd. odb.: m-é vrecko, m. výťažok;

medovo prísl.;

medík -a m. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
meď ‑i ž.; medený
med ‑u m.; medový; medný; medovo prísl.; medík ‑a m.

Méd Méda pl. N Médovia/Médi m. hist. ▶ príslušník starovekých kmeňov iránskeho pôvodu sídliacich v 1. tisícročí pred n. l. v juhozápadnej Ázii na severozápade dnešného Iránu; obyvateľ starovekej Médie: boje Médov s Asýrčanmi; Médovia používali v boji skrotené kone, luk a meč; Babylončania spolu s Médmi dobyli NiniveMédka -ky Médok ž.: babylonský vládca bol ženatý s Médkou


meď medi ž. chem.červenkastý, mäkký, dobre vodivý kovový prvok s tvárnosťou za tepla i za studena a dobrou odolnosťou voči korózii, zn. Cu cuprum: kvalitná m.; surová, čierna m. s obsahom nečistôt a ťažkých kovov; prášková m.; výroba technicky čistej medi; ložiská medi; najväčší producenti medi; kotlík z medi; ťažiť, spracúvať m.


med medu pl. N medy m. ▶ polotekutá sladká látka žltkastej al. hnedej farby s príjemnou vôňou a chuťou, ktorú vytvárajú včely zberom a zahusťovaním sladkých štiav: pravý včelí m.; kvetový m. pochádzajúci z nektáru; medovicový m. pochádzajúci z medovice, sladkej šťavy vylučovanej voškami a červcami; agátový, púpavový, repkový m.; lúčny, horský m.; vytočený, lisovaný m.; pekársky m. vhodný na priemyselné účely al. ako prísada do iných potravín; vianočné oblátky s medom a cesnakom; dobrá znáška medu; osladiť si čaj lipovým medom; piť mlieko s medom; vytáčať m. z plástov; niektoré medy skryštalizujú do štrnástich dní; O chvíľu spal ako v mede. [J. Fekete] dobre, tvrdocukrár. turecký med tvrdá cukrovinka z cukru, medu, vaječného bielka a mandlí ◘ fraz. byť [dobrý] ako med byť milý, ochotný, ústretový; chytá sa/letí na to ako mucha na med o niečom, čo sa páči, čo má dobrý odbyt; expr. lipnúť za niečím, za niekým ako včela za medom veľmi niečo, niekoho chcieť, za niečím, za niekým túžiť; [byť] sladký ako med a) veľmi výrazne sladký b) neúprimne, vypočítavo milý; hovor. expr. cez sklo med lízať nezískať niečo vytúžené, čo bolo na dosah, zostať bezprostredne pred dosiahnutím cieľa; mazať niekomu med okolo úst lichotiť niekomu; to nie je med lízať al. to nie je nijaký med o niečom, čo sa pozorovateľovi zdá ľahké, no v skutočnosti je to náročné, ťažké až nepríjemné; kniž. zem oplývajúca medom a mliekom úrodná, bohatá krajinaparem. do očí med a za chrbtom jed al. v ústach/na jazyku med, [a] v srdci jed o človeku, ktorý predstiera náklonnosť k ľuďom, s ktorými sa rozpráva, a tých istých ľudí v ich neprítomnosti ohovára; proti jedu nieto medu nahnevaného človeka nemožno skrotiť prívetivým slovom; v mede a mlieku je najviac liekumedík -ka pl. N -ky, medíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: porciované medíky; vôňa medíčka; ... ach, tá strašná útrata - pohár medíka sladučkého fuč! [K. Horák]

líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemulichotiťrobiť poklonyhovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimentyhovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darčekpredchádzať sinadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemupodlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovihovor. kurizovaťexpr.: okiadzaťobkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sanár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovipejor.: pochlebovaťpodkladať sapoklonkovať (sa)službičkovaťprisluhovaťfraz. natierať/mazať niekomu med okolo ústfraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadenýmzried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak)nár. expr.: fatinkovať safatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťupejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

meď, -di ž. úžitkový tvrdý červenkastý kov, prvok (zn. Cu): bane na m., kotlík z m-i; chem. elektrolytická m. vyrobená elektrolýzou; čierna, surová m. vyrobená suchou cestou; cementovaná m. práškovitá, získaná vylučovaním z roztoku meďnatých solí; hut. bohatá m. obsahujúca striebro; pren. bás. m. schnúceho lístia (Jil.) červeň


med, -u m. sladká kašovitá al. sirupovitá látka, ktorá je produktom činnosti včiel: včelí m.; horský, lúčny, agátový, lipový m.; plástový m.; včel. kvetný m., medovicový m.; umelý m. vyrábaný chemicky; sladký, žltý ako m.; obch. turecký m. druh cukrovinky s mandľami; pren. slová ako m. zaliečavé; byť ako m. zaliečavý, milý, láskavý; pren. bás. med kradneš z ústok voňavých (Sládk.) berieš sladké bozky

má na jazyku m. a v srdci jed (prísl.) o zákernom človekovi; mazať niekomu m. okolo úst lichotiť; proti jedu nieto m-u (prísl.) nahnevaného človeka nemožno skrotiť prívetivým slovom; ústa mu m-om pretekajú zalieča sa; cez sklo m. lízať nemôcť užiť príjemnú vec; všade m. lízať mať úspech, šťastie; zem mliekom a m-om oplývajúca úrodná a bohatá; to nie je m. nič príjemného;

medový príd.

1. med obsahujúci, z medu pripravený, s medom súvisiaci: m-é cukríky, m-á limonáda, m-á vôňa, m-á chuť; m-é srdce medovníkové; hovor. m. hrniec na med; m-é vrecko časť včelieho organizmu; tech. m-é farby miešané s medom; hovor. zaobchodiť s niekým ako s m-ovou pannou veľmi jemne, opatrne

m-é dni, týždne o prvých dňoch, týždňoch novomanželov; preťahovať niekomu m-é motúziky, povrázky popod nos dráždiť sľubmi;

2. žltej farby ako med: m-á šatka;

3. expr. líškavý, zaliečavý; úlisný: m-é slová, reči, m. úsmev;

medovo prísl.: medovo lipy voňajú (Bend.) sladko; pren. medovo rozprávať zaliečavo;

medík, -a m. zdrob. expr.

Med Med Meď Meď M'eď M'eď

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MED sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
TRNAVA, okr. TRNAVA – 1×;
DARGOVSKÝCH HRDINOV (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu