merkovať nedok. hovor. dávať pozor: m. (na) deti
// merkovať si pamätať si: všetko si m-l
merkovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovanie nedok. ⟨nem.⟩ hovor. zastaráv. 1. (na čo, na koho; koho, čo) ▶ dávať pozor, aby sa nestalo niečo zlé, neželateľné, dozerať, dohliadať: m. na gazdovstvo; na oheň sa musí m.; m. kufre, aby nezmizli; merkuje na ovce, aby sa nerozutekali; často merkovala malého vnúčika; Merkuj statok, prídeme sa naň pozrieť. [A. Habovštiak]; Nuž, zbohom si žite, a ty, Magda, merkuj na seba, aj na deti, líca máš akési prepadnuté. [K. Lazarová] 2. (s vedľajšou vetou) ▶ všímať si hroziace nebezpečenstvo, byť opatrný, obozretný: lepšie merkuj, kade kráčaš; pozorne vždy merkujte, čo je tam napísané; A merkuješ, aby si nevletel do nijakého kalfasu. [L. Ballek] 3. (na čo; koho) ▶ pozorne niečo, niekoho sledovať, všímať si: jedným okom stále merkoval na cestu; Mama, čoaspoň vy neprídete, sedíte tu sama pod stenou a merkujete na vrabce. [P. Sabolová]; Tak sa mi vidí, že akosi horlivo merkujú pána notára! [Ľ. Jurík]
merkovať sa -kuje sa -kujú sa -kuj sa! -koval sa -kujúc sa -kujúci sa -kovanie sa nedok. ⟨nem.⟩ hovor. zastaráv. (pred kým, pred čím) ▶ byť opatrný, obozretný, mať sa na pozore pred niečím nežiaducim, nepríjemným, pred niekým nebezpečným a pod.: m. sa pred prechladnutím; merkuj sa pred ním!
merkovať si -kuje si -kujú si -kuj si! -koval si -kujúc si -kujúci si -kovanie si nedok. ⟨nem.⟩ hovor. zastaráv. 1. (čo) ▶ uchovávať si v pamäti, pamätať si: čo jej povieš, všetko si merkuje; jeho slová si dobre merkovala 2. (ø; čo) ▶ dávať si pozor, byť obozretný: merkuj si, nespadni do blata; merkujte si zdravie; Ale si merkuj pri voze, nech ťa neprivalí, nepripučí ako kedysi tvojho ujca. [A. Habovštiak]; Ty sa staraj do šťastia, to si merkuj, a ja si budem hľadieť svoju robotu. [L. Ballek] ▷ dok. k 1 ↗ zamerkovať si
dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakov • dávať pozor • mať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatni • prizerať • bdieť • bedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detí • hovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšie • varovať • opatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobe • kontrolovať • robiť kontrolu • robiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravín • hovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovať • chrániť • ochraňovať • strážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiál • hovor. zastar. vartovať • kniž. striezť • zastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu
merkovať si p. pamätať 1
merkovať 1. p. dozerať 2. p. pozorovať 1
pamätať 1. uchovávať v pamäti • pamätať sa • pamätať si: dobre (sa) pamätá, ako sa to všetko zbehlo; pamätám sa na jeho meno, pamätám si jeho meno • hovor. merkovať si: dieťa si všetko dobre merkuje
2. mať na zreteli potreby dakoho, nezabúdať na dakoho • mať na pamäti: musíš pamätať na svoje zdravie, musíš mať na pamäti svoje zdravie • starať sa: starať sa o blaho rodiny • myslieť (na koho, na čo) • mať na mysli: s nákupmi som myslela aj na vás • rátať • počítať: pri delení rátal, počítal i s deťmi
pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosť • sledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákov • všímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasy • obracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovca • fraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stene • hovor.: fixovať • fixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oproti • dívať sa • hľadieť (uprene, sústredene) • striehnuť • čakať • číhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníka • hovor. merkovať • dávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú
2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badať • zisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúži • uvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocný • vidieť • vidno • poznať • cítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaní • čítať: číta mu na tvári strach • zastaráv. znať: nedá nič na sebe znať
strážiť držať stráž, ochranu pri niečom, pri niekom, aby sa nestalo niečo škodlivé, aby sa niečo nestratilo a pod. • dávať pozor • mať stráž • byť na stráži: v lete stráži vinohrad, má stráž, je na stráži vo vinohrade; na kúpalisku dáva pozor na svoje veci • varovať • hovor.: vartovať • merkovať: ostala doma varovať, vartovať deti; merkuje (na) husi, aby neušli • dozerať • dohliadať: dozerať, dohliadať na čistotu, na poriadok, na chorého • zastaráv. striehnuť • kniž. striezť: striehne si svoj pozemok; strežie si tajomstvo, majetok • bdieť • bedliť (trvalo sa starať, aby niečo prebiehalo želateľným spôsobom): bdie, bedlí nad spravodlivosťou rozsudku, nad výchovou detí
p. aj chrániť
merkovať, -uje, -ujú nedok. (nem.) ľud. zastar.
1. (koho, čo, na koho, na čo i bezpredm.) strážiť. dozerať, dávať pozor na niekoho, niečo: Dnes budeš pšeničku merkovať. (Vans.); m. na deti;
2. (čo) badať, pozorovať, cítiť: Či tú vôňu merkujete? (J. Kráľ)
|| merkovať sa (bezpredm. i pred kým, pred čím) mať sa na pozore: Každý má rozum, nak sa merkuje. (Šolt.)
|| merkovať si
1. (čo) pamätať si;
2. dávať si pozor: Mišo si merkoval, obával sa pomsty. (Rys.);
dok. k 1 zamerkovať si