Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

mihať nedok. robiť rýchle pohyby: m. bičom, ihlou; m. očami, viečkami žmurkať, mrkať;

dok. mihnúť -e -ú -hol

1. urobiť rýchly pohyb: m. prútom nad hlavou

2. i mihnúť sa preblesnúť, preletieť: myšlienka (sa) mu m-la hlavou; v diaľke (sa) m-lo svetlo; neos. m-lo mu mysľou

nem. ani okom ostať pokojný; bez m-tia (oka) pokojne; chladnokrvne

// mihať sa

1. rýchlo sa pohybovať; nakrátko, v rýchlom slede sa ukazovať, mihotať sa: nohy sa v tanci m-jú, tiene sa m-jú

2. (o svetle) kmitavo svietiť, mihotať sa, prebleskovať, trblietať sa: plameň, hviezda sa m-á;

dok. mihnúť sa nakrátko sa ukázať, kmitnúť (sa): v okne sa m-la tvár;

pren. doma sa iba m-l prišiel nakrátko

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mihnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.; mihnúť sa

mihať -há -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -hanie nedok. (čím) 1.opakovane rýchlo pohybovať niečím sem a tam, kývať, kmitať: motýľ mihá krídlami; had mihá chvostom; Mamenka bystro mihajú ihlou vo vzduchu a počúvajú. [M. Rázusová-Martáková]
2. ▶ (mimovoľne) pohybovať mihalnicami, žmurkať: m. viečkami; Natoľko sa uzdravil, že už nemihal očami, netriasol sa. [R. Marsina]
dok. k 1mihnúť, k 2zamihať


mihať sa -há sa -hajú sa -hal sa -hajúc sa -hajúci sa -hanie sa nedok. 1. (kde) ▶ rýchlo sa pohybovať sem a tam, krátko, opakovane sa ukazovať (a vzápätí miznúť); syn. mihotať sa, kmitať sa: v bystrine sa mihá pstruh; na oblohe sa mihajú lastovičky; prsty klaviristky sa mihajú po klávesoch; ihla sa jej v rukách len tak mihala; po ceste sa mihali autá; na stenách sa mihali červené plamene z kozuba; chmúrne myšlienky sa jej mihali mysľou prebleskovali jej; Rýchlik nabral rýchlosť, telegrafné stĺpy sa mihali v oblokoch ako vždy a vždy sa mihajú ako splašené. [L. Ballek]; Díval sa za ňou, ako sa mihá jej červená suknička na lúke. [M. Krno]; Niečo z tých čias sa jej útržkovite mihalo pred očami, nádherné, voľné časy... [M. Bátorová]
2. (kde) ▶ kmitavo, prerušovane al. slabo svietiť, blikať; syn. mihotať sa: medzi stromami sa mihá lúč baterky; na nebi sa mihajú hviezdy; v diaľke sa mihalo svetlo majáka; bezmyšlienkovite hľadel na mihajúci sa monitor obrazovky
3.odrážať svetlo od povrchu v krátkych prerušovaných zábleskoch; syn. blyšťať sa, jagať sa, trblietať sa: nemohla odtrhnúť zrak od mihajúceho sa drahokamu; V trasľavom osvetlení sa mihajú zlaté obruby ťažkých pohárov. [V. Švenková]
4. (kde komu) ▶ v istom slede sa vybavovať v pamäti, v mysli: Útržky zážitkov, čo sa jej mihali v hlave, nevedela zachytiť a poskladať do celku, vlastne ani nechcela. [K. Lászlová]; Mysľou sa mu mihali obrazy: lúky, hroby a kvety, otec, Patrik a voliéra, Mellek, školské výkresy a Marta... [J. Fekete]
dok.mihnúť sa


mihnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutie dok. 1. (čím) ▶ urobiť rýchly pohyb niečím sem a tam; syn. kmitnúť: m. bičíkom, prútikom; Nasliní si prst, samopašne mihne rukou a na stolíku spraví otáznik. [D. Tatarka]; Hodina návštevy prejde, akoby okom mihol. [Š. Žáry] veľmi rýchlo ↗ i fraz.; Zmätene sa poobzeral, potom priskočil k lanku a jediným mihnutím kosy nám ho rozrezal. [D. Dušek]; Zastavte človeka, žije len tisíc, / dvetisíc, / stotisíc, / čo na tom záleží, koľko tisíc mihnutí okom. [M. Válek] krátky čas
2. (komu kde) ▶ náhle, na okamih si niečo vybaviť v pamäti, preblesknúť, preletieť, mihnúť sa: čo mu práve mihne mysľou, hneď to aj vysloví; mihlo jej hlavou, že sa to neskončí dobre; Pred očami mi mihli obrazy z večerných správ: bombové teroristické útoky, únosy lietadiel, politické atentáty. [M. Hvorecký]
3. trochu expr. (kam; na koho, na čo) ▶ krátko, rýchlo zacieliť zrak niekam al. na niekoho, na niečo, pozrieť sa: mihne pohľadom k dverám; občas mihne na tých, čo idú za ním; S clivým úsmevom mihol starký na Kralickú. [A. Lacková-Zora]
fraz. ako/akoby mihnutím čarovného prútika veľmi rýchlo, bleskurýchlo, v okamihu; ani okom/brvou nemihol ostal úplne pokojný; bez mihnutia [oka] a) pokojne, bez vzrušenia b) chladnokrvne, bezcitne
nedok. k 1mihať


mihnúť sa -hne sa -hnú sa -hol sa -hla sa -hnúc sa -hnutie sa dok. 1. (kde) ▶ (o pohybujúcom sa človeku, zvierati z hľadiska pozorovateľa) nakrátko, na moment sa stať viditeľným: v dave sa občas mihne jeho vysoká postava; pes šteká na všetko, čo sa mihne na ulici; vtom sa v tráve mihol zajac; za oknom sa mihla cudzia tvár, postava; pod hladinou sa mihla ryba; Medzi dverami zazvonili jej sukne, biele nohy sa mihli dvorom. [J. Blažková]
2. (kde) ▶ (obyč. o jave) náhle sa ukázať, zjaviť sa a vzápätí zmiznúť: na perách sa jej mihne úsmev; v očiach sa mu mihol strach; ako herec sa mihol v niekoľkých filmoch hral malé, bezvýznamné úlohy; Z času na čas sa v médiách mihnú správy o ľuďoch, ktorí sa nechali nalákať na vidinu rýchleho zbohatnutia. [Sme 2003]
3. (kde) ▶ (o svetle) náhle, nakrátko jasne zasvietiť, zažiariť a vzápätí zmiznúť, blysnúť sa: nočnou oblohou sa mihne jasný záblesk; za oknami sa mihol kľukatý blesk; v diaľke sa mihlo červené blikajúce svetlo; Za nimi sa mihli dva svetelné lúče a vzápätí počuli zvuk motora. [E. Dzvoník]
4. (kde komu) ▶ náhle, na okamih si niečo vybaviť v mysli, preletieť, preblesknúť, blysknúť: hlavou sa jej mihne myšlienka na otca; zážitok z detstva sa mu mihol v pamäti; zrazu sa mi mihla mysľou strašná predstava; V spomienkach na dávne časy sa mihnú obrazy otca i matky, rodičovského domu. [LT 2001]
nedok.mihať sa

mihnúť sa p. ukázať sa 1


ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť saobjaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otcavyjsťzried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnkoexpr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyhovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očímihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvárexpr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sablysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strachexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obrazpreletieťprebehnúťprelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmevpredstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz

p. aj vyskytnúť sa

2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavovyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavovysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajúprejaviť sapreukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelecodhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetleiron. vyznamenať sahovor. iron. vycajchnovať sahovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil!expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodníkosvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčilkniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom

3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatípredstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetlepochváliť sapopýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺkhovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahneexpr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdenímhovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil!expr.: blysnúť sablysknúť sa: blysla sa vedomosťamihovor. švihnúť sa


vybaviť sa 1. dokončiť istý, obyč. úradný úkon • byť hotový: na hranici sme sa rýchlo vybavili, rýchlo sme boli hotovíhovor. odbaviť sa: keď sme sa úradne odbavili, šli sme na nákupy

