minca -e ž. kovový peniaz: strieborné, drobné m-e, raziť m-e
● (to je) → druhá strana m-e; kniž. brať niečo za → bernú m-u;
mincový príd.
minca -e ž. ‹n < l› kovový peniaz; peňažná jednotka, súčasť peňažnej sústavy: strieborná, starožitná, pamätná m.
● brať za bernú m-u pokladať za pravdu; dvojaká strana jednej m-e dvojaká stránka toho istého javu
minca p. peniaz 1
peniaz 1. kovové platidlo, zried. i bankovka • minca: zbieral zlaté peniaze, mince • štátovka (papierový peniaz vydaný štátom): štátovka vysokej hodnoty • päták (rakúsko-uhorská minca, hovor. desaťhaliernik al. iná drobná minca) • šesták (rakúsko-uhorská minca, hovor. dvadsaťhaliernik al. iná drobná minca) • zastar. turák (rakúsko-uhorská minca, hovor. expr. drobná minca) • expr.: groš • grajciar: nemám ani groš, ani grajciar • zastar. moneta
2. p. peniaze
minca, -e, -í ž. kovové platidlo, kovový peniaz: zlatá, strieborná, medená, alumíniová m.; korunová, halierová m.; bežná, jubilejná, pamätná m.; pravá, falošná m.; razenie m-í, obeh m-í
● pokladať (prijímať) niečo za bernú m-u ako platnú, pravdivú skutočnosť; to je druhá strana m-e druhá stránka veci;
mincový príd.: m. zákon o vydávaní mincí; m. úrad rozhodujúci o vydávaní mincí; m. kov z ktorého sa razia mince; hist. m-á komora za feudalizmu mincový úrad
(jedna) minca; (bez) mince; (k) minci; (vidím) mincu; (ó) minca!; (o) minci; (s) mincou;
(dve) mince; (bez) mincí; (k) minciam; (vidím) mince; (ó) mince!; (o) minciach; (s) mincami;