Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

medza -e -í ž.

1. pás neobrobenej zeme medzi susednými pozemkami: zrušiť m-e, vyorané m-e

2. obyč. mn. krajné vymedzenie niečoho, ohraničenie, hranica: všetko má svoje m-e; určiť m-e svojich možností; prekračovať m-e slušnosti; fantázii sa m-e nekladú; tech. m. pružnosti, pevnosti;

medzný príd.: m. kameň; mat. m-é hodnoty;

medzička -y -čiek ž. zdrob. k 1

medzera -y -dzier ž.

1. voľný priestor medzi niečím, škára, štrbina: m. medzi zubami;

pren. časová m.

2. hovor. čo niekde chýba, nedostatok (význ. 3): mať m-y vo vedomostiach;

medzierka -y -rok ž. zdrob.

medzičasom prísl. v priebehu istého času, medzitým, zatiaľ: m. sa zmenil, m. sa hmla stratila

medzičas -u m. šport. čas na istom úseku pretekov

medzihra -y -hier ž. intermezzo: symfonická m.; divadelná m.

medziiným prísl. okrem iného, popri inom

medzikontinentálny príd.: m-a raketa s doletom nad 10 000 km, interkontinentálna

medzi predl.

A. s I vyj.

1. miesto, priestor uprostred dvoch al. viacerých predmetov, strán: držať m. prstami, sedieť m. priateľmi; m. Tatrami a Dunajom; dolina m. kopcami

2. výskyt, jestvovanie v rámci niečoho, v spoločenstve niekoho, prináležitosť: byť m. prvými, m. najlepšími, pôsobiť m. ľudom, vyrastať m. dospelými

3. vzájomný vzťah dvoch al. viacerých stránok: družba m. Bratislavou a Ľubľanou; súťaženie m. pracovnými kolektívmi; zápasiť m. sebou

4. časové al. číselné hranice, od – do: porada bude m. 10. a 15. májom; cena m. 8 až 10 korunami za kus

5. väzbu pri slovesách: preberať si m. mládencami, rozlišovať m. dobrým a zlým

● žiť m. štyrmi stenami samotársky; (povedať si) m. štyrmi očami bez svedkov; → čítať m. riadkami; nech to zostane m. nami nevyzradené

B. s A vyj.

1. smerovanie doprostred, pomedzi niekoho, niečo: postaviť sa m. dvere, m. sokov, zaštiknúť ucho m. prsty

2. začlenenie (sa) do istého rámca, spoločenstva ap.: nerátal ho m. mužov; paradajky patria m. zeleninu

3. časové hranice: naplánovať robotu m. sviatky

4. väzbu pri slovesách: rozdať letáky m. prítomných, zamiešať sa m. deti

● povedať niečo m. zuby neochotne; chodiť m. ľudí žiť spoločensky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Medzany ‑dzian L ‑och m. pomn.; Medzanec ‑nca m.; Medzianka ‑y ‑nok ž.; medziansky

Medzianky ‑nok ž. pomn.; Medziančan ‑a mn. ‑ia m.; Medziančanka ‑y ‑niek ž.; medziansky

medzibeh ‑u m.

medzi predl. s I i A

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Medzany Medzian L -noch m. pomn. obec na východnom Slovensku v Prešovskom okrese severozápadne od Prešova;

Medzanec -nca pl. N -nci m.;

Medzianka -ky -nok ž.;

medziansky -ka -ke príd.

medziakademický [-d-] -ká -ké príd. ▶ týkajúci sa dvoch al. viacerých akadémií, vedeckých inštitúcií, pracovísk súčasne; uskutočňujúci sa, prebiehajúci medzi akademickými pracoviskami: projekty medziakademickej spolupráce; uzavrieť medziakademické dohody; uskutočňovať medziakademické výmenné pobyty

medziamerický -ká -ké príd. ▶ týkajúci sa štátov Severnej Ameriky, Strednej Ameriky a Južnej Ameriky; existujúci, uskutočňujúci sa medzi týmito štátmi: medziamerické organizácie; konferencia o medziamerických vzťahoch; princípy medziamerickej solidarity, spolupráce □ Medziamerická dohoda o vzájomnej pomoci systém kolektívnej bezpečnosti zahrnujúci väčšinu štátov amerického kontinentu (od r. 1947)

Medzianky -nok ž. pomn. obec na východnom Slovensku vo Vranovskom okrese severozápadne od Vranova nad Topľou;

Medziančan -na pl. N -nia m.;

Medziančanka -ky -niek ž.;

medziansky -ka -ke príd.

medziiným, pís. i medzi iným čast. ▶ zdôrazňuje výpoveď tak, že nasledujúcu informáciu vyberá z radu informácií vzťahujúcich sa na danú situáciu a vysúva ju do popredia, okrem iného, popri inom: m. vyniká aj v matematike; v článku sa m. píše aj o nových vládnych opatreniach; obdarovali ich cennými knihami, m. aj po nemecky písanou históriou obce; v diskusii m. zaznelo, že treba zohľadniť miestne podmienky; gramatické zmeny sa ilustrujú m. na zániku jednoduchého minulého času; okrem ľudských múmií sa tam našli aj múmie posvätných zvierat, m. mačiek a ibisov; Iba dva či tri razy medziiným prehodila, že inštitúcia manželstva je v kríze. [K. Lászlová]; V parku sa nachádza medzi iným vodopád, jaskyňa a tri fontány. [Sme 2010]

medzi predl.
I. s I 1. ▶ vyjadruje miesto, polohu uprostred priestoru ohraničeného z dvoch strán al. dookola: dom m. vinicami; chodník m. obilím; dolina m. horami; pomädliť zrno m. prstami; poškrabkať psa m. lopatkami; na stene m. oknami visí obraz; prešla chodbičkou m. lavicami; Na rúbaniskách medzi starými smrekmi rástli veľké hôrne jahody. [H. Ponická]
2. ▶ vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, od jedného bodu k druhému v ohraničenom priestore, pomedzi: kľučkovať m. autami; prechádzať m. regálmi; slnko presvitá m. konármi
3. ▶ vyjadruje priestorové, časové, al. číselné rozpätie: vzdialenosť m. dvoma bodmi; interval m. dvoma taktmi; letecká, lodná doprava m. Viedňou a Budapešťou; čerpať dovolenku m. prvým a desiatym augustom; užiť tabletky m. dvoma jedlami; narodil sa m. dvoma vojnami; cena sa pohybuje m. dvoma až troma eurami; Viem, že sa ti zdá byť príšerný môj zvyk vstávať medzi desiatou a jedenástou. [E. Farkašová]
4. ▶ vyjadruje existovanie, výskyt v rámci niečoho, v spoločenstve niekoho: byť m. najlepšími; cíti sa m. deťmi príjemne; na katedru ho prijali m. prvými poslucháčmi; desať rokov prežil m. stredoškolákmi; m. mužmi je veľká solidarita; m. mladými hráčmi sa objavil výrazný talent; Tento rok zatiaľ medzi colníkmi zistili sedem prípadov korupcie. [Sme 2004] □ vitajte medzi nami! pozdrav na privítanie
5. ▶ vyjadruje uvedenie dvoch al. viacerých predmetov, javov al. osôb do nejakého vzájomného vzťahu: spor m. priateľmi; hádka m. susedmi; zmluva, dohoda m. krajinami; dialóg m. koalíciou a opozíciou; láska m. mužom a ženou; večný konflikt m. ideálom a skutočnosťou; m. nami je koniec náš vzťah nebude pokračovať
6. ▶ vyjadruje dej, proces prebiehajúci popri iných po sebe nasledujúcich dejoch al. procesoch: vývojové štádium hmyzu m. vajíčkom a kuklou; m. domácimi prácami stihla aj navariť; Ústa mala rozškľabené a vravela medzi záchvatmi chichotu: - Pustíš ma? [J. Johanides]; Medzi rachotom hromov bolo počuť žalostný piskot vodného vtáctva. [KSl 1957]
7. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách: kolísať m. vernosťou a zradou; rozlišovať, voliť m. dobrom a zlom; rozhodovať sa, váhať m. dvoma možnosťami; niekoľko rokov žil medzi Indiánmi; lavírovať m. dvoma postojmi; Pohyboval som sa medzi tieňmi minulosti a závanmi budúceho. [J. Puškáš]
II. s A 1. ▶ vyjadruje smerovanie do stredu, doprostred niekoho, niečoho al. pomedzi niekoho, niečo: postaviť sa m. hašteriace sa ženy; chrstnúť niekomu vodu m. oči do očí; chytiť žiletku opatrne m. prsty do prstov; dieťa si sadlo m. rodičov; pocítil úder lakťom m. rebrá; Hokejka sa mu dostala medzi nohy a takmer spadol. [VNK 2003]; pren. Deň vhupol medzi chalupy. [P. Jaroš] rozvidnelo sa
