Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

miesto1, -a, miest str.

1. plocha al. časť priestoru, na ktorej možno niečo umiestniť al. kde sa niečo deje: dobre viditeľné, od vetra chránené, označené m.; obľúbené m. v hore, na brehu rieky; m. nehody, pretekov, m. činu; m. na dom, na včelín pozemok; stáť na m-e, nehýbať sa z m-a; byť na m-e pri cieli; uložiť veci na m. kde patria; šetriť m-om dobre využiť každú plochu

nemať m-a ani pokoja nikde neobstáť, byť nepokojný; to je jeho slabé, chúlostivé, citlivé, boľavé m. v tej veci je slabý, chúlostivý, citlivý; venoval m. niečomu zaoberať sa tým;

2. presne vymedzený priestor, ktorý môže niekto zaujať, obyč. sedadlo, skupina sedadiel: mať stále m. v divadle; predstavenie vypredané do posledného m-a; lístok na prvé, druhé m.; m. na sedenie, na státie; zaujať m. sadnúť si

nájsť si všade m. vedieť sa vhodne začleniť do prostredia; dávať, klásť niečo na prvé m. najviac zdôrazňovať; hovor. ofúkať niekomu m. (na ktoré si má sadnúť) prijať ho s veľkou, nadmernou pozornosťou; ty tu nemáš m-a, pre teba tu niet m-a nepatríš sem;

3. osada, mesto, štát ako dejisko nejakej udalosti: m. narodenia, m. pobytu; výletné, kúpeľné m.;

4. časť nejakého celku, na ktorú sa upozorňuje: dôležité m. v liste, závažné m. v článku; interpolované m.; chybné m. (napr. na látke, v knihe);

5. postavenie, zamestnanie, funkcia, umiestnenie: vedúce, zodpovedné, podradné m.; systemizované m.; učiteľské m., m. v administratíve; pren. hovor. teplé m. o zaistenom postavení; nájsť niekomu m.; prijať m. (napr. účtovníka); odstúpiť zo svojho m-a al. niekomu svoje m.; mat. desatinné m. umiestenie čísla vpravo od desatinnej čiarky

niečo je, nie je na m-e je, nie je odôvodnené, opodstatnené; byť na pravom mieste dobre zastávať zverené úlohy; to je chlap na m-e a) silný, zdravý, schopný človek; b) o čestnom, charakternom človekovi;

6. obyč. v mn. č. úrad, inštitúcia: kompetentné, úradné m-a; vysoké, štátne m-a;

miestečko, -a, -čiek, zried. i miestko, -a, -tok str. zdrob. expr.

nájsť si, mať teplé miestečko dobré, výhodné zamestnanie


miesto2

I. spoj.

1. vyjadruje náhraduočakávanej okolnosti inou okolnosťou, v ktorej sa dej uskutoční: Miesto do Ameriky pôjdeme my zajtra pozrieť pod Kopičiu hlavu. (Kuk.)

2. v spojovacích výrazoch miesto aby; miesto toho, aby; miesto toho, že by vyjadruje náhradu deja vysloveného hlavnou vetou dejom vysloveným vedľajšou vetou: Miesto aby sa tešili, žičili — závidia ti každú tú handričku. (Kuk.) Či by sa tebe páčilo, keby ti nevesta ráno, miesto toho, aby šla na trávu, zastala pred zrkadlo hlavu naprávať? (Tim.) Vidíš, vidíš — špatne si sa mu odslúžila za ten cukrík, čo tebe doniesol miesto toho, že by ho sám bol zjedol. (Šolt.)

II. predl. s 2. p. výmenou, náhradou za niekoho, za niečo, namiesto: Choď ty miesto otca! (Vaj.)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu