mimo
I. prísl. vedľa, bokom: všetci stáli m.
II. predl. s G vyj.
1. vyňatie z nejakého miesta al. času: bývať m. mesta, dodať m. termínu
2. vyňatie z nejakého deja, stavu: byť m. prevádzky, m. diskusie, stáť m. zákona; šport. postavenie m. hry
3. zried. popri, pozdĺž, vedľa: bežali m. nás
4. správ. okrem: m. teba tam nik nebol, správ. okrem teba...
mimo1 prísl. ▶ v malej vzdialenosti od hlavného, priameho smeru al. od určitého ohraničeného priestoru, vedľa, bokom, stranou: lopta dopadla m.; prvá rana šla m.; všímať si všetko, čo sa deje m. v tesnej blízkosti, okolo; Na strelnici šesťkrát mierila mimo a vypadla z hry. [Sme 1999] ◘ fraz. byť mimo a) nezúčastňovať sa na niečom b) byť duchom neprítomný, nereagovať na niečo c) nerozumieť niečomu; stáť/zostať mimo neangažovať sa, byť nevšímavým, ľahostajným voči niečomu; triafať mimo mýliť sa
mimo2 predl. s G 1. ▶ vyjadruje vyňatie z nejakého miesta al. času: bývať m. mesta, centra; podnikať m. územia Slovenska; pohybovať sa m. vyznačených turistických chodníkov; parkovať m. vyhradených miest; jedáleň je m. budovy školy; všetko si musel vybaviť m. pracovného času; chcel vystúpiť m. zastávky; Záchranu hľadali mimo svojich obydlí, v lese. [I. Izakovič] 2. ▶ vyjadruje vyčlenenie z nejakého deja, stavu, z nejakých súvislostí: vzťahy m. manželstva; práca vykonaná m. pracovného pomeru; záujmová činnosť žiakov m. vyučovania; byť m. prevádzky; stáť m. dostrelu; nakupovať m. poradia; to je m. mojej kompetencie; zranení sú m. nebezpečenstva □ šport. postavenie mimo hry (v niektorých loptových hrách, v hokeji) situácia, v ktorej hráč útočiaceho družstva nesmie prijať prihrávku pre nedovolené herné postavenie, ofsajd 3. zried. ▶ vyjadruje smerovanie popri niečom, okolo niečoho, niekoho, vedľa; syn. pomimo: m. nás prebehol pes; bez slova prešli m. chlapca; Všetko, čo sa v Európe dialo, šlo mimo nás. [A. Matuška] bez našej aktívnej účasti 4. správ. ▶ okrem: m. nás nik neprišiel správ. okrem nás nik neprišiel ◘ fraz. postaviť niečo mimo zákona a) vyhlásiť niečo za nezákonné b) zakázať niečo (napr. všeobecným nariadením); postaviť niekoho mimo zákona vyhlásiť niečie konanie za nezákonné a jeho za trestateľného, príp. stíhateľného; púšťať/pustiť niečo mimo uší a) nereagovať, nezareagovať na niečo b) nepočúvať, nepočuť; stáť mimo zákona a) (o niekom) byť vyhlásený za vinného a stíhaný (políciou) b) (o niečom) byť v rozpore so zákonom, byť nezákonný ◘ parem. do očí ho chvália, mimo očí hania ľudia sú neúprimní, správajú sa falošne
bokom 1. v neveľkej vzdialenosti, resp. v neveľkej vzdialenosti od základného, priameho smeru • naboku: zahanbený zostal stáť bokom, naboku • povedľa: povedľa prefrčali chlapci na motorkách • neďaleko • obďaleč: bokom, neďaleko, obďaleč sa pásla črieda oviec • vedľa • stranou: staré knihy ležali vedľa, stranou • mimo: všetci stáli bokom, mimo • zastar. vbok (Hviezdoslav, Kukučín) • nár. obok
2. do neveľkej vzdialenosti odchýlenej od priameho smeru • nabok • doboka: uskočil bokom, nabok, doboka; pren. všetko iné muselo ísť bokom, nabok (stratilo dôležitosť) • stranou: daj všetko bokom, stranou • vedľa: nepotrebné veci kládol bokom, vedľa