2. ▶ vyjadruje začlenenie do nejakej skupiny al. priradenie k nejakým veciam, predmetom: patriť m. najusilovnejších žiakov v triede; zaradiť sa m. svetovú špičku; postúpiť, dostať sa m. dvadsiatku najlepších; rodina ho prijala m. seba; doklad uložil m. spisy; Zato však rád zašiel medzi chlapov a rád medzi nimi mudroval. [V. Šikula]
3. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách: rozdeliť zisk m. akcionárov; rozdať letáky m. návštevníkov; cítil, že sa nesmie miešať m. manželov
4. ▶ vyjadruje časové rozpätie al. ohraničenie (dvoma údajmi): naplánovať dovolenku m. Vianoce a Nový rok
◘ fraz. cítiť sa ako medzi svojimi cítiť sa príjemne, uvoľnene, ako doma; byť/ocitnúť sa medzi dvoma [mlynskými] kameňmi al. dostať sa medzi dva mlynské kamene a) byť pod tlakom z dvoch strán b) dostať sa do bezvýchodiskovej situácie; byť medzi životom a smrťou byť ťažko chorý; čítať medzi riadkami chápať pravý zmysel niečoho; chodiť medzi ľudí a) chodiť do spoločnosti b) neizolovať sa; klásť znamienko rovnosti medzi niekoho, medzi niečo považovať niekoho za rovnakého s niekým, niečo zarovnaké s niečím, stotožňovať niekoho s niekým al. niečo s niečím; medzi [nami] bratmi a) dôverne, v úzkom, priateľskom kruhu b) otvorene povedané; medzi nami dievčatami al. medzi nami [povedané] a) dôverne, v úzkom (ženskom) kruhu b) úprimne povedané; medzi svojimi v úzkom rodinnom kruhu, v spoločnosti priateľov a pod.; medzi štyrmi očami bez svedkov, dôverne; nech to zostane medzi nami treba o tom mlčať; odísť/pobrať sa medzi anjelov/duchov zomrieť; odškriepiť/odtajiť/zaprieť [aj] nos medzi očami nepriznať niečo samozrejmé, zjavné, každému známe; pchať/strkať [si] prsty medzi dvere al. strkať chvost medzi dvere miešať sa do nebezpečných, chúlostivých vecí; povedať [niečo] len tak medzi rečou mimochodom spomenúť niečo; povedať niečo medzi zuby neochotne sa zmieniť o niečom; bibl. siať kúkoľ medzi pšenicu kaziť, ničiť, mariť dobré úsilie zlým vplyvom, zlým príkladom, nesprávnymi zásahmi; skloniť/stiahnuť hlavu medzi plecia a) prejaviť pokoru b) podvoliť sa, poddať sa; veci medzi nebom a zemou ľudským rozumom nepochopiteľné veci, udalosti a pod.; už nie je medzi nami/živými je mŕtvy; vraziť klin medzi niekoho, medzi niečo zničiť jednotu, spôsobiť rozdelenie niekoho, niečoho; žiť medzi štyrmi stenami žiť samotársky, utiahnuto ◘ parem. kto príde medzi vrany, musí kvákať ako ony človek sa musí prispôsobiť okoliu; medzi slepými je [aj] jednooký kráľom je ľahké vyniknúť uprostred priemerných; všade je/sa nájde kúkoľ medzi pšenicou všade je dobro pomiešané so zlom

Slovník cudzích slov (akademický)

z r. 2005.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

medziaktie -ia s. ‹sl + l› div. čas medzi dvoma aktmi divadelnej hry; umelecký výkon, ktorý ho vypĺňa;

medziaktový príd.

medziatómový príd. ‹sl + g› fyz., chem. ktorý je medzi atómami: m-é väzby

medzietnický príd. ‹sl + g› existujúci medzi rozličnými etnikami: m-é vzťahy, spolužitie, násilie, napätie, spory

medzifrekvencia -ie ž. ‹sl + l› oznam. tech. rozdielový kmitočet vzniknutý v superheterodyne zmiešaním prijímaného kmitočtu a kmitočtu oscilátora prijímača;

medzifrekvenčný príd.