2. prísť opäť do pamäti, na myseľ • objaviť sazjaviť sa: pred očami sa jej vybavil, objavil, zjavil známy obraz z detstvapredstaviť saukázať sa (v predstavách): pred vnútorným zrakom sa mu zrazu predstavila, ukázala holá pravdamihnúť saexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko sa vybaviť): prebles(k)li, mihli sa mu v pamäti staré zážitkypreletieťprelietnuť (na okamih sa vybaviť): v hlave mu preletela, prelietla zabudnutá myšlienka


zablysknúť sa, zablysnúť sa náhle a nakrátko vydať intenzívne svetlo (neos. o blesku); náhle sa zjaviť • zablesknúť sazablesnúť sa: spod mrakov sa zablys(k)lo slnko; na oblohe sa zablys(k)lo, zables(k)lo lietadlo; zahrmelo a zablys(k)lo sablysnúť sablysknúť sakniž. zblýskať (sa): v oku sa mu blys(k)la slzablesknúťblesnúťmihnúť sa: bles(k)ol mu v ruke nôžzablýskať sazablyšťať saexpr.: zablyskotať sazblyskotaťzblyšťať (sa) (začať sa blýskať al. nakrátko sa blýskať): v ruke sa mu zablýskal, zablyšťal nôžkniž.: zblysnúťzblysknúť: zrazu mu čosi zblys(k)lo v očiachzalesknúť sazaligotať sazasvietiťzažiariťzajagať sazatrblietať sa (prejaviť sa svetlom): na prste sa mu zaleskol, zaligotal, zajagal, zatrblietal prsteň; oči jej zasvietili, zažiarili šťastímzaiskriť sakniž. zajasať sa (prejaviť sa iskrením, jasom): izba sa zaiskrila, zajasala lúčmi ranného slnkazakmitnúť sa: obloha sa zakmitla (Rázus)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mihať, -á, -ajú nedok.

1. (čím) robiť rýchle pohyby, kmitať niečím: m. ihlou, bičom; vtáča mihá chvostíkom;

2. (na koho, po kom; očami i bezpredm.) žmurkať, mrkať: Mihá na mladých junákov. (Sládk.) Okná mihajú jak oči. (Botto);

dok. mihnúť

|| mihať sa

1. rýchlo sa pohybovať, nakrátko, ale častejšie sa letmo ukazovať: prsty sa mihajú pri pradení, pri hre na klavíri; nohy sa mihajú pri tanci; Ale pred oknami rýchlika sa mihajú stožiare lámp. (Hor.)

2. trblietať sa, prebleskovať: Kvapka pri kvapke sa ako perla mihá. (Smrek);

dok. mihnúť sa


mihnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čím) urobiť rýchly pohyb niečím: m. valaškou nad hlavou;

2. (na koho; po kom, po čom; očami, okom i bezpredm.) žmurknúť, mrknúť: mihol očkom na švárne dievča, mihol po susedovi; stojí, ani okom nemihne nehybne, so zmeraveným pohľadom

ani okom nemihneš hneď, nečakane;

3. preblesknúť, letmo prebehnúť, mihnúť sa: nový návrh, myšlienka mihne mu hlavou, mysľou, v hlave, v mysli

|| mihnúť sa

1. letmo sa ukázať a zas sa stratiť: Naraz zočím, že sa mihla akási hlava v oblôčku sypárne. (Fig.)

2. zablesknúť sa, zatrblietať sa: Mihnú sa biele, drobné zúbky dievčaťa. (Ráz.)

Morfologický analyzátor

mihnúť dokonavé sloveso
(ja) mihnem VKdsa+; (ty) mihneš VKdsb+; (on, ona, ono) mihne VKdsc+; (my) mihneme VKdpa+; (vy) mihnete VKdpb+; (oni, ony) mihnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) mihol VLdsam+; (ona) mihla VLdsaf+; (ono) mihlo VLdsan+; (oni, ony) mihli VLdpah+;
(ty) mihni! VMdsb+; (my) mihnime! VMdpa+; (vy) mihnite! VMdpb+;
(nejako) mihnúc VHd+;
mihnúť mihnúť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor