Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma hssjV obce priezviská un

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bremeno, poet. al. arch. bremä -ena -mien s.

1. ťažký náklad, ťarcha: niesť, dvíhať ťažké b.;

pren. b. vojny, staroby ťarcha

2. zaťažujúca, ťažko doliehajúca povinnosť, starosť: daňové b-á; b. vojenských výdavkov


cyklámen -u m. izbová rastlina s červenofialovými al. bielymi kvetmi a okrúhlymi striebristými listami, bot. Cyclamen;

cyklámenový príd.: c-é šaty červenofialové


jačmeň -a m.

1. obilnina s dlhým ôstím, bot. Hordeum: jarný, ozimný j.

2. zrno tejto obilniny: vrece j-a

3. hovor. hnisavý zápal žliazky na očnom viečku;

jačmenný, jačmeňový príd.: j-á múka; j-é krúpy


kameňolom -u m. miesto na povrchové dobývanie kameňa, lom


kameňorytina -y ž. kameňoryt (odtlačok)


kameňoryt -u m. graf. technika, pri kt. sa obraz vyrýva do litografického kameňa; odtlačok tohto obrazu


kameňotlač -e ž. litografia


kmeňotvorný príd.: lingv. k-á prípona, morféma utvárajúca kmeň (význ. 5)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bitúmen ‑u m.; bitúmenový
bremeno, bremä ‑mena ‑mien s.
cyklámen ‑u m.; cyklámenový
jačmeň ‑a m.; jačmeňový, jačmenný
Kaľamenová ‑ej ž.; Kaľamenovčan ‑a mn. ‑ia m.; Kaľamenovčanka ‑y ‑niek ž.; kaľamenovský

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

algomenorea -y ž. ‹g› lek. menštruácia sprevádzaná bolesťami, dysmenorea


amenorea -y ž. ‹g› lek. vynechávanie menštruácie (fyziologickej al. patologickej povahy)


antilegomenon -u m. ‹g›

1. náb. kniha Nového zákona, ktorej prijatie medzi kanonizované knihy bolo predtým sporné

2. a-mena mn. diela antických spisovateľov, ktorých pravosť je sporná


armenoidný príd. ‹VM + g› antrop. a. typ jeden zo základných antropologických typov bielej rasy, vyskytujúci sa najmä na Balkánskom polostrove a vyznačujúci sa väčšou výškou, úzkou tvárou s orlím nosom a tmavými vlasmi a očami


bitúmen -u m. ‹l› geol. b-y prírodné horľaviny rozličného skupenstva, ktoré sa bez zmeny rozpúšťajú v organických rozpúšťadlách, živica (ropa, zemný plyn, ozokerit, prírodný asfalt);

bitúmenový príd.: geol. b-é látky; tech. b. papier živičný


cyklámen -u m. ‹g› záhr. skleníkový al. izbový kvet rodu Cyclamen s veľkými bielymi, ružovými, červenými al. fialovými kvetmi;

cyklámenový príd.: c-á farba ružovofialová


dekalúmen -u m. ‹g + l› fyz. násobná jednotka v sústave SI, desať lúmenov, zn. dalm;

dekalúmenový príd.


dolmen -u m. ‹f < korn› archeol. pohrebný pamätník z veľkých kamenných blokov s krycou doskou;

dolmenový príd.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bremeno, bremä p. záťaž 2


cyklámenový p. fialový


fialový majúci farbu fialiek, modročervený • hovor. lilavý: smútočné fialové stuhy; fialové, lilavé hlavy kosatcovsvetlofialovýbledofialovýslabofialovýhovor.: bledolilavýsvetlolilavý (fialový so svetlým odtienkom) • ametystový (bledofialový ako ametyst): ametystová farba sklaorgovánový (fialový ako orgován) • ružovofialový (fialový do ružova) • červenofialovýcyklámenovýcviklovýcviklovočervený (fialový do červena): červenofialový, cyklámenový klobúk; cviklovočervený nostmavofialový (fialový s tmavým odtienkom) • zlatofialový (so zlatým odtienkom) • fialkastýfialkovastýhovor.: lilavkavýlilavkastý (sfarbený do fialova) • zastar. violetový