medzigenerácia -ie ž. ‹sl + l› generácia (najmä umelecká) žijúca v období medzi dvoma inými, vyhranenými, charakteristickými generáciami;

medzigeneračný príd.: m. problém

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

medzičasom p. zatiaľ 3

medzičas p. medziobdobie

medzičím p. zatiaľ 3

medziobdobie kratší, prechodný úsek medzi dvoma obdobiami • zried. medzičas: všetci verili, že čoskoro pominie to dusné medziobdobie, ten dusný medzičas • interval: interval medzi vojnami

medzi 1. (niečím) vyjadruje miesto al. priestor v strede dvoch al. viacerých ľudí, predmetov, strán a pod. • uprostred (niečoho) • naprostred (niečoho) • naprostriedku (niečoho): sedel medzi priateľmi, uprostred priateľov; zastal medzi dverami, naprostred, naprostriedku dverí • pomedzi (čo): prechádzal medzi stromami, pomedzi stromy

2. (čo) vyjadruje smerovanie do stredu dvoch al. viacerých ľudí, predmetov, strán a pod. • pomedzi (čo): postavil sa medzi, pomedzi účinkujúcich • doprostred • naprostred • naprostriedok (čoho): lopta dopadla medzi hrajúce sa deti, doprostred, naprostred, naprostriedok hrajúcich sa detí

umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

zatiaľ 1. ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu v súčasnosti; do tohto času, do súčasnosti • dosiaľ • posiaľ • doposiaľ: zatiaľ, dosiaľ bol všade pokoj; posiaľ, doposiaľ sa mu darilo • doteraz • dodnes • podnes: doteraz sme mu nemuseli pomáhať; dodnes, podnes bolo všetko v poriadku • kniž. zastar. pozatým (Hviezdoslav) • nespis. prezatým

2. ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu; do toho času, do tých čias • dotiaľ • dovtedy • potiaľ: zatiaľ, dotiaľ určite ešte podrastie; dovtedy sa isto vráti; dovtedy, potiaľ bude dobiedzať, kým nedostane

3. ukazuje al. odkazuje na časový úsek • medzitým • medzičasom: zatiaľ, medzitým stihla navariť; medzičasom si môžeš pospať • za ten čas • zried. medzičím

4. v tomto čase, do istého času • nateraz • teraz: zatiaľ, nateraz sa musíme uskromniť; nechaj ho teraz, zatiaľ na pokoji • dočasne • načas • prechodne: dočasne, načas môže byť skriňa v chodbe

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

medziaktie, -ia str. div. čas medzi dvoma dejstvami, obyč. vyplnený hudbou al. výstupmi: m. opery

medziaktový príd. div. vyskytujúci sa, vkladaný, vložený medzi dve dejstvá: m. balet, m-á hudba

medzibeh, -u m. šport. v ľahkej atletike vyraďovací beh, semifinále

medzibunkový, zastar. i medzibunečný príd. biol. rozložený, umiestený medzi bunkami, intercelulárny: m-á hmota, m-é tkanivo, m-é dutiny

medzičasom prísl. v priebehu určitého času, medzitým, zatiaľ: vo svete sa m. všeličo zmenilo

medzičas, -u m.

1. prechodné obdobie medzi dvoma inými obdobiami;

2. šport. čas jednotlivého úseku v pretekoch

medzi predl. so 7. a 4. p. vyjadruje

1. (miestne, priestorove) a) polohu predmetu vzhľadom na iné predmety, ktoré ho obklopujú al. sú umiestené z dvoch strán (so 7. p.): kraj m. Dunajom a Tatrami, dedinka m. horami; kráčať m. obilím, piecť zemiaky m. žeravými uhlíkmi

● žiť m. štyrmi stenami samotársky, utiahnuto; m. štyrmi očami bez svedkov, dôverne; tá žena stojí medzi mnou a tebou (Jégé) je prekážkou nášho priateľstva; b) takú istú polohu, do ktorej sa predmet dostáva zásahom nejakého deja (so 4. p.): zacviknúť nos m. prsty (Ondr.); stiahnuť hlavu m. plecia

● dostať sa m. dva ohne, m. dva kamene do bezvýchodnej situácie; pchať prsty m. dvere o nerozvážnosti; zaťať jazyk m. zuby umĺknuť, zamĺknuť; precediť m. zuby povedať takmer nezrozumiteľne;

