milovanie -nia -ní s. 1. iba sg. ▶ náklonnosť obyč. jedného pohlavia k druhému, láska, ľúbosť: dievča hodné milovania; Medzi lieštím kukala kukučka a odmeriavala náš čas žitia a milovania. [H. Zelinová]
2. ▶ ľúbostný, sexuálny akt: prvé, ranné m.; frekvencia milovaní; oddávať sa vášnivému milovaniu; Cítil som sa ukrátený nielen o potešenie z milovania, ale aj o Vierinu každodennú prítomnosť. [M. Zelinka]
◘ parem. milovanie je liekom chudobných
▷ ↗ i milovať
milovaný1 -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ ktorý je predmetom silnej citovej náklonnosti, ku ktorému sa pociťuje láska, milý, drahý (často v oslovení blízkej osoby): milovaní rodičia; milovaná dcéra, manželka; syn môj m.; milovaná vlasť; stratiť milovanú ženu; opustiť milované mesto; nikdy viac neuvidí tú milovanú tvár; Tamtá je krajšia, milovanejšia, vie sa pekne usmiať, vie byť milá. [Š. Moravčík]; A už tridsaťpäť rokov je to môj najmilovanejší a najbližší človek. [Sme 1998]
2. ▶ ktorý je predmetom istej náklonnosti, ktorý je v priazni, v obľube, obľúbený, vyhľadávaný: m. autor; milované knihy; svojho milovaného športu sa nevzdá; aké je tvoje najmilovanejšie jedlo?
▷ ↗ i milovať
milovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lujúci -lovaný -lovanie nedok. 1. (koho; ø) ▶ prežívať hlbokú citovú a obyč. aj telesnú náklonnosť k inej osobe; prejavovať ľúbostný cit, lásku; syn. ľúbiť: oddane, verne, vrúcne m.; nikdy ju neprestal m.; manžela úprimne miluje; naozaj ju tak veľmi miloval?; milovala ho z celého srdca; každý rád miluje a je milovaný; Miloval som ju potajomky, ale sám pred sebou som si to nechcel priznať. [A. P. Mráz]
2. (koho, čo) ▶ pociťovať k niekomu (neerotickú) citovú náklonnosť, priazeň, sympatie, mať k niečomu citový vzťah; mať niekoho al. niečo rád; syn. ľúbiť; op. nenávidieť: m. rodičov; m. svoju vlasť, krajinu; m. svojho blížneho; milujem toto mesto; miloval jej smiech; Chodievali s ním kúpať koňa, Pavol vrúcne miloval koňa. [L. Ballek]; Majster miluje svoju partiu, prečo by ju mal nemilovať? [V. Šikula]
3. hovor. (čo) ▶ pociťovať radosť z niečoho, mať v niečom záľubu, obľubovať niečo; syn. ľúbiť: m. dobré jedlo, šampanské; miluje pekné veci; deti milujú sladkosti; Ten sa nerád umýval a nemiloval čistotu. [P. Jaroš]; Spočiatku hovorieval o svojej práci, ktorú miloval tak, ako ona milovala úspech. [J. Gavalcová]; Priam vyhľadávala ruch a milovala zmeny, stále bola najradšej v centre dajakých udalostí. [E. Farkašová]
◘ parem. koho Boh miluje, toho s krížom navštevuje nešťastie, trápenie človeka zošľachťuje a posilňuje
milovať sa -luje sa -lujú sa -luj sa! -loval sa -lujúc sa -lujúci sa -lovanie sa nedok. 1. ▶ pociťovať navzájom k sebe hlbokú citovú náklonnosť, lásku; syn. ľúbiť sa: veľmi sa milujeme; najhlavnejšie je, že sa milujú; príbeh dvoch milujúcich sa mladých ľudí
2. (ø; s kým) ▶ mať s niekým intímny telesný styk: miluje sa s ním čoraz zriedkavejšie; nikdy sa s nikým nemilovala; Milovali sa na rozloženom gauči, na zemi. [D. Kraus]; Po nociach trpel veľkou žiadostivosťou a v predstavách sa často miloval so svojou Helenou. [J. Beňo]; Tie dni boli vlastne jediným súvislým milovaním sa, iba nevhodne a nepríjemne prerušovaným inými povinnosťami. [J. Lenčo]
▷ opak. milovávať sa -va sa -vajú sa -val sa: milovávali sa dlho, nežne