kliať vyslovovať kliatby, nadávky, hrubé slová • kniž. zlorečiťpreklínaťnadávať: nič sa mu nedarí, kľaje, zlorečí, preklína, nadávahrešiť (hrubo): hreší ako paholokhromžiťexpr. hromovať (na niekoho, niečo): hromží na neporiadkykniž. klnúťhovor. expr.: bohovaťstobohovaťšľakovaťexpr. zastar.: žúriť (J. Kráľ)teremtetovať; rúhať sa (hrubo urážať niekoho vznešeného, niečo posvätné): rúhať sa Bohu, nebufraz. brať meno Božie nadarmo


pokrstiť vykonať cirkevný obrad krstu a udeliť meno; expr. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: dieťa pokrstili, dali mu meno podľa otcahovor. okrstiť: okrstili ho až neskôrpomenovaťnazvať: pomenovať, nazvať nové sídliskooznačiť: označil chlapca hanlivým menom


starosť1 1. nepokoj mysle spôsobený niečím, čo sťažuje priebeh, fungovanie niečoho: mať veľké starosti; rozprával mi o svojich starostiachťažkosť: finančné, zdravotné ťažkostitrápeniesúženieexpr. súžobapoet. súžba (telesné al. duševné utrpenie): mať trápenie s deťmi; prežívať radosť i súženie; ľudská súžbahovor. problém: mať problémy so zdravímbremenozáťaž (ťažko doliehajúca povinnosť): daňové bremeno, daňová záťažťarcha: striasť sa ťarchytieseň: finančná tieseňtvŕdza: tvŕdza o robotubieda: po biede chodíútrapy: vojnové útrapykniž. protivenstvonepríjemnosť: zažil už veľa nepríjemnostíexpr. klopota: denné klopotyexpr. súra: pomáhať tomu, kto je v súreexpr.: peklokalváriaoštara: s autom je len oštarahovor. trampoty: so stavbou mal veľké trampotyexpr.: hryzoviskozhryzovisko: jeho život je stále hryzoviskohovor. expr. kríž: so ženou mal krížkniž. strasť: životné strastisubšt. trable

2. p. starostlivosť


ťarcha 1. vlastnosť niečoho ťažkého, veľká hmotnosť niečoho • ťažkosť: ťarcha, ťažkosť nákladuváha: strecha neuniesla váhu snehubremeno (ťažký náklad) • poet. oťaž (Hviezdoslav)

2. p. starosť1 1, záťaž 2


záťaž 1. fyzický tlak prenášanej hmotnosti: beh so záťažoupríťaž: loď s príťažouzaťaženie: povolené zaťaženie mosta

2. ťažko doliehajúca povinnosť • starosťpríťaž: nevýkonný pracovník je pre podnik len záťažou, príťažoubremenopoet. al. arch. bremä: bremeno vojenských výdavkovťarcha: byť niekomu na ťarchupoet. oťaž (Hviezdoslav)pren. expr. chomút: manželský chomútexpr. jarmo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bitúmen, -u m. smola, živica nachádzajúca sa v rašeline a v uhlí;

bitúmenový i bituminózny príd. obsahujúci živicu: b-e bridlice, b-é uhlie obsahujúce živicu


bremeno (bás. a zastar. i bremä), -na, -mien str.

1. fyzicky ťažká vec; ťarcha: nosiči ťažkých bremien; dvíhať, niesť b.;

fyz. sila, ktorou je zaťažený nosník;

tel. ťažký cvičný predmet na dvíhanie;

2. ťažká povinnosť, starosť, trápenie: daňové b-á; b. života (Kal.); bola mužovi neznesiteľným bremenom (Vans.); pren. obťažkaný bremenom starých predsudkov (Kuk.)

niesť, nosiť (ťažké) b. mať (ťažkú) povinnosť; (ťažké) b. spadlo mu z krku (z väzov) zbavil sa (ťažkej) povinnosti, starosti; uvaliť, zvaliť na niekoho (ťažké) b. ťažkú povinnosť; Zhodil zo seba ťažké bremä a starosť (Kuk.) zbavil sa starosti, nepríjemnej povinnosti. Ťažké bremeno odpadlo mu z duše (Vaj.) zbavil sa trápenia, starostí


cyklámen, -u m. druh ozdobnej rastliny; bot. c. európsky (Cyclamen europaeum);

cyklámenový príd.