2. (časove) a) zariadenie nejakého deja do vzťahu k dvom časovým bodom, do nejakého obdobia al. do iného prebiehajúceho deja (so 7. p.): m. ránom a poludním; m. rokom počas roku; m. jedlom pri jedení, v priebehu jedenia; m. pletením čítať zároveň pliesť i čítať; pren. m. rečou počas reči, za reči, v priebehu reči; b) zaradenie nejakého deja do vzťahu k dvom časovým bodom ako výsledok iného deja (so 4. p.): odchod pripadá m. Vianoce a Nový rok;

3. a) výskyt, existenciu javu, predmetu spolu s inými javmi, predmetmi, v rámci iných javov, predmetov (so 7. p.): pôsobil m. Slovákmi na Dolnej Zemi; mal m. mnohými dobrými žiakmi jedného vynikajúceho; povesť tradovaná m. ľudom; stav medzi životom a smrťou (Jégé); pren. byť m. prvými patriť k prvým

● čítať m. riadkami domýšľať si zo súvislosti, čo nie je výslovne napísané; b) preniknutie predmetu, javu do radu, skupiny iných predmetov, javov ako dôsledok nejakého deja (so 4. p.): ísť m. priateľov, zaradiť sa m. najlepších pracovníkov

● chodiť m. ľudí žiť spoločensky, nechodiť m. ľudí žiť utiahnuto;

4. a) vzájomnosť al. vzájomný vzťah (so 7. p.): spolupráca, dohoda m. ČSSR a SRRR; radiť sa, hašteriť sa m. sebou; boj m. dobrom a zlom

● nech to ostane m. nami dôverné; b) zásah nejakého deja do vzájomného vzťahu, v ktorom sú (al. boli) dve al. viaceré osoby, dva al. viaceré javy al. predmety (so 4. p.): zasiať nedôveru m. priateľov, nepripustiť nikoho m. seba

Paradigmy podstatných mien

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

medza
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	medza
G	(bez)	medze
D	(k)	medzi
A	(vidím)	medzu
L	(o)	medzi
I	(s)	medzou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	medze
G	(bez)	medzí
D	(k)	medziam
A	(vidím)	medze
L	(o)	medziach
I	(s)	medzami

medza
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	medza
G	(bez)	medze
D	(k)	medzi
A	(vidím)	medzu
L	(o)	medzi
I	(s)	medzou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	medze
G	(bez)	medzí
D	(k)	medziam
A	(vidím)	medze
L	(o)	medziach
I	(s)	medzami

medza
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	medza
G	(bez)	medze
D	(k)	medzi
A	(vidím)	medzu
L	(o)	medzi
I	(s)	medzou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	medze
G	(bez)	medzí
D	(k)	medziam
A	(vidím)	medze
L	(o)	medziach
I	(s)	medzami

medzibeh
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	medzibeh
G	(bez)	medzibehu
D	(k)	medzibehu
A	(vidím)	medzibeh
L	(o)	medzibehu
I	(s)	medzibehom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dva)	medzibehy
G	(bez)	medzibehov
D	(k)	medzibehom
A	(vidím)	medzibehy
L	(o)	medzibehoch
I	(s)	medzibehmi

medzibeh
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	medzibeh
G	(bez)	medzibehu
D	(k)	medzibehu
A	(vidím)	medzibeh
L	(o)	medzibehu
I	(s)	medzibehom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	medzibehy
G	(bez)	medzibehov
D	(k)	medzibehom
A	(vidím)	medzibehy
L	(o)	medzibehoch
I	(s)	medzibehmi

medzibeh
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	medzibeh
G	(bez)	medzibehu
D	(k)	medzibehu
A	(vidím)	medzibeh
L	(o)	medzibehu
I	(s)	medzibehom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	medzibehy
G	(bez)	medzibehov
D	(k)	medzibehom
A	(vidím)	medzibehy
L	(o)	medzibehoch
I	(s)	medzibehmi

medzibeh
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	medzibeh
G	(bez)	medzibehu
D	(k)	medzibehu
A	(vidím)	medzibeh
L	(o)	medzibehu
I	(s)	medzibehom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	medzibehy
G	(bez)	medzibehov
D	(k)	medzibehom
A	(vidím)	medzibehy
L	(o)	medzibehoch
I	(s)	medzibehmi

medzibeh
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	medzibeh
G	(bez)	medzibehu
D	(k)	medzibehu
A	(vidím)	medzibeh
L	(o)	medzibehu
I	(s)	medzibehom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	medzibehy
G	(bez)	medzibehov
D	(k)	medzibehom
A	(vidím)	medzibehy
L	(o)	medzibehoch
I	(s)	medzibehmi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu