Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

miešať -a nedok.

1. krúživo (niečím) pohybovať v tekutej al. sypkej látke: m. (lyžičkou) kávu

2. spájať rozlič. prvky tak, že utvoria zmes: m. maslo s cukrom; m. čaj s rumom; m. nápoje pripravovať z rozlič. materiálu; m. farby

3. nesúrodo spájať, pliesť: m. jazyky

4. meniť poradie, premiešavať: m. karty

5. zapletať (význ. 5), zaťahovať: nechcem ťa do toho m.

// miešať sa

1. zasahovať, starieť sa, pliesť sa: m. sa do rozhovoru; nem-aj sa medzi nás! expr. m. sa do niečoho ako varecha

2. navzájom sa prestupovať, zlievať sa: do hudby sa m-l krik, vône sa m-li


namiešať -a dok.

1. miešaním pripraviť: n. farby, koktail

2. pridať, primiešať: n-l mu do nápoja liek


pomiešať -a dok.

1. spojiť dovedna rozlič. veci; poprehadzovať súčasti celku, zmiešať: p. víno s vodou; p. karty

2. trocha zamiešať: p. zápražku, p. kávu lyžičkou, pred použitím p.

// pomiešať sa

1. zmiešať sa dohromady: guľky sa p-li

2. popliesť sa: v hlave sa mu všetko p-lo


premiešať -a dok.

1. miešaním spojiť, pomiešať: p. cement s pieskom a vápnom

2. miešaním zmeniť poradie, pomiešať: p. karty;

nedok. premiešavať -a

// premiešať sa miešaním sa pospájať, pomiešať sa: dážď sa p-l so snehom;

nedok. premiešavať sa


primiešať -a dok. miešaním pridať: p. vápno do malty; p. múku do kaše;

nedok. primiešavať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

miešať ‑a ‑ajú nedok.; miešať sa
namiešať ‑a ‑ajú dok.
pomiešať ‑a ‑ajú dok.; pomiešať sa
premiešať ‑a ‑ajú dok.; premiešať sa
primiešať ‑a ‑ajú dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

krížiť 1. spájať pri rozmnožovaní zvieratá (al. rastliny) nerovnakých plemien (al. druhov): krížiť dobytok, krížiť pšenicu s ražoubiol. hybridovať (o rastlinách) • miešaťpáriť (o živočíchoch)

2. znemožňovať nejaký zámer obyč. nečakaným spôsobom • križovaťmariťničiť: zámer kríži, križuje, marí, ničí naše plányrušiťnarúšať: rušili, narúšali sme predsavzatia protivníka


miešať sa 1. aktívne prejavovať záujem o niečo • starať sastarieť sazamiešavať sa: do toho sa nemiešajte, nestarajte, nestartehovor. expr.: pliesť samontovať sa: pletie sa, montuje sa do cudzích vecíhovor. expr. fušovať: nemá rád, keď mu do roboty niekto fušujezasahovaťzakročovaťzapájať saangažovať sa (so zásahom v prospech niečoho, niekoho): všade sa zapája, angažuje; zakročuje tam, kde ho potrebujúhovor. kibicovať (obyč. pri hre v karty): Prestaň kibicovať!

2. navzájom sa prestupovať • splývať: hlasy sa miešali, splývalikniž. zlievať sa: ľudia sa zlievali do zástupuprelínať sa: červená sa prelína s fialovouzried. miesiť sa


miešať 1. krúživými pohybmi spájať rozličné prvky tak, že utvoria zmes • zmiešavať: miešala, zmiešavala čaj s rumommixovať (miešať mixérom): mixovala polievku pre dieťavymiešavať (dôkladne): vymiešavala krém do tortymiesiť (miešať tuhšiu hmotu): miesila cestotrieť: trieť maslo s cukromtech. hniesť: remeselník hnetie hlinukuch. habarkovať (miešať habarkou): habarkovať zátrepkuprimiešavaťvmiešavaťzamiešavať (miešaním postupne pridávať): primiešaval vápno do maltytrepaťšľahať (prudko miešať): trepala, šľahala bielok s cukromnár. grieždiť: grieždili sneh so zemounár. expr. trbúľať