1. z cyklámenu: c-á hľuza;

2. ružovofialový ako cyklámen: c-á farba, c-é šaty


dekalúmen, -u m. fyz. jednotka svetelného toku (10 lúmenov);

dekalúmenový príd.: d-á žiarovka


examinovať, zastar. i examenovať, -uje, -ujú nedok. (koho) skúšať;

pren. vypytovať sa (obyč. prísne): Čo si tam hľadal? — examenuje ho. (Ráz.)


fenomenológia, -ie ž. filoz. reakčná, idealistická náuka o prírodných a duševných javoch, považujúca javy vedomia za jedinú realitu;

fenomenologický príd.: f. poznatok, f-á analýza;

fenomenologicky prísl.;

fenomenológ, -a, mn. č. -ovia m. kto sa zaoberá fenomenológiou

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bremä podstatné meno, stredný rod

(jedno) bremä; (bez) bremena; (k) bremenu; (vidím) bremä; (o) bremene; (s) bremenom;

(tri) bremená; (bez) bremien; (k) bremenám; (vidím) bremená; (o) bremenách; (s) bremenami;


bremeno podstatné meno, stredný rod

(jedno) bremeno; (bez) bremena; (k) bremenu; (vidím) bremeno; (o) bremene; (s) bremenom;

(štyri) bremená; (bez) bremien; (k) bremenám; (vidím) bremená; (o) bremenách; (s) bremenami;


bremeno podstatné meno, stredný rod

(jedno) bremeno; (bez) bremena; (k) bremenu; (vidím) bremeno; (o) bremene; (s) bremenom;

(tri) bremená; (bez) bremien; (k) bremenám; (vidím) bremená; (o) bremenách; (s) bremenami;


cyklámenový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) cyklámenový; (bez) cyklámenového; (k) cyklámenovému; (vidím) cyklámenového; (o) cyklámenovom; (s) cyklámenovým;

(štyria) cyklámenoví; (bez) cyklámenových; (k) cyklámenovým; (vidím) cyklámenových; (o) cyklámenových; (s) cyklámenovými;


(jeden) cyklámenovejší; (bez) cyklámenovejšieho; (k) cyklámenovejšiemu; (vidím) cyklámenovejšieho; (o) cyklámenovejšom; (s) cyklámenovejším;

(dvaja) cyklámenovejší; (bez) cyklámenovejších; (k) cyklámenovejším; (vidím) cyklámenovejších; (o) cyklámenovejších; (s) cyklámenovejšími;


(jeden) najcyklámenovejší; (bez) najcyklámenovejšieho; (k) najcyklámenovejšiemu; (vidím) najcyklámenovejšieho; (o) najcyklámenovejšom; (s) najcyklámenovejším;

(dvaja) najcyklámenovejší; (bez) najcyklámenovejších; (k) najcyklámenovejším; (vidím) najcyklámenovejších; (o) najcyklámenovejších; (s) najcyklámenovejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) cyklámenový; (bez) cyklámenového; (k) cyklámenovému; (vidím) cyklámenový; (o) cyklámenovom; (s) cyklámenovým;

(dva) cyklámenové; (bez) cyklámenových; (k) cyklámenovým; (vidím) cyklámenové; (o) cyklámenových; (s) cyklámenovými;


(jeden) cyklámenovejší; (bez) cyklámenovejšieho; (k) cyklámenovejšiemu; (vidím) cyklámenovejší; (o) cyklámenovejšom; (s) cyklámenovejším;

(štyri) cyklámenovejšie; (bez) cyklámenovejších; (k) cyklámenovejším; (vidím) cyklámenovejšie; (o) cyklámenovejších; (s) cyklámenovejšími;


(jeden) najcyklámenovejší; (bez) najcyklámenovejšieho; (k) najcyklámenovejšiemu; (vidím) najcyklámenovejší; (o) najcyklámenovejšom; (s) najcyklámenovejším;

(štyri) najcyklámenovejšie; (bez) najcyklámenovejších; (k) najcyklámenovejším; (vidím) najcyklámenovejšie; (o) najcyklámenovejších; (s) najcyklámenovejšími;


ženský rod

(jedna) cyklámenová; (bez) cyklámenovej; (k) cyklámenovej; (vidím) cyklámenovú; (o) cyklámenovej; (s) cyklámenovou;

