Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

mihať nedok. robiť rýchle pohyby: m. bičom, ihlou; m. očami, viečkami žmurkať, mrkať;

dok. mihnúť -e -ú -hol

1. urobiť rýchly pohyb: m. prútom nad hlavou

2. i mihnúť sa preblesnúť, preletieť: myšlienka (sa) mu m-la hlavou; v diaľke (sa) m-lo svetlo; neos. m-lo mu mysľou

nem. ani okom ostať pokojný; bez m-tia (oka) pokojne; chladnokrvne

// mihať sa

1. rýchlo sa pohybovať; nakrátko, v rýchlom slede sa ukazovať, mihotať sa: nohy sa v tanci m-jú, tiene sa m-jú

2. (o svetle) kmitavo svietiť, mihotať sa, prebleskovať, trblietať sa: plameň, hviezda sa m-á;

dok. mihnúť sa nakrátko sa ukázať, kmitnúť (sa): v okne sa m-la tvár;

pren. doma sa iba m-l prišiel nakrátko

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mihať ‑á ‑ajú nedok.; mihať sa

mihať -há -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -hanie nedok. (čím) 1.opakovane rýchlo pohybovať niečím sem a tam, kývať, kmitať: motýľ mihá krídlami; had mihá chvostom; Mamenka bystro mihajú ihlou vo vzduchu a počúvajú. [M. Rázusová-Martáková]
2. ▶ (mimovoľne) pohybovať mihalnicami, žmurkať: m. viečkami; Natoľko sa uzdravil, že už nemihal očami, netriasol sa. [R. Marsina]
dok. k 1mihnúť, k 2zamihať


mihať sa -há sa -hajú sa -hal sa -hajúc sa -hajúci sa -hanie sa nedok. 1. (kde) ▶ rýchlo sa pohybovať sem a tam, krátko, opakovane sa ukazovať (a vzápätí miznúť); syn. mihotať sa, kmitať sa: v bystrine sa mihá pstruh; na oblohe sa mihajú lastovičky; prsty klaviristky sa mihajú po klávesoch; ihla sa jej v rukách len tak mihala; po ceste sa mihali autá; na stenách sa mihali červené plamene z kozuba; chmúrne myšlienky sa jej mihali mysľou prebleskovali jej; Rýchlik nabral rýchlosť, telegrafné stĺpy sa mihali v oblokoch ako vždy a vždy sa mihajú ako splašené. [L. Ballek]; Díval sa za ňou, ako sa mihá jej červená suknička na lúke. [M. Krno]; Niečo z tých čias sa jej útržkovite mihalo pred očami, nádherné, voľné časy... [M. Bátorová]
2. (kde) ▶ kmitavo, prerušovane al. slabo svietiť, blikať; syn. mihotať sa: medzi stromami sa mihá lúč baterky; na nebi sa mihajú hviezdy; v diaľke sa mihalo svetlo majáka; bezmyšlienkovite hľadel na mihajúci sa monitor obrazovky
3.odrážať svetlo od povrchu v krátkych prerušovaných zábleskoch; syn. blyšťať sa, jagať sa, trblietať sa: nemohla odtrhnúť zrak od mihajúceho sa drahokamu; V trasľavom osvetlení sa mihajú zlaté obruby ťažkých pohárov. [V. Švenková]
4. (kde komu) ▶ v istom slede sa vybavovať v pamäti, v mysli: Útržky zážitkov, čo sa jej mihali v hlave, nevedela zachytiť a poskladať do celku, vlastne ani nechcela. [K. Lászlová]; Mysľou sa mu mihali obrazy: lúky, hroby a kvety, otec, Patrik a voliéra, Mellek, školské výkresy a Marta... [J. Fekete]
dok.mihnúť sa


mihnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutie dok. 1. (čím) ▶ urobiť rýchly pohyb niečím sem a tam; syn. kmitnúť: m. bičíkom, prútikom; Nasliní si prst, samopašne mihne rukou a na stolíku spraví otáznik. [D. Tatarka]; Hodina návštevy prejde, akoby okom mihol. [Š. Žáry] veľmi rýchlo ↗ i fraz.; Zmätene sa poobzeral, potom priskočil k lanku a jediným mihnutím kosy nám ho rozrezal. [D. Dušek]; Zastavte človeka, žije len tisíc, / dvetisíc, / stotisíc, / čo na tom záleží, koľko tisíc mihnutí okom. [M. Válek] krátky čas
2. (komu kde) ▶ náhle, na okamih si niečo vybaviť v pamäti, preblesknúť, preletieť, mihnúť sa: čo mu práve mihne mysľou, hneď to aj vysloví; mihlo jej hlavou, že sa to neskončí dobre; Pred očami mi mihli obrazy z večerných správ: bombové teroristické útoky, únosy lietadiel, politické atentáty. [M. Hvorecký]
3. trochu expr. (kam; na koho, na čo) ▶ krátko, rýchlo zacieliť zrak niekam al. na niekoho, na niečo, pozrieť sa: mihne pohľadom k dverám; občas mihne na tých, čo idú za ním; S clivým úsmevom mihol starký na Kralickú. [A. Lacková-Zora]
fraz. ako/akoby mihnutím čarovného prútika veľmi rýchlo, bleskurýchlo, v okamihu; ani okom/brvou nemihol ostal úplne pokojný; bez mihnutia [oka] a) pokojne, bez vzrušenia b) chladnokrvne, bezcitne
nedok. k 1mihať


mihnúť sa -hne sa -hnú sa -hol sa -hla sa -hnúc sa -hnutie sa dok. 1. (kde) ▶ (o pohybujúcom sa človeku, zvierati z hľadiska pozorovateľa) nakrátko, na moment sa stať viditeľným: v dave sa občas mihne jeho vysoká postava; pes šteká na všetko, čo sa mihne na ulici; vtom sa v tráve mihol zajac; za oknom sa mihla cudzia tvár, postava; pod hladinou sa mihla ryba; Medzi dverami zazvonili jej sukne, biele nohy sa mihli dvorom. [J. Blažková]
2. (kde) ▶ (obyč. o jave) náhle sa ukázať, zjaviť sa a vzápätí zmiznúť: na perách sa jej mihne úsmev; v očiach sa mu mihol strach; ako herec sa mihol v niekoľkých filmoch hral malé, bezvýznamné úlohy; Z času na čas sa v médiách mihnú správy o ľuďoch, ktorí sa nechali nalákať na vidinu rýchleho zbohatnutia. [Sme 2003]
3. (kde) ▶ (o svetle) náhle, nakrátko jasne zasvietiť, zažiariť a vzápätí zmiznúť, blysnúť sa: nočnou oblohou sa mihne jasný záblesk; za oknami sa mihol kľukatý blesk; v diaľke sa mihlo červené blikajúce svetlo; Za nimi sa mihli dva svetelné lúče a vzápätí počuli zvuk motora. [E. Dzvoník]
4. (kde komu) ▶ náhle, na okamih si niečo vybaviť v mysli, preletieť, preblesknúť, blysknúť: hlavou sa jej mihne myšlienka na otca; zážitok z detstva sa mu mihol v pamäti; zrazu sa mi mihla mysľou strašná predstava; V spomienkach na dávne časy sa mihnú obrazy otca i matky, rodičovského domu. [LT 2001]
nedok.mihať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

blikať prerušovane a obyč. slabo svietiť • blinkaťblikotaťblinkotať: semafor bliká, blinká; v oblokoch blikoce, blinkoce svetlo televíznych obrazoviekpoblikávať (blikať s väčšími prestávkami) • mihať samihotať samrihať sa: v diaľke sa mihá, mihoce slabé svetlokmitať (sa): na stene kmitá malá olejová lampažmurkaťpožmurkávaťpožmurkovaťpožmurovaťklipkaťpoklipkávať: hviezdy na oblohe žmurkajú, klipkajúchvieť sazried. mrkať: v kúte sa chveje slabý plamienok sviečkyposkakovať (o svetle, plamienku) • expr.: sliepňaťškamraťškamriť (slabo horieť, slabo svietiť; o svetelných zdrojoch): sviečka, žiarovka sliepňa, škamrenár. lipkať (Kálal)tlieť (slabo, bez plameňa horieť): uhlie, drevo tlie

p. aj trblietať sa


bľuskať expr. prerušovane a obyč. so záľubou al. nesmelo sa pozerať na niekoho, na niečo • hovor.: pokukávaťpokukovaťpoškuľovaťškúliť: bľuskať, pokukávať, poškuľovať na dievčencemrkaťžmurkať (dávať pritom znamenie) • mihať: mrkať, žmurkať, mihať očami na niekohofľochať (bokom) • blýskať (ostro, pátravo a pod.): fľochať, blýskať očamiiskriť (prenikavo): zúrivo iskrí očami


hýbať robiť pohyb • pohybovať (obyč. časťou tela): hýbať, pohybovať hlavou, rukoupohýnať (uvádzať niečo do pohybu): hýbe, pohýna stoličku; vietor pohýna, pohybuje záclonoumihať (rýchlo): mihá bičomexpr. ševeliť (jemne, mierne hýbať a spôsobovať pritom slabý zvuk): vietor ševelí lístím


hýbať sa 1. meniť svoju polohu, prejavovať pohyb • pohybovať sa: všade je ticho, nič sa nehýbe, nepohybujekývať sa: vo vetre sa hýbu, kývu konáremihať samihotať sa (rýchlo): za oblokom sa čosi mihá, mihocepohýnať sa (začať sa hýbať): vlak sa už pohýnarušať (sa): Je už čas rušať!

2. p. ísť 1 3. p. prospievať 2


chvieť sa 1. pohybovať jemnými trhavými pohybmi • vibrovaťtriasť sazachvievať sa: ruky sa mu chvejú, trasú; oblok, vzduch sa chveje, vibruje, zachvievaexpr.: klepať sadrgľovať sa (o človeku pri pocitoch chladu, vzrušenia a pod.) • fyz.: kmitaťoscilovať: pružné teleso kmitá, oscilujevlniť sahádzať vlny (tvoriť drobné vlny): more, obilie sa vlníblikaťblikotaťmihať samihotať sažmurkaťtrblietať sa (o svetle): hviezdy blikajú, mihocú sa, žmurkajú; v diaľke sa mihoce, trbliece svetloexpr. zried. mrholiť sa (J. Horák)

2. p. báť sa 2, tŕpnuť 1


iskriť 1. tvoriť iskry • sršať: rušeň iskrí, srší (iskrami); oči mu iskria, sršia (hnevom)prskať: prskavky prskajú

2. javiť sa, svietiť ako iskry, prerušovane intenzívne žiariť • iskriť sajagať sajagotať satrblietať sa: v očiach (sa) mu iskrí, jagá, trbliece smiechstriebriť sablyšťať sablýskať saexpr. blyskotať saligotať sa: v kvetoch sa striebri, blyští, blyskoce, ligoce rosamihotať samihať sa: sneh sa na slnku mihoce; na nebi sa mihajú hviezdyprebleskovaťprebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): čosi za oblokom prebleskuje

3. hojne sa niečím prejavovať • oplývať: iskriť, oplývať dobrými ideamihýriťexpr. sršaťprekypovaťkypieť: hýri, srší vtipmi; prekypuje, kypí radosťou


mihať sa 1. v rýchlosti sa pohybovať, ukazovať • mihotať sa: všetko sa mu mihalo, mihotalo pred očamikmitať (sa): nohy sa mu mihali, kmitali pri behu

2. p. trblietať sa


mihať 1. robiť rýchle pohyby sem a tam • kmitať: mihal, kmital bičom, prstamiexpr.: prepletaťpreplietať: prepletal prstami pri hre na klavíri, preplietal nohami pri tanci

2. p. žmurkať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mihať, -á, -ajú nedok.

1. (čím) robiť rýchle pohyby, kmitať niečím: m. ihlou, bičom; vtáča mihá chvostíkom;

2. (na koho, po kom; očami i bezpredm.) žmurkať, mrkať: Mihá na mladých junákov. (Sládk.) Okná mihajú jak oči. (Botto);

dok. mihnúť

|| mihať sa

1. rýchlo sa pohybovať, nakrátko, ale častejšie sa letmo ukazovať: prsty sa mihajú pri pradení, pri hre na klavíri; nohy sa mihajú pri tanci; Ale pred oknami rýchlika sa mihajú stožiare lámp. (Hor.)

2. trblietať sa, prebleskovať: Kvapka pri kvapke sa ako perla mihá. (Smrek);

dok. mihnúť sa

Morfologický analyzátor

mihať nedokonavé sloveso
(ja) mihám VKesa+; (ty) miháš VKesb+; (on, ona, ono) mihá VKesc+; (my) miháme VKepa+; (vy) miháte VKepb+; (oni, ony) mihajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) mihal VLesam+; (ona) mihala VLesaf+; (ono) mihalo VLesan+; (oni, ony) mihali VLepah+;
(ty) mihaj! VMesb+; (my) mihajme! VMepa+; (vy) mihajte! VMepb+;
(nejako) mihajúc VHe+;
mihať mihať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor