miesť metie metú nedok. hádzať, vrhať, metať: vietor m-ie sneh (na cestu); neos. (vonku) m-ie je metelica
● → nová metla dobre m-ie
miesť metie metú meť! mietol mietla metúc metúci metený metenie nedok. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ prudkým pohybom spôsobovať let al. pád niečoho ľahkého al. sypkého, metať, šľahať; uvádzať do vírivého pohybu, víriť: vietor metie prach do očí; metelica metie sneh zo striech; Drobný hustý sneh vietor mietol z výšky na zem, potom zase do výšky, až dnu bolo počuť zavýjanie aprílovej metelice. [J. Balco]; ja som pampúch pampúšik, po múčnici metený, po truhlici škrabaný [ľudová rozprávka]; neos. vonku metie je metelica ◘ parem. nová metla dobre metie človek na novom mieste, v novej funkcii a pod. neraz prejavuje prehnanú horlivosť a iniciatívu
hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vody • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zem • expr. prášiť: práši do sliepok kameňom • zahadzovať • odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do koša • metať • miesť • šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tváre • šúchať • pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky
p. aj sádzať 1
2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať • triasť: kôň hádzal, triasol chvostom • trepať • trepotať • šklbať: trepať, šklbať rukou • otriasať • potriasať • natriasať • zmietať: loďou otriasalo, zmietalo • socať: v záchvate ho socalo • expr. hegať: električkou hegá
miesť p. hádzať 1
vrhať 1. prudkým pohybom spôsobovať let niečoho • hádzať: vrhal, hádzal guľou • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trieska všetko na kopu; cápe taniere o zem • expr.: prášiť • šibať: prášil, šibal kamienky do vody; šibať blesky • zahadzovať • odhadzovať (vrhať preč, od seba): mal vo zvyku odhadzovať papiere na zem • metať • vmietať • miesť (niečo sypké): metá, metie sneh do tváre • nár. lúčať: lúčal kamienky ďaleko od seba
2. porov. vohnať 2 3. p. rodiť 1
miesť, metie, metú, mietol, rozk. meť nedok.
1. arch. zametať: Metlička cudzie prahy metie. (Podj.)
● nová metla dobre metie (prísl.) na novom pôsobisku prejavuje človek vždy veľkú horlivosť;
2. nár. metie neos. je metelica, fujavica: Iste začne miesť, bude chujava. (Kuk.);
dok. k 1 zamiesť