mediátor [-d-] -ra pl. N -ri m.
mediátor1 [-d-] -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ 1. práv. ▶ osoba so špeciálnou odbornou prípravou oprávnená pomáhať hľadať styčné body dvom stranám zúčastneným v občianskoprávnom, rodinnoprávnom, obchodnoprávnom (záväzkovom) a pracovnoprávnom spore, ako aj v trestnom konaní a dospieť k vzájomne prijateľnej dohode mimosúdnou cestou: skúsený m.; obrátiť sa na mediátora; prijať funkciu mediátora; byť zapísaný v registri mediátorov; pôsobil ako m. v kontakte s rómskymi komunitami 2. žurn. tlačový mediátor ▶ kto zastupuje príslušnú organizáciu pred verejnosťou, médiami a spravodajskými agentúrami, tlačový tajomník, hovorca ▷ mediátorka -ky -riek ž.: riešiť problém prostredníctvom mediátorky; je mediátorkou pre ľudí v rozvodovom konaní
mediátor2 [-d-] -ra L -re pl. N -ry m. ⟨lat.⟩ biochem. ▶ látka sprostredkúvajúca v organizme prenos signálu, napr. vzruchu z konca nervového vlákna na ďalšiu nervovú bunku, neuroprenášač: lokálny m. pôsobiaci len na bunky v bezprostrednom okolí produkujúcej bunky; zápalové mediátory; histamín patrí medzi najznámejšie mediátory
mediátor1 -a mn. N m-i m. (mediátorka -y ž.) ‹l› práv. prostredník pomáhajúci stranám v spore hľadať prijateľné riešenie: skúsený m.;
mediátorský príd.: m. kurz
mediátor2 -a mn. N -y m. ‹l› biochem. m-y látky sprostredkúvajúce v organizme prenos vzruchu z konca nervového vlákna na ďalšiu nervovú bunku, transmitery;
mediátorový príd.
mediátor m lat adm sprostredkovateľ, prostredník: stalo se narownany skrze medlatorow (SLIAČE 1580); oznamugice skrze sveho medlatora (TISOVEC 1696); potom ma (nový majster) gedneho messtana sobe za medlatora winaleznutj (PUKANEC 1782)