menšina -ny -šín ž. 1. ▶ menšie zastúpenie v istom celku (skupine, spoločenstve); op. väčšina: dostať vo voľbách menšinu hlasov; mať v parlamente menšinu; k bohatstvu sa vždy dostane iba m. spoločnosti □ byť, zostať, ocitnúť sa v menšine v dôsledku menšieho zastúpenia nemať možnosť presadiť svoj názor pri rozhodovaní 2. odb. ▶ spoločenstvo ľudí rovnakej národnosti, s vlastným jazykom, kultúrou a obyčajmi, obývajúce určitú časť územia štátu bez toho, aby bolo toto spoločenstvo štátotvorným subjektom, minorita: národnostná, etnická m.; príslušník maďarskej, nemeckej menšiny na Slovensku; postavenie slovenskej menšiny v Maďarsku; krajiny so silnou kurdskou menšinou; podporovať kultúrne aktivity menšín; učiť sa jazyky menšín; hlási sa k bulharskej, ukrajinskej menšine; Tvorcovia [filmu] s celou vážnosťou nastoľujú problém postoja voči rómskej menšine a jej inakosti. [InZ 2003] 3. odb. ▶ skupina s istými spoločnými znakmi (farba pleti, náboženské vyznanie, politická príslušnosť a pod.) v odlišnom väčšinovom prostredí, v ktorom ju tieto znaky znevýhodňujú, minorita: náboženské, rasové, rodové menšiny; vznik sociálnych menšín; rešpektovanie sexuálnych menšín; seniori sa stávajú menšinou, ktorú ohrozuje diskriminácia