milosrdný príd. prejavujúci súcit, zľutovanie, súcitný: m. sudca, byť m., mať m-é srdce; m-í bratia rehoľa venujúca sa službe chorým; m-é sestry rehoľníčky s ošetrovateľskou službou;
pren. m-á tma;
milosrdne prísl.;
milosrdenstvo -a s.
1. súcit, zľutovanie: prejavovať m.
2. milosrdný skutok: konať m.
milosrdný -ná -né 2. st. -nejší príd.
milosrdný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ majúci, prejavujúci účasť, lásku, súcit k iným, obyč. trpiacim, biednym a poskytujúci im pomoc; svedčiaci o tom; syn. láskavý, dobrotivý, súcitný; op. nemilosrdný: m. vládca; m. Boh, Spasiteľ; m. osud; milosrdné skutky; milosrdná lož povedaná zo súcitu (obyč. voči chorému); mať milosrdné srdce; buď m., zľutuj sa nad ním!; mohla byť k sirotám milosrdnejšia; Darmo však prehovárala svojho muža - ukrutníka, aby bol milosrdnejší k väzňom i k ostatným ľuďom. [A. Habovštiak]; Aj streľba umĺkla, takže svet sa zdal krajší, milosrdnejší. [Š. Žáry] □ cirk. milosrdní bratia mužská rehoľa venujúca sa službe chorým; milosrdné sestry rehoľníčky niektorých kongregácií, ktoré sa starajú o chorých, chudobných, trpiacich núdzu a pod.; bibl. milosrdný Samaritán obyvateľ Samárie, ktorý v Ježišovom podobenstve poskytol pomoc zranenému Židovi, aj napriek tomu, že medzi Samaritánmi a Židmi panovalo dlhodobé nepriateľstvo, ↗ i fraz. 2. ▶ prinášajúci, poskytujúci úľavu, pokoj, zmiernenie al. ukončenie nepríjemných okolností al. stavov, pocitov, ťažkostí a pod.; majúci upokojujúci účinok: milosrdná tma; m. čas; kosodrevina pod milosrdnou prikrývkou snehu; upadnúť do milosrdného spánku; potom prišlo milosrdné bezvedomie a viac si nepamätal; z trápenia ho vyslobodila milosrdná smrť; Sklo bolo milosrdné, rozrezalo iba rukáv. [E. Gašparová]; Vlani v polovici februára prepukla na východe Slovenska doslova epidémia chrípky. Tento rok je k nám milosrdnejší. [VNK 2002] ◘ fraz. milosrdný Bože! a) povzdych v trápení, v bolesti, pri veľkom pohnutí b) vyjadrenie údivu; milosrdný samaritán kto nezištne pomáha iným, aj svojim nepriateľom
láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľad • dobrý • dobrosrdečný • dobromyseľný • kniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvár • expr. predobrotivý; milý • vľúdny • prívetivý • príjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušie • srdečný • teplý • priateľský • kamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďom • nežný • jemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladenie • milostivý • milosrdný • kniž.: milostiplný • milostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ) • blahosklonný • blahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gesto • pren.: otcovský • materinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup
milosrdný prejavujúci súcit, pochopenie, lásku, zľutovanie voči iným, obyč. trpiacim, biednym (op. nemilosrdný, krutý): milosrdný Boh • dobročinný • samaritánsky (ktorý nezištne pomáha iným): konať milosrdné, dobročinné, samaritánske skutky • súcitný • zhovievavý (op. bezcitný, krutý): mať milosrdné, súcitné srdce; milosrdný, zhovievavý sudca • dobrý • láskavý: milosrdný, dobrý, láskavý vládca
súcitný 1. ktorý vie spolucítiť s iným; ktorý má pochopenie pre bolesť, nešťastie al. slabosť iných • milosrdný • samaritánsky: hľadať pomoc u súcitných, milosrdných, samaritánskych ľudí • mäkký • citlivý (op. tvrdý, necitlivý): spoliehal sa na porozumenie u svojej mäkkej, citlivej matky • ľútostivý (ktorý vie poľutovať iných, ktorý sa ľahko rozľútostí nad inými): ľútostivý človek • kniž. útrpný (Tatarka, Podjavorinská)
2. ktorý prezrádza citlivosť, ktorý vyjadruje citovú účasť s niekým (v nešťastí a pod.): očakával aspoň jedno súcitné slovo • milosrdný • samaritánsky • mäkký (op. tvrdý) • citlivý (op. necitlivý): mať milosrdné, samaritánske, mäkké, citlivé srdce • ľútostivý • zastaráv. účastný • kniž. zried. účastlivý (plný ľútosti, účasti): dívať sa na trpiaceho ľútostivým, účastným, účastlivým pohľadom • kniž. útrpný • zastar. sútrpný (vyjadrujúci účasť na utrpení druhého): útrpný, sútrpný výraz tváre • sústrastný (prejavujúci sústrasť): vyhýbala sa sústrastným gestám a objatiam príbuzných
milosrdný príd. majúci súcit, uznanlivosť s biednymi, trpiacimi, poskytujúci pomoc biednym, trpiacim: Buďte milosrdní, páni veľkomožní, neodnímajte mi chlieb. (Kal.); bibl. m. Samaritán, pren. o milosrdnom človeku vôbec; m-á lož (Karv.) zo súcitu (obyč. voči chorému); pren. V neprístupnej divočine niet ani milosrdnej smrti (Ondr.) neumiera sa ľahko, pokojne; cirk. m-é sestry, m-í bratia príslušníci niektorých reholí
milosrdný príd. prejavujúci al. vyjadrujúci súcit, zľutovanie, milosrdenstvo: Muohov bi si biď gu ňej milosrdňejší (Muráň REV); Málo dosul preukázal milosrnních skutkóv (Bošáca TRČ); milosrdní (Bobrovec LM); milosrnní (Lukáčovce HLO); milosrdne prísl.: Ak milosrdne hledží (Kameňany REV)
milosrdný príd 1. majúci súcit, uznanlivosť s biednymi, trpiacimi a poskytujúci im pomoc: buď k chudym milosrdný (ASL 1532); pregeme mnoho dobreho panom dobrotywym a mylosrdnym (HRADIŠTE 1576); na nas okem milosrdnym zhlednuti (KĽAČNO 1649 LP) 2. dobrý, dobročinný: skutok milosrdni uczinili (TRENČÍN 1598- 1600); račite milosrdnu a laskawu odpowed očekawagicze (TURIEC 1696 LP) F. podať m-ú ruku komu poskytnúť pomoc niekomu: duffag, že ti ruku swu mylosrdnu poda (Boh) (CDu 18. st); subst m. m k 1: milosrdnj se ma nad bjdnimy smilowat (KoB 1666); milosrdni techdj se naziwagi; kdj winnj odpustagi (Káz 18. st); -e prísl: weryme, ze tu wecz opatrite yak naymilosrdneyssie (HRADIŠTE 1576); hagnik richtara neczo milosrdneg korbaczowal (TRENČÍN 1693) miernejšie; to dovfany mam yako ku panom mogim, sse mogu tuto prosbu raczite milosrdne vslisseti (ŽARNOVICA 17. st); -osť [-serd-] ž dobrotivosť: prijál nász do szvoho krályovsztva z szvej miloserdnosztzi vijevél k nám szvoju miloserdnosztz (HPS 1752)