Slovenské slovníky

kssj psp ogs sssj ⇄ ssj ssn hssj subst priezviská

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

milovník -a mn. -ci m.

1. kto niečo, niekoho má rád, kto má v niečom záľubu: m. športu, m. mládeže

2. herec hrávajúci úlohy milencov

3. muž ako vykonávateľ ľúbostného aktu: dobrý, zlý m.;

milovníčka -y -čok ž. k 1, 3;

milovnícky príd.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

milovník ‑a mn. ‑ci m.; milovníčka ‑y ‑čok ž.; milovnícky

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

milovník -ka pl. N -íci G -kov m.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

milovník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ kto má niečo al. niekoho rád, kto má v niečom záľubu: m. hudby, literatúry, výtvarného umenia; m. prírody; m. počítačových hier; veľký m. koní; fanatický m. zimných športov, golfu; bol známym milovníkom a zberateľom umenia; Sem chodia iba milovníci starej, dobrej ruskej kuchyne. [I. Izakovič]; Tisícky kláštorov a chrámov očaria najmä milovníkov pamätihodností. [Pt 1997]
2. ▶ herec hrajúci úlohy zaľúbencov a milencov: prvý m.; neodolateľný filmový m.; preslávil sa najmä postavami romantických milovníkov; nehrával hlavných milovníkov, skôr sympatických zloduchov
3. zastaráv. ▶ kto vykonáva pohlavný akt, kto má intímny vzťah so ženou, milenec: vynikajúci, nežný m.; skúsený m.; mal povesť vychýreného milovníka; Svoje telá do pol pása obnažia, len aby sa milovníkom zapáčili a vzbudili v nich silnú žiadostivosť. [A. Baláž]
▷ milovníčka -ky -čok ž.: m. extravagantnej módy; bola veľkou milovníčkou mačiek; patrila medzi milovníčky opery a baletu; Pôžitkárka, labužníčka, milovníčka drahých, silných parfumov a kaviarní, ktoré hojne navštevovala. [V. Šikulová]

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.

-ík/233874±240 3.17: substantíva m. živ. N sg. 128718→128956

+105

−137

útočník/5704 tajomník/5365 pracovník/4799 mladík/4015 chlapík/3710 zákazník/2932 náčelník/2811 odborník/2793 plukovník/2705 dôstojník/2627 Moravčík/2399 úradník/2239 obchodník/2117 čašník/2107 poručík/2040 účastník/1879 panovník/1732 Jánošík/1569 námestník/1534 baník/1528 návštevník/1516 bojovník/1499 vlastník/1439 kormidelník/1409 spoločník/1403 Petrík/1400 príslušník/1363 poľovník/1273 robotník/1245 Sulík/1111 pomocník/1092 výtvarník/1029 hudobník/1005 Pavlík/995 Slobodník/951 námorník/886 psík/859 spolupracovník/849 Hamšík/803 Gáborík/799 krídelník/756 Jurík/739 komorník/725 čarodejník/715 protivník/709 katolík/686 dlžník/686 Ševčík/669 Mistrík/661 roľník/659 služobník/641 podvodník/604 rečník/601 Chudík/597 koník/590 záhradník/591→585

−21

trpaslík/579 bubeník/554→572

+15

−11

milovník/554 (404/37097)

-ník/158476±139 3.32: substantíva m. živ. N sg. 95151±65 útočník/5704 tajomník/5365 pracovník/4799 zákazník/2932 náčelník/2811 odborník/2793 plukovník/2705 dôstojník/2627 úradník/2239 obchodník/2117 čašník/2107 účastník/1879 panovník/1732 námestník/1534 baník/1528 návštevník/1516 bojovník/1499 vlastník/1439 kormidelník/1409 spoločník/1403 príslušník/1363 poľovník/1273 robotník/1245 pomocník/1092 výtvarník/1029 hudobník/1005 Slobodník/951 námorník/886 spolupracovník/849 krídelník/756 komorník/725 čarodejník/715 protivník/709 dlžník/686 roľník/659 služobník/641 podvodník/604 rečník/601 koník/590 záhradník/591→585

−21

bubeník/554→572

+15

−11

milovník/554 (291/26923)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

milovník, -a, mn. č. -ci m.

1. kto niekoho, niečo miluje, má v niečom záľubu: m. mládeže; náruživý m. kníh, hudby, zvierat, prírody, športu;

2. zastar. zbožňovateľ, milenec: Mala už len jedného milovníka a ctiteľa (Záb.)

3. div. herec hrajúci záľubenca, milenca: prvý, druhý m.;

milovníčka, -y, -čok, trochu zastar. i milovnica, -e, -níc ž.;

milovnícky príd.: div. m-a maska

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

milovník m. zried. milý, milenec: Ja ci ukažu svojho milouňika (Sobrance)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

milovník m
1. milenec: lidé zlí rozlučujíť milovníky (ASL 1603-04); amator: milownjk, fragjr (KS 1763); ty sy smjlstwo činila z mnohyma milownjkama (BlR 18. st); w gistem meste bola krásna a k tomu čistotna panna, aby tehda fragerskich milownikow osidel ugity mohla, z domu y z mesta ginam se wibrala, abi čystotu zadržala (MiK 18. st)
2. kto má niekoho, niečo rád; kto má v niečom záľubu: dobry lide gjch (Jana Krála a Pavla Bednára) pred nami zmerili, my pokoge obecnjho milownicy vlozili sme, aby nic takoweho mezi nimi se stalo (RUŽOMBEROK 1599); tak magy činity y podnes oprawdiwy wlasty swe milownicy (COB 17. st); antiqvarius: milownjk starych wec (KS 1763); pohodlj a zahalčiwosty milownjkem gsem bil (PT 1796); degte pozor, milownjcy wčel! (GO 1792)
3. zbožňovateľ, obdivovateľ, ctiteľ: (pani krásna má) pysky kolorové, z kterých otvírání neb spoluzložení má milovník každý potešení, usmívá sa srdce tým, čo na ňu hleďá (ASL 1701); túto sem milowal y hledal sem gu sebe za newestu wzjti a milownjk sem zostal krási gey (múdrosti) (KB 1757); Bože, wzhlednj na twých milownjkúw (UV 1763); opowážil sem se Wassj Milosti, národu y gazyku slowenského zwlásstnjmu milownjku připsati (ZS 1795); -ica, -íčka ž k 1: Ffilistinskj prissly k tegto Dalile, milownyci Samsonoweg, prosily gu, abi sa negak zwedela, kde bi bila skrita sila Samsonowa (CP 1757); amicula: milownjčka (KS 1763); zdaliss člče odepress srdco twe kagice daty sply twemu, kteres dal tweg milownicy (MiK 18. st); k 2: (Panna Mária) wssech milownýce, zwlasst hrýssných orodownyce, vpros hrychůw odpussteňý (CC 1655); po m-ícky prísl výraz k 1: amatorie: po milownjcky, po fragjrsky (KS 1763); -íček dem k 1: amatorculus: milownjček (KS 1763)