mimo prísl. i predl. s 2. p.
1. vyjadruje vyňatie niekoho al. niečo z nejakého okruhu al. prostredia: byť m. domu; bývať m. mesta von z mesta, za mestom; život žiaka m. školy;
2. vyjadruje vyňatie niekoho al. niečo z nejakého deja: byť, stáť m. dostrelu;
3. vedľa, popri: prešiel m. mňa; Čo raz pozdvihne nohu, to mu kročí mimo. (Kuk.)
● púšťať reč m. uší nepočúvať;
4. používa sa nesprávne miesto okrem: Majú mimo valašiek i dve pištole (Ráz.), správ. okrem valašiek