2. p. pliesť 4 3. porov. zapliesť 3


pliesť sa hovor. 1. dávať sa dohromady (obyč. neusporiadane) • spletať sa: popínavé rastliny sa pletú, spletajú do mohutného chumáčazauzľovať sachlpiť sa: nite sa jej pod rukami zauzľujú, chlpiamiešať sa: myšlienky, vedomosti sa starcovi už miešajúmotať samútiť sa: všetko sa mu v hlave motá, múti

2. prekážať v pohybe, v činnosti • motať sazavadzať: pletú sa mu, motajú sa mu popod nohy všelijaké haraburdy; zavadziaš mi v ceste, pletieš sa mi do cestybyť v cestestáť v ceste: pozor, si mi v ceste, stojíš mi v ceste, pletieš sa mi do cestyexpr.: plantať sapľantať samotkať sapantať satmoliť sa (popod nohy, okolo nôh)

3. robiť chyby • mýliť sabyť na omyle: pletieš sa, mýliš sa, si na omyle, pravda je iná; pliesť sa, mýliť sa v počítanídopúšťať sa omylu: nie je presný, často sa dopúšťa omylumiasť sa: nevie sa dobre vyjadrovať, často sa v reči mätie

4. neurčito sa vybavovať v pamäti • mariť sa: čosi sa mi pletie, marí, že som dievča už kdesi videlzdať savidieť sa (javiť sa v neurčitých črtách): zdá sa mi, vidí sa mi, že to bolo ináč

5. p. starieť sa 6. p. snívať sa


pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití) • hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlnyzapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkočasúkaťspriadaťzvíjať: súka, spriada hrubý povraz

2. spôsobovať omyl niekoho • miasťmýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľadklamaťzavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajúexpr. balamutiťbaláchaťblázniť: balamutiť dievčaťu hlavuhovor. šialiť: zbytočne nás to šialihovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami

3. neisto pohybovať (nohami, jazykom) • prepletaťzapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom

4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné • miešať: pletie, mieša si pojmyhovor. komoliťprekrúcaťmotať: komolí, prekrúca zmysel povedanéhohovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačujefraz. prevracať narubyprevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby)

5. p. tárať


prelínať sa kniž. prechádzať jeden do druhého, navzájom do seba zapadať: tma sa prelína so svetlomprestupovať (čo): horninu prestupujú vzácne odrody kremeňaprepletať sapreplietať sa: hlasy sa prepl(i)etajú, prelínajú s hudboumiešať sa: zvuky sa navzájom miešajú


starieť sa zaujímať sa o niekoho, niečo a zároveň chcieť ovplyvňovať niečo • starať samiešať saexpr. pliesť sa: starie sa, mieša sa do cudzích, rodinných záležitostí; Nestarajte sa, nepleťte sa do nás!zasahovať: rád by do všetkého zasahovalhovor. expr. fušovaťfraz. expr. fušovať do remesla: do všetkého chce fušovaťsubšt. kafrať: do všetkého kafre

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

miešať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) krúživým pohybom (obyč. pomocou nejakého predmetu) uvádzať do pohybu nejakú sypkú, tekutú al. tvárlivú látku: m. kašu, m. čaj lyžičkou; pren. m. karty preskupovať;

2. (čo s čím, čo do čoho) liatím al. sypaním spájať rozličné látky: m. kávu s mliekom, m. vodu do vína; pren. m. veľa cudzích slov do svojej reči upotrebovať;

3. odb. (čo) robiť, dorábať, zhotovovať, získavať novú látku spájaním rozličných látok: kuch. m. cesto; stav. m. maltu; výtv. m. farby; chem. m. jedy; farm. m. lieky;

4. hovor. (koho do čoho) zaťahovať, vťahovať, zapletať (obyč. v zápornom imperatíve): Mňa do toho nemiešajte! nechcem s tým mať nič spoločné;

dok. k 1, 2, 4 pomiešať i zamiešať;

k 3 vymiešať (kuch. napr. cesto, krém) i namiešať;

k 2 zmiešať

|| miešať sa

1. (s čím) spájať sa, zlievať sa, navzájom sa prenikať, tvoriť miešaninu: Žltá farba s modrou sa mieša na zelenú. — S hudbou sa mieša pokrik veselý. (Sládk.)

2. (do čoho) starieť sa, pliesť sa: m. sa do cudzích vecí; hovor. žart. m. sa do niečoho ako varecha do kaše dotieravo sa starať o cudzie veci; m. sa niekomu do reči prerušovať ho v reči, skákať do reči;

dok. k 1 zmiešať sa i pomiešať sa;

k 2 zamiešať sa


namiešať, -a, -ajú dok.

1. (čo, čoho do čoho) pridať, primiešať: Do tabaku poradili mu mrvy zo sena namiešať. (Taj.)

2. (čo, čoho) pripraviť miešaním: Apatekár namiešal akýchsi prachov. (Jégé)


pomiešať, -a, -ajú dok.

1. (čo, čo s čím) zosypať al. zliať nerovnaké látky, urobiť z niečoho zmes; zlúčiť: p. cukor s múkou; p. tvaroch s maslom; lejak pomiešaný s kamencom (Kuk.); pivo pomiešané s rumom (Jil.); pren.: pomiešaná krv výsledok kríženia dvoch plemien al. typov; Hmla pomiešaná s čľapotom rieky (Heč.) súčasné vnímanie hmly a zvuku vody; smrad cesnakový pomiešaný s olejovým (Jes.) zápach, v ktorom možno rozoznať pach cesnaku a oleja; Na Tvárach sedela úzkosť pomiešaná so starosťami (Urb.) výraz úzkosti a ustaranosti; p. pojmy (Min.) zameniť, uviesť do zmätku;

2. (čo, čo čím) trochu zamiešať: p. zápražku, kašu, maltu; p. jedlo varechou, lyžicou; Pomiešal nápoj prstom a oblizol ho. (Žáry)

|| pomiešať sa

1. (s čím i bezpredm.) zmiešať sa dohromady: Papieriky pomiešali sa s kvetmi na hladine. (Tim.) Guľky sa pomiešali a chlapci si hľadeli zachrániť aspoň čo-to do vrecka. (Ráz.-Mart.)

2. hovor (medzi niekoho) zastarieť sa do niekoho, zasiahnuť: p. sa medzi rozvadených susedov; p. sa medzi súperov;

3. pomotať sa, popliesť sa: Všetko sa mi v hlave pomiešalo. (Jes-á) Čo mu to pomôže, že teraz vidí tak jasne, keď sa mu pri Barici všetko pomieša, pomúti (Kuk.) stratí schopnosť triezvo uvažovať.

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

miešať nedokonavé sloveso
(ja) miešam VKesa+; (ty) miešaš VKesb+; (on, ona, ono) mieša VKesc+; (my) miešame VKepa+; (vy) miešate VKepb+; (oni, ony) miešajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) miešal VLesam+; (ona) miešala VLesaf+; (ono) miešalo VLesan+; (oni, ony) miešali VLepah+;
(ty) miešaj! VMesb+; (my) miešajme! VMepa+; (vy) miešajte! VMepb+;
(nejako) miešajúc VHe+;

namiešať dokonavé sloveso
(ja) namiešam VKdsa+; (ty) namiešaš VKdsb+; (on, ona, ono) namieša VKdsc+; (my) namiešame VKdpa+; (vy) namiešate VKdpb+; (oni, ony) namiešajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) namiešal VLdsam+; (ona) namiešala VLdsaf+; (ono) namiešalo VLdsan+; (oni, ony) namiešali VLdpah+;
(ty) namiešaj! VMdsb+; (my) namiešajme! VMdpa+; (vy) namiešajte! VMdpb+;
(nejako) namiešajúc VHd+;

nemiešať nedokonavé sloveso
(ja) nemiešam VKesa-; (ty) nemiešaš VKesb-; (on, ona, ono) nemieša VKesc-; (my) nemiešame VKepa-; (vy) nemiešate VKepb-; (oni, ony) nemiešajú VKepc-;