3. odchýlene od priameho smeru, nie rovno • šikmo: do lavice si sadol bokom, šikmo • nabok • krivo • nakrivo • našikmo • hovor. šrégom: čapicu má posadenú krivo, nabok, našikmo; klobúk nosí nakrivo, bokom • koso • kosmo • úkosom: bokom, koso hľadel na prichádzajúcich; kosmo, úkosom pozrel na dievča • zried. kosom
p. aj šikmo
mimo 1. p. vedľa 2, 4, bokom 1 2. p. okolo 5
okolo 1. zo všetkých strán, do všetkých strán, na všetky strany, v okolí, po okolí • naokolo • dookola: okolo, naokolo bola samá voda; nechápavo hľadel dookola • vôkol • navôkol • zôkol-vôkol: vôkol, navôkol ležali porozhadzované šaty; poobzeral sa zôkol-vôkol • hovor.: dokola • koldokola: dokola, koldokola rástli borovice • poet. kol (Smrek) • zastar.: dovôkola • dovôkol
2. v (tesnej) blízkosti • povedľa • pomimo: prešiel okolo, povedľa bez pozdravu; lopta preletela okolo, pomimo
3. dlhšou cestou obchádzajúc niečo • dookola • naokolo: musí ísť okolo, dookola, lebo tadiaľto neprejde; choď naokolo, aby si nespadol • hovor.: dokola • koldokola: prejdi dokola, koldokola, lebo tu je blato • okľukou: dostanú sa ta okľukou
4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie na všetky strany od niekoho, niečoho al. polohu na všetkých stranách od niečoho, niekoho • vôkol: okolo, vôkol nás stáli neznámi ľudia • hovor. i poet. kolo: kolo krku mala okrútený šál • poet. kol
5. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie al. polohu v blízkosti niekoho, niečoho • vedľa • povedľa • pozdĺž (koho, čoho): chodník vedie okolo, vedľa studničky; išli sme povedľa, pozdĺž potoka • popri (kom, čom): okolo cesty, popri ceste rastú topole • hovor. i poet. kolo • poet. kol (koho, čoho): prešli kolo zbúraného domu • zried.: mimo • pomimo (koho, čoho): prebehli mimo, pomimo nás
6. p. pri 3 7. p. asi 1, približne 2
vedľa 1. v tesnej blízkosti, v susedstve • povedľa: je to hneď tu vedľa, povedľa
2. v istej vzdialenosti od určeného bodu al. ohraničeného priestoru • bokom • mimo: strela išla vedľa, bokom; lopta dopadla mimo
3. (koho, čoho) vyjadruje miestnu blízkosť niekoho al. niečoho; vyjadruje výskyt v spoločnosti niekoho • povedľa (koho, čoho): posadali si vedľa, povedľa nás • pri (kom, čom): zastal vedľa chlapcov, pri chlapcoch • popri (kom, čom) • pozdĺž • podľa (koho, čoho): popri rieke, pozdĺž, podľa rieky rastú vŕby; vyrastali vedľa seba, popri sebe • po boku (koho, čoho): po boku ostatných sa zdal malý
4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie v blízkosti niekoho, niečoho • povedľa: lopta preletela vedľa, povedľa bránky • mimo • pomimo (koho, čoho): prešiel mimo, pomimo nás bez pozdravu • popri (kom, čom): kameň mu prefrkol popri hlave • okolo (koho, čoho): cesta vedie vedľa, okolo jazera
5. p. okrem 2
mimo prísl. i predl. s 2. p.
1. vyjadruje vyňatie niekoho al. niečo z nejakého okruhu al. prostredia: byť m. domu; bývať m. mesta von z mesta, za mestom; život žiaka m. školy;
2. vyjadruje vyňatie niekoho al. niečo z nejakého deja: byť, stáť m. dostrelu;
3. vedľa, popri: prešiel m. mňa; Čo raz pozdvihne nohu, to mu kročí mimo. (Kuk.)
● púšťať reč m. uší nepočúvať;
4. používa sa nesprávne miesto okrem: Majú mimo valašiek i dve pištole (Ráz.), správ. okrem valašiek