metál -a L -i mn. -e m. hovor. obyč. expr. vyznamenanie, medaila: zlatý m., dostať m.
metal -u L -e m. (angl.) štýl tvrdej rokovej hudby, heavy metal;
metalový: m-á hudba
heavy metal [hevi] heavy metalu m. ⟨angl.⟩ hud. ▶ štýl rockovej hudby zdôrazňujúci čo najtvrdší výraz, opakované jednoduché a rázne inštrumentálne melodické frázy, najmä však zvukovú intenzitu: priaznivci heavy metalu; hrať, počúvať heavy metal; Hudobníci sa už presýtili heavy metalom. [Pd 1994]
metál -la/-lu L -li pl. N -le/-ly m. ⟨lat. ‹ gr.⟩ hovor. expr. ▶ plochý kovový predmet razený al. odlievaný na počesť niekoho al. udeľovaný ako prejav verejného ocenenia zásluh al. vynikajúcich činov, vyznamenanie, medaila: vojenské metále; odovzdávanie metálov; dostať m.; udeľovať metále; vojak ovešaný štrngajúcimi metálmi; vyznamenali ho metálom za hrdinský čin; Hruď plná vyznamenaní a metálov bohvie za čo, veď nijakej vojny sa nemohol aktívne zúčastniť. [I. Izakovič]; Niekoľko desiatok divákov by si zaslúžilo metál za trpezlivosť a vytrvalosť. [Sme 1997] odmenu ◘ fraz. túžiť po metáloch bažiť po sláve ▷ metálik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr., obyč. iron. iron.: rozdávať metáliky; deti sa hrávali so zožltnutými metálikmi; muž obvešaný metálikmi; Čakal na metálik, nedočkal sa. [P. Andruška]
metal -lu L -le m. ⟨angl. ~ gr.⟩ hovor. ▶ štýl rockovej hudby v 70. - 80. rokoch 20. stor. charakteristický tvrdým drsným výrazom a hlasným skresleným zvukom, heavy metal; hudobné žánre, ktoré sa z neho vyvinuli: fanúšikovia metalu; hrať, počúvať m.; na koncerte vystúpili legendy metalu; inšpiráciu našiel v metale; progresívny, gotický, symfonický m.; m. a metalová hudobná scéna; hudobný dokument o metale a jeho hlavných prúdoch
frash metal [freš] fresh m-u m. ‹a› hud. tvrdá, skoro psychedelická odroda heavy metalu
heavy metal [hevi] heavy m-u m. ‹a› hud. štýl rockovej hudby zdôrazňujúci čo najtvrdší výraz, jednoduché a rázne inštrumentálne riffy, najmä však zvukovú intenzitu;
heavymetalový príd.
metal- → metalo-
metalo-, metal- ‹g› v zloženinách prvá časť s významom kov, kovový
metal -u m. ‹a < f < g› hud. hovor. heavy metal;
metalový príd.: m-á skupina
metál -u m. ‹l < g› hovor. vyznamenanie, medaila
thrash metal [treš] thrash metalu m. ‹a› hud. hlučná, rýchla, rytmicky jednoduchá odnož rockovej hudby;
trashmetalový príd.
kov nepriehľadná, obyč. pevná a lesklá, dobre tvárna látka vodiaca teplo a elektrinu • odb. metál: taviť kov, metál; odliatky z kovu, z metálu
medaila razená kovová plastika podobná minci, odovzdávaná ako vyznamenanie • hovor. expr. metál: dostať medailu, metál za odvahu • publ. slang.: zlato • striebro • bronz (zlatá, strieborná, bronzová medaila za športový výkon)
metál p. vyznamenanie 2, medaila
vyznamenanie 1. prejav úcty, vážnosti, uznania • vyznačenie: vašu návštevu pokladám za veľké vyznamenanie, vyznačenie • pocta: preukázať niekomu poctu • česť: pokladať si niečo za česť
2. uznanie zásluh, činov; niečo ako vonkajší prejav tohto uznania: udeliť niekomu vyznamenanie, nosiť vyznamenanie • rad (vyššie vyznamenanie): odovzdať niekomu rad M. R. Štefánika • medaila (minci podobný symbol ako vyznamenanie): zlatá medaila • hovor. expr. metál: dostať metál • zastaráv. vyznačenie (Jégé)
metal1, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m. hovor. kovové vyznamenanie, odznak, medaila: bronzový, strieborný, zlatý m.; záslužný, vojenský m.; dostať m.; pripäť niekomu na prsia m.; dekorovať m-om; pren. túžiť po m-och po odmene, vyznamenaniach;
metálový príd.: m-á stuha
metál2, -u, 6. p. -i, mn. č. -y m. odb. kov;
metalický príd.: m-é nádoby, inštrumenty
(jeden) metál; (bez) metála; (k) metálu; (vidím) metál; (ó) metál!; (o) metáli; (s) metálom;
(tri) metále; (bez) metálov; (k) metálom; (vidím) metále; (ó) metále!; (o) metáloch; (s) metálmi;
(jeden) metal; (bez) metalu; (k) metalu; (vidím) metal; (ó) metal!; (o) metale; (s) metalom;
(dva) metaly; (bez) metalov; (k) metalom; (vidím) metaly; (ó) metaly!; (o) metaloch; (s) metalmi;