mihať -há -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -hanie nedok. (čím) 1. ▶ opakovane rýchlo pohybovať niečím sem a tam, kývať, kmitať: motýľ mihá krídlami; had mihá chvostom; Mamenka bystro mihajú ihlou vo vzduchu a počúvajú. [M. Rázusová-Martáková]
2. ▶ (mimovoľne) pohybovať mihalnicami, žmurkať: m. viečkami; Natoľko sa uzdravil, že už nemihal očami, netriasol sa. [R. Marsina]
▷ dok. k 1 ↗ mihnúť, k 2 ↗ zamihať
mihať sa -há sa -hajú sa -hal sa -hajúc sa -hajúci sa -hanie sa nedok. 1. (kde) ▶ rýchlo sa pohybovať sem a tam, krátko, opakovane sa ukazovať (a vzápätí miznúť); syn. mihotať sa, kmitať sa: v bystrine sa mihá pstruh; na oblohe sa mihajú lastovičky; prsty klaviristky sa mihajú po klávesoch; ihla sa jej v rukách len tak mihala; po ceste sa mihali autá; na stenách sa mihali červené plamene z kozuba; chmúrne myšlienky sa jej mihali mysľou prebleskovali jej; Rýchlik nabral rýchlosť, telegrafné stĺpy sa mihali v oblokoch ako vždy a vždy sa mihajú ako splašené. [L. Ballek]; Díval sa za ňou, ako sa mihá jej červená suknička na lúke. [M. Krno]; Niečo z tých čias sa jej útržkovite mihalo pred očami, nádherné, voľné časy... [M. Bátorová]
2. (kde) ▶ kmitavo, prerušovane al. slabo svietiť, blikať; syn. mihotať sa: medzi stromami sa mihá lúč baterky; na nebi sa mihajú hviezdy; v diaľke sa mihalo svetlo majáka; bezmyšlienkovite hľadel na mihajúci sa monitor obrazovky
3. ▶ odrážať svetlo od povrchu v krátkych prerušovaných zábleskoch; syn. blyšťať sa, jagať sa, trblietať sa: nemohla odtrhnúť zrak od mihajúceho sa drahokamu; V trasľavom osvetlení sa mihajú zlaté obruby ťažkých pohárov. [V. Švenková]
4. (kde komu) ▶ v istom slede sa vybavovať v pamäti, v mysli: Útržky zážitkov, čo sa jej mihali v hlave, nevedela zachytiť a poskladať do celku, vlastne ani nechcela. [K. Lászlová]; Mysľou sa mu mihali obrazy: lúky, hroby a kvety, otec, Patrik a voliéra, Mellek, školské výkresy a Marta... [J. Fekete]
▷ dok. ↗ mihnúť sa
mihnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutie dok. 1. (čím) ▶ urobiť rýchly pohyb niečím sem a tam; syn. kmitnúť: m. bičíkom, prútikom; Nasliní si prst, samopašne mihne rukou a na stolíku spraví otáznik. [D. Tatarka]; Hodina návštevy prejde, akoby okom mihol. [Š. Žáry] veľmi rýchlo ↗ i fraz.; Zmätene sa poobzeral, potom priskočil k lanku a jediným mihnutím kosy nám ho rozrezal. [D. Dušek]; Zastavte človeka, žije len tisíc, / dvetisíc, / stotisíc, / čo na tom záleží, koľko tisíc mihnutí okom. [M. Válek] krátky čas
2. (komu kde) ▶ náhle, na okamih si niečo vybaviť v pamäti, preblesknúť, preletieť, mihnúť sa: čo mu práve mihne mysľou, hneď to aj vysloví; mihlo jej hlavou, že sa to neskončí dobre; Pred očami mi mihli obrazy z večerných správ: bombové teroristické útoky, únosy lietadiel, politické atentáty. [M. Hvorecký]
3. trochu expr. (kam; na koho, na čo) ▶ krátko, rýchlo zacieliť zrak niekam al. na niekoho, na niečo, pozrieť sa: mihne pohľadom k dverám; občas mihne na tých, čo idú za ním; S clivým úsmevom mihol starký na Kralickú. [A. Lacková-Zora]
◘ fraz. ako/akoby mihnutím čarovného prútika veľmi rýchlo, bleskurýchlo, v okamihu; ani okom/brvou nemihol ostal úplne pokojný; bez mihnutia [oka] a) pokojne, bez vzrušenia b) chladnokrvne, bezcitne
▷ nedok. k 1 ↗ mihať
mihnúť sa -hne sa -hnú sa -hol sa -hla sa -hnúc sa -hnutie sa dok. 1. (kde) ▶ (o pohybujúcom sa človeku, zvierati z hľadiska pozorovateľa) nakrátko, na moment sa stať viditeľným: v dave sa občas mihne jeho vysoká postava; pes šteká na všetko, čo sa mihne na ulici; vtom sa v tráve mihol zajac; za oknom sa mihla cudzia tvár, postava; pod hladinou sa mihla ryba; Medzi dverami zazvonili jej sukne, biele nohy sa mihli dvorom. [J. Blažková]
2. (kde) ▶ (obyč. o jave) náhle sa ukázať, zjaviť sa a vzápätí zmiznúť: na perách sa jej mihne úsmev; v očiach sa mu mihol strach; ako herec sa mihol v niekoľkých filmoch hral malé, bezvýznamné úlohy; Z času na čas sa v médiách mihnú správy o ľuďoch, ktorí sa nechali nalákať na vidinu rýchleho zbohatnutia. [Sme 2003]
3. (kde) ▶ (o svetle) náhle, nakrátko jasne zasvietiť, zažiariť a vzápätí zmiznúť, blysnúť sa: nočnou oblohou sa mihne jasný záblesk; za oknami sa mihol kľukatý blesk; v diaľke sa mihlo červené blikajúce svetlo; Za nimi sa mihli dva svetelné lúče a vzápätí počuli zvuk motora. [E. Dzvoník]
4. (kde komu) ▶ náhle, na okamih si niečo vybaviť v mysli, preletieť, preblesknúť, blysknúť: hlavou sa jej mihne myšlienka na otca; zážitok z detstva sa mu mihol v pamäti; zrazu sa mi mihla mysľou strašná predstava; V spomienkach na dávne časy sa mihnú obrazy otca i matky, rodičovského domu. [LT 2001]
▷ nedok. ↗ mihať sa