(tri) cyklámenové; (bez) cyklámenových; (k) cyklámenovým; (vidím) cyklámenové; (o) cyklámenových; (s) cyklámenovými;


(jedna) cyklámenovejšia; (bez) cyklámenovejšej; (k) cyklámenovejšej; (vidím) cyklámenovejšiu; (o) cyklámenovejšej; (s) cyklámenovejšou;

(tri) cyklámenovejšie; (bez) cyklámenovejších; (k) cyklámenovejším; (vidím) cyklámenovejšie; (o) cyklámenovejších; (s) cyklámenovejšími;


(jedna) najcyklámenovejšia; (bez) najcyklámenovejšej; (k) najcyklámenovejšej; (vidím) najcyklámenovejšiu; (o) najcyklámenovejšej; (s) najcyklámenovejšou;

(tri) najcyklámenovejšie; (bez) najcyklámenovejších; (k) najcyklámenovejším; (vidím) najcyklámenovejšie; (o) najcyklámenovejších; (s) najcyklámenovejšími;


stredný rod

(jedno) cyklámenové; (bez) cyklámenového; (k) cyklámenovému; (vidím) cyklámenové; (o) cyklámenovom; (s) cyklámenovým;

(dve) cyklámenové; (bez) cyklámenových; (k) cyklámenovým; (vidím) cyklámenové; (o) cyklámenových; (s) cyklámenovými;


(jedno) cyklámenovejšie; (bez) cyklámenovejšieho; (k) cyklámenovejšiemu; (vidím) cyklámenovejšie; (o) cyklámenovejšom; (s) cyklámenovejším;

(štyri) cyklámenovejšie; (bez) cyklámenovejších; (k) cyklámenovejším; (vidím) cyklámenovejšie; (o) cyklámenovejších; (s) cyklámenovejšími;


(jedno) najcyklámenovejšie; (bez) najcyklámenovejšieho; (k) najcyklámenovejšiemu; (vidím) najcyklámenovejšie; (o) najcyklámenovejšom; (s) najcyklámenovejším;

(tri) najcyklámenovejšie; (bez) najcyklámenovejších; (k) najcyklámenovejším; (vidím) najcyklámenovejšie; (o) najcyklámenovejších; (s) najcyklámenovejšími;


cyklámenový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) cyklámenový; (bez) cyklámenového; (k) cyklámenovému; (vidím) cyklámenového; (o) cyklámenovom; (s) cyklámenovým;

(traja) cyklámenoví; (bez) cyklámenových; (k) cyklámenovým; (vidím) cyklámenových; (o) cyklámenových; (s) cyklámenovými;


(jeden) cyklámenovejší; (bez) cyklámenovejšieho; (k) cyklámenovejšiemu; (vidím) cyklámenovejšieho; (o) cyklámenovejšom; (s) cyklámenovejším;

(štyria) cyklámenovejší; (bez) cyklámenovejších; (k) cyklámenovejším; (vidím) cyklámenovejších; (o) cyklámenovejších; (s) cyklámenovejšími;


(jeden) najcyklámenovejší; (bez) najcyklámenovejšieho; (k) najcyklámenovejšiemu; (vidím) najcyklámenovejšieho; (o) najcyklámenovejšom; (s) najcyklámenovejším;

(traja) najcyklámenovejší; (bez) najcyklámenovejších; (k) najcyklámenovejším; (vidím) najcyklámenovejších; (o) najcyklámenovejších; (s) najcyklámenovejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) cyklámenový; (bez) cyklámenového; (k) cyklámenovému; (vidím) cyklámenový; (o) cyklámenovom; (s) cyklámenovým;

(štyri) cyklámenové; (bez) cyklámenových; (k) cyklámenovým; (vidím) cyklámenové; (o) cyklámenových; (s) cyklámenovými;


(jeden) cyklámenovejší; (bez) cyklámenovejšieho; (k) cyklámenovejšiemu; (vidím) cyklámenovejší; (o) cyklámenovejšom; (s) cyklámenovejším;

(dva) cyklámenovejšie; (bez) cyklámenovejších; (k) cyklámenovejším; (vidím) cyklámenovejšie; (o) cyklámenovejších; (s) cyklámenovejšími;