(ja som, ty si, on) nemiešal VLesam-; (ona) nemiešala VLesaf-; (ono) nemiešalo VLesan-; (oni, ony) nemiešali VLepah-;
(ty) nemiešaj! VMesb-; (my) nemiešajme! VMepa-; (vy) nemiešajte! VMepb-;
(nejako) nemiešajúc VHe-;

nenamiešať dokonavé sloveso
(ja) nenamiešam VKdsa-; (ty) nenamiešaš VKdsb-; (on, ona, ono) nenamieša VKdsc-; (my) nenamiešame VKdpa-; (vy) nenamiešate VKdpb-; (oni, ony) nenamiešajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nenamiešal VLdsam-; (ona) nenamiešala VLdsaf-; (ono) nenamiešalo VLdsan-; (oni, ony) nenamiešali VLdpah-;
(ty) nenamiešaj! VMdsb-; (my) nenamiešajme! VMdpa-; (vy) nenamiešajte! VMdpb-;
(nejako) nenamiešajúc VHd-;

nepomiešať dokonavé sloveso
(ja) nepomiešam VKdsa-; (ty) nepomiešaš VKdsb-; (on, ona, ono) nepomieša VKdsc-; (my) nepomiešame VKdpa-; (vy) nepomiešate VKdpb-; (oni, ony) nepomiešajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nepomiešal VLdsam-; (ona) nepomiešala VLdsaf-; (ono) nepomiešalo VLdsan-; (oni, ony) nepomiešali VLdpah-;
(ty) nepomiešaj! VMdsb-; (my) nepomiešajme! VMdpa-; (vy) nepomiešajte! VMdpb-;
(nejako) nepomiešajúc VHd-;

nepremiešať dokonavé sloveso
(ja) nepremiešam VKdsa-; (ty) nepremiešaš VKdsb-; (on, ona, ono) nepremieša VKdsc-; (my) nepremiešame VKdpa-; (vy) nepremiešate VKdpb-; (oni, ony) nepremiešajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nepremiešal VLdsam-; (ona) nepremiešala VLdsaf-; (ono) nepremiešalo VLdsan-; (oni, ony) nepremiešali VLdpah-;
(ty) nepremiešaj! VMdsb-; (my) nepremiešajme! VMdpa-; (vy) nepremiešajte! VMdpb-;
(nejako) nepremiešajúc VHd-;

neprimiešať dokonavé sloveso
(ja) neprimiešam VKdsa-; (ty) neprimiešaš VKdsb-; (on, ona, ono) neprimieša VKdsc-; (my) neprimiešame VKdpa-; (vy) neprimiešate VKdpb-; (oni, ony) neprimiešajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neprimiešal VLdsam-; (ona) neprimiešala VLdsaf-; (ono) neprimiešalo VLdsan-; (oni, ony) neprimiešali VLdpah-;
(ty) neprimiešaj! VMdsb-; (my) neprimiešajme! VMdpa-; (vy) neprimiešajte! VMdpb-;
(nejako) neprimiešajúc VHd-;

nerozmiešať dokonavé sloveso
(ja) nerozmiešam VKdsa-; (ty) nerozmiešaš VKdsb-; (on, ona, ono) nerozmieša VKdsc-; (my) nerozmiešame VKdpa-; (vy) nerozmiešate VKdpb-; (oni, ony) nerozmiešajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nerozmiešal VLdsam-; (ona) nerozmiešala VLdsaf-; (ono) nerozmiešalo VLdsan-; (oni, ony) nerozmiešali VLdpah-;
(ty) nerozmiešaj! VMdsb-; (my) nerozmiešajme! VMdpa-; (vy) nerozmiešajte! VMdpb-;
(nejako) nerozmiešajúc VHd-;

rozmiešať [-me-, -mé-, -mí-] dk čo miešaním spojiť rozličné látky, spolu zmiešať niečo: wezmj z wjsokeho z horneho slezu koren a war ze starim sadlom čo nagtužgey ces den a potom dobre rozmgessag; wezmj wagcza, maslo, soly, rozmissag to spolu a prikladag konyowj na mechiry za 3 dnj rn 17.–18. st; wezmy malo slatkeho mleka, na ragnycku dobre uwar, malo muky donho a to dobre rosmessag tk 18. st; kun, kteri kertice ma. Kup mu utrehu, rtudi a kolomasty, rozmiseg to spolu rg 18. st;
-ovať ndk: diluo: rozmyssugem, zamyssugem ks 1763


spolumiešať [-mí-] ndk dávať niečo dovedna, zmiešavať: inconcilio: zamyssugem, spolúmyssám ks 1763

Zvukové nahrávky niektorých slov

miešať: →speex →vorbis
zamiešať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor