miesto1 -a miest s.
1. vymedzený priestor ako oblasť jestvovania, konania niečoho; priestor, na ktorý sa poukazuje al. kt. je ináč určený: chránené m. v hore, m. stretnutia; m. na sedenie; dať veci na m.; lingv. príslovka m-a
2. vymedzený priestor ako časť celku: opraviť m. v článku; poškodené m. na nábytku
3. mesto, obec al. osada: m. narodenia, kúpeľné m.
4. umiestnenie (v poradí): skončiť na 3. m-e; desatinné m.
5. postavenie v zamestnaní, funkcia; zamestnanie: mať zodpovedné m.; hľadať si m., byť bez m-a
6. obyč. mn. hovor. inštancia: odvolať sa na vyššie m-a;
na mieste → namieste
● → teplé m.; mať dušu, srdce na m-e uspokojiť sa; kniž. na → tvári m-a; byť na m-e mŕtvy hneď; na vašom m-e (by som to nerobil) byť vami; → prešľapovať na m-e;
miestny príd. k 1 – 3: m. dážď, m-e pomery; m-a bolesť; m. zvyk; m. úrad; (prv) m. národný výbor, skr. MNV; lingv. m-e mená;
miestne prísl. k 1, 2: m. obmedziť; m. umŕtviť;
miestečko [-ťe-], miestočko -a -čiek s. zdrob.
● → teplé m.
miesto2
I. predl. s G namiesto: m. vody pije víno; prišiel m. mňa
II. miesto toho, aby; miesto aby spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah: m. toho, aby pracoval, odcestoval; m. aby sa učil, išiel do kina