(jeden) najcyklámenovejší; (bez) najcyklámenovejšieho; (k) najcyklámenovejšiemu; (vidím) najcyklámenovejší; (o) najcyklámenovejšom; (s) najcyklámenovejším;

(tri) najcyklámenovejšie; (bez) najcyklámenovejších; (k) najcyklámenovejším; (vidím) najcyklámenovejšie; (o) najcyklámenovejších; (s) najcyklámenovejšími;


ženský rod

(jedna) cyklámenová; (bez) cyklámenovej; (k) cyklámenovej; (vidím) cyklámenovú; (o) cyklámenovej; (s) cyklámenovou;

(dve) cyklámenové; (bez) cyklámenových; (k) cyklámenovým; (vidím) cyklámenové; (o) cyklámenových; (s) cyklámenovými;


(jedna) cyklámenovejšia; (bez) cyklámenovejšej; (k) cyklámenovejšej; (vidím) cyklámenovejšiu; (o) cyklámenovejšej; (s) cyklámenovejšou;

(štyri) cyklámenovejšie; (bez) cyklámenovejších; (k) cyklámenovejším; (vidím) cyklámenovejšie; (o) cyklámenovejších; (s) cyklámenovejšími;


(jedna) najcyklámenovejšia; (bez) najcyklámenovejšej; (k) najcyklámenovejšej; (vidím) najcyklámenovejšiu; (o) najcyklámenovejšej; (s) najcyklámenovejšou;

(tri) najcyklámenovejšie; (bez) najcyklámenovejších; (k) najcyklámenovejším; (vidím) najcyklámenovejšie; (o) najcyklámenovejších; (s) najcyklámenovejšími;


stredný rod

(jedno) cyklámenové; (bez) cyklámenového; (k) cyklámenovému; (vidím) cyklámenové; (o) cyklámenovom; (s) cyklámenovým;

(štyri) cyklámenové; (bez) cyklámenových; (k) cyklámenovým; (vidím) cyklámenové; (o) cyklámenových; (s) cyklámenovými;


(jedno) cyklámenovejšie; (bez) cyklámenovejšieho; (k) cyklámenovejšiemu; (vidím) cyklámenovejšie; (o) cyklámenovejšom; (s) cyklámenovejším;

(štyri) cyklámenovejšie; (bez) cyklámenovejších; (k) cyklámenovejším; (vidím) cyklámenovejšie; (o) cyklámenovejších; (s) cyklámenovejšími;


(jedno) najcyklámenovejšie; (bez) najcyklámenovejšieho; (k) najcyklámenovejšiemu; (vidím) najcyklámenovejšie; (o) najcyklámenovejšom; (s) najcyklámenovejším;

(dve) najcyklámenovejšie; (bez) najcyklámenovejších; (k) najcyklámenovejším; (vidím) najcyklámenovejšie; (o) najcyklámenovejších; (s) najcyklámenovejšími;


cyklámen podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) cyklámen; (bez) cyklámenu; (k) cyklámenu; (vidím) cyklámen; (o) cyklámene; (s) cyklámenom;

(dva) cyklámeny; (bez) cyklámenov; (k) cyklámenom; (vidím) cyklámeny; (o) cyklámenoch; (s) cyklámenmi;


cyklámen podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) cyklámen; (bez) cyklámenu; (k) cyklámenu; (vidím) cyklámen; (o) cyklámene; (s) cyklámenom;

(štyri) cyklámeny; (bez) cyklámenov; (k) cyklámenom; (vidím) cyklámeny; (o) cyklámenoch; (s) cyklámenmi;


cyklámen podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) cyklámen; (bez) cyklámenu; (k) cyklámenu; (vidím) cyklámen; (o) cyklámene; (s) cyklámenom;

(tri) cyklámeny; (bez) cyklámenov; (k) cyklámenom; (vidím) cyklámeny; (o) cyklámenoch; (s) cyklámenmi;

rameno s
1. časť hornej ľudskej končatiny od lakťa po plece: mast gest dobra, kdy negaka bolest aneb lamanj gest w niekterem aude, bud ramene neb stehne rt 17. st; dokud smutná, živá budem, černé pantle nosit budem, u ramen, u ramen pv 1759; y takowé osobi pro almužnu pricházeli, které zlate stussky na ramenach swjch nosili vp 1764
2. horná bočná časť tela tvorená ramenným kĺbom a ramennou kosťou, plece: každj towariss ma swug mantel aneb mentek na obuch ramenich nosity ca 1656; lacertus: ruka od lokta do ramena np 17. st; kralowe na ramene aneb na pleci biwagu swatym olegem od biskupa pomazani, abi skrze to pomazani silni a udatni zustali ms 1758; brachium: pleco, rameno ks 1763; armus: plece, rameno ml 1779; mizerne wirostle mnohe osoby gedno rameno neb pleco wždicky netčo maličko wisseg drža nežly druhe šd 1784; humerus: rameno, plece pd 18. st
zložiť na r. koho čo zbaviť sa povinnosti, zodpovednosti: pred tym sprawedliwym sudcem brjme tweho hrjchu na rameno cyze nesložiss sp 1696; vziať na r-á koho
a) vziať si na starosť niekoho, postarať sa o niekoho: (Bože) wezmi ge (neveriacich) gakožto pastýr dobrý na ramená, to gest oswjť misel gegjch, aby prawdu vznali, odmekči srdce, aby zatwrdlost zložili pe 1764
b) priviesť niekoho do blaženosti večnej, do raja: starec Simon, biwsse sprawedliwy, až do ssediweg starosti čakal prichod Spasitele nasseho, abi ho na ramena wzal sj 18. st; vložiť sa medzi r-á čoho spoľahnúť sa, oddať sa niečomu: Gežjss dolu na tebe hladjce, tebe zwe, prawjc: wegdi, moga milá dusso, do wečního pokoge, wlož se mezy ramena meg dobroty, která rozkosse a radosti tobě priprawila mps 1777
3. celá horná končatina, ruka; náruč: swalowite rameno w sobe obsahuge ruku, laket, hrst koa 17. st; modlym se zas ruženec dobru chwjlu, z rozpiatima ramenamy rw 1702; katowy rameno ustalo, meč pro mnohe mordy se ztupil pp 1734; Eufrasia nedala se namlúwit, pokud nenabrala plné ramena drewa vp 1764; geden každy masso ramena sweho žrati bude od neznesitedlneho hladu mik 18. st; pren náb (o Bohu) moc: (Bože) pomoz ramenem twym spomahagicym, abichme w pokogu do chramu chodity mohly ags 1708 prozreteľnosťou božou; Buh silny wiswobozuge ramenem swim lid swug mh 1712 božskou mocou; rameno Boha sylu dawalo y proty prirodzeny bogugycýmu wábeny pp 1734 prítomnosť Boha; weci sami w sebe nezustawagu, ale potreba gest, abi od wssemohuciho ramena božiho zdržowane, obwlažowane a krmene bili ms 1758 božou mocou
4. časť niečoho vybiehajúca do boku: na hyntow sprawyl (remeselník) dwe nowe ramena, zadnu os nowu gednu trenčín 1651; Anton bratri swé nawsstjwiti chtel, a skrz rameno potoka Njlus rečeného, probroditi se musel slk 1641–57; aestumarium: rameno morské ap 1769;
-ný, -ový príd k 1: cubitus: pleco, pleco loktowé, ramenowé ks 1763; Anton, skapulir swúg aneb ramenni odew, zgewne a bez wsseho strachu sobe umywal vp 1764; mári prostred kostela stáli, na vrchu jejich najprw umrlá hlawa z dvema na kríž preloženíma ramenovími kosťámi bila, k temu na ních mnohé svíce horeli br 1785;
ramienko s dem k 2: brachiolum: plecečko, ramenko, malé pleco; humerulus: malé pleco, ramenko ks 1763


rozplameňovať ndk čo rozžeravovať niečo: Buh gest Buh a tvor, tvorem než gako ohen železo rozplamenuge, vszak v ohen sami neobraci ss 18. st


rozplemeniť dk rozmnožiť: genus angere, multiplicare: rozplemeniti pd 18. st; užjwag manželku twú čistotne a kdy starost gest rozplemeniti ditki, neskrocena wssak smilnosti nech sa waruge blr 18. st splodiť;
rozplemeňovať ndk: genus angere, multiplicare: rozplemenowati pd 18. st


rozplemeňovanie [-í] s rozmnožovanie: propagatio vitium: winične rozplemeňowáni ks 1763


semeno [-me-, -mä-],
semä s hromad
1. zárodok rastliny, väčšie množstvo semenných zrniek tej istej rastliny: spadla manna bgela a sladká gako cukr podobná koriandrowému semeni p. ľupča 1585 e; oráč sege (:rozsywa:) syme (:semeno:) a zawlačuge branamj op 1685; w zahrade yak zasyate semanom, tak y zasadene kapustou dokonaly wssečko zvolen 1667; kapusne y czibulne semano, mak a ugorky bytča 1673; na čuo to sema a gakuo ge? Bolo to šalatowuo sema, ale ho missj zedlj krupina 1741: ga wam dam obila, kolko y na chleb, y na semeno wam potreba bude kt 1753; pren počiatok, podnet niečoho: protož was zato prosyme, žeby ste po tomto poslu nassem poslali, byl-ly by kto takowy w kraginie nassy, abychom to zle semeno wypleneti dali skalica 1558; Pane Gezissy Kriste, zbran hubcy pokoge, diablu pekelnemu, aby semeno nanawisty mezy krestiany neroztrasal ags 1708; když guž to semeno důlu a nakaženj w kragine neywjc rozsáte gest škd 1775
2. med produkt samčích pohlavných žliaz: kamffer horkosty wnytrny uduw odpyra a na ledwy, luno y nad lunem okolo obloženy, to tež tok semene muzkeho zastawuge hl 17. st; Ónan semeno pusstal na zem, žeby sa synowé ménem bratra nerodili kb 1757; (Kristus je) podle člowečenstwj gako člowek, syn čloweka, semeno ženy het 1775 plod
3. potomstvo, rod: nesprawedliwy potrestani budu a semeno gegich zahyne tc 1631; y bilo sedem bratruw a prwnj pogal manželku a umrew, nepozustawil semene le 1730; ten szin jeszt obetzáné seme nassi, persim ottzóm Adámovi, Abrahámovi hps 1752
• kdy ge (človek) wťipneho semena a z rozumem wladňe, ten na dobru radu ginych posluchnuť uhadňe gv 1755;
-ný, -ový príd k 1
1. obsahujúci, tvoriaci semeno: prečytag sy wssecke zrnečka semenne y wsse krapki w mori gv 1755; seminarium: mjsto seméné, mjsto wysadné, kde semeno segú ks 1763; o witrhawany lenu a geho semenowich hlawiczek odgjmani wl 1789
2. pochádzajúci zo semena, vyskytujúci sa na semene, náležiaci k semenu: iuniculus: prut winičny, semenny prut, mrwa seménná, seminartus: co k segbe aneb k semenu naležy ks 1763; zralost semena poznáwa se, když semenné hláwky gsau čerwenočernasté hrk 1773
o s-á Matka Božia, deň Matky Božej s-ej, mesiac Matky Božej s-ej sviatok Matky Božej 25. marca: tohoz letha (1567) den Matky Bozey semenney Matieg Januow ffreymarczyl gest yzbyczu žilina 1567; od semeneg Matky Bozy az do swateho Hawla sloboden gest dworsky rozkazaty panskym sedlakom zalud zbyraty dobytkom panskym s. l. 1611; semenny Matki Božeg mesjacz kob 1666 marec
3. slúžiaci na úschovu semena: truhla semenna s. l. 1619;
semienko [-mé-],
semiačko dem k 1: gako horčičné zrnečko mezy ginými seménky negmenssj gsauc spo 1691; fyola byla mocy gest stenčugycy, pozywaty w pywe anebo w wine s wodu, budto kwet anebo semenko hl 17. st; za semiačko den 20, zase za rozlične semena den 12 žilina 1720
P atpn Semenik žiline 1553


semenotratiaci [-tí-] m med (o mužovi) trpiaci polúciou: po gedenácte: málomocních, ssestonedelki, mesačite ženi, semenotraťícich očisťuwaťi bpr 1787


slamenožltý príd žltý ako slama, slamovožltý: (kamizol) geden z anginu kawoweg barwy ma slamenožlte sstrafky kur 18. st

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Bremeno Bremeno Gmenowáňí Gmenowáňí gmenowaťi gmenowaťi gmenowiťe gmenowiťe gmenowití gmenowití Gm'eno Gm&#x27;eno

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
913 Kaľamenová TR/ZI turč.
1773 Kalamenova, Kalamenowa, 1786 Kalamanowa, Kelemenfalwa, Kamelfalwa, 1808 Kelemenfalva, Kelemenowá, Kalamanová, 1863, 18821907 Kelemenfalu, 18731877 Kelemenfalu és Csernakov, 1913 Turóckelemenfalva, 1920 Kalamenová, 1927– Kaľamenová
927 Kamanová TO/NI nitr.
1773 Kamanfalva, Kamanowa, 1786 Kamenfalwa, Kamenowa, 1808 Kamánfalva, Kamanowá, 1863, 18771895 Kamánfalu, 1873, 18981907 Kamanfalu, 1913 Kálmánfalva, 1920 Kamanová, Komanová, 1927– Kamanová
938 Kamenné Kosihy VK/BC hont.
1773 Kőkeszj, Kameno Kesic[e] [!], 1786 Kőkeszi, 1808 Kő-Keszi, Keő-Keszi, Kamenné Kosyhy, 18631913, 19381945 Kőkeszi, 1920 Kamenné Kosihy, Kamenné Kosy, 19271938, 19451948 Kamenné Kosihy, Kő-Keszi, 1948– Kamenné Kosihy

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko AMENOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 13×, celkový počet lokalít: 8, v lokalitách:
VRAKUŇA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
ŠAŠTÍN (obec ŠAŠTÍN-STRÁŽE), okr. SENICA – 1×;
SENICA, okr. SENICA – 1×;
STARÁ TURÁ, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko DEMÉŇOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 15×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
MOŠOVCE, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 6×;
RUDNÁ, okr. ROŽŇAVA – 3×;
NOVÁ BYSTRICA, okr. ČADCA – 2×;
RASTISLAVICE, okr. NOVÉ ZÁMKY – 2×;
ROŽŇAVA, okr. ROŽŇAVA – 1×;
VAJKA NAD ŽITAVOU (obec LÚČNICA NAD ŽITAVOU), okr. NITRA – 1×;

Priezvisko DEMEŇOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
BUDMERICE, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 2×;

Priezvisko DEMÉNOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;
KYNEK (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;

Priezvisko DŐMENOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;

Priezvisko DOMENOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 24×, celkový počet lokalít: 13, v lokalitách:
PREŠOV, okr. PREŠOV – 5×;
MYJAVA, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 4×;
ĽUBOTICE, okr. PREŠOV – 2×;
SOLIVAR (obec PREŠOV), okr. PREŠOV – 2×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
SÍDLISKO ŤAHANOVCE (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
HALIČ, okr. LUČENEC – 1×;
MARKUŠOVCE, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 1×;
NOVÁ LIPNICA (obec DUNAJSKÁ LUŽNÁ), okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 1×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 1×;
SPIŠSKÉ VLACHY, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 1×;
SVIT, okr. POPRAD – 1×;

Priezvisko DOUMENOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;

Priezvisko CHMEŇOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 16×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
LEVICE, okr. LEVICE – 5×;
HLADOVKA, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 4×;
SANTOVKA, okr. LEVICE – 4×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
HONTIANSKA VRBICA, okr. LEVICE – 1×;
SUCHÁ HORA, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

K názvu územnej jednotky KAĽAMENOVÁ v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 1):
ZA HÁJ
Urbanonymum DEVÍNSKA CESTA KAMEŇOLOM v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
DEVÍN (BRATISLAVA); KARLOVA VES (BRATISLAVA)
Urbanonymum DO KAMEŇOLOMU v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NITRIANSKE HRNČIAROVCE
Urbanonymum JAČMEŇOVÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
JUH (KOŠICE)
Urbanonymum KAMENOHORSKÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
HLOHOVEC
Urbanonymum NÁMESTIE ARTÉZSKYCH PRAMEŇOV v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LUČENEC

Zvukové nahrávky niektorých slov

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bremeno: →speex →vorbis
meno: →speex →vorbis
menovaný: →speex →vorbis
menovať: →speex →vorbis
menový: →speex →vorbis
nemenovaný: →speex →vorbis
plemeno: →speex →vorbis
pomenovanie: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor