mnoho, 2. st. viac i viacej prísl. vyjadruje veľké množstvo čo do rozsahu al. počtu, hodne, veľa (op. málo): (veľmi) m. ľudí, m. roboty, peňazí, starostí; m. čítať, spať, jesť; m. záleží na niečom; ten m. znesie alkoholu, urážok ap.; m. podstúpil veľa trpel
● hovor. čo je m., to je m.; to je už m.! vyjadrenie rozhorčenia, to už presahuje mieru; M. šťastia! pozdrav, najmä pri lúčení, prianie; to m. stojí je drahé, cenné; to nestojí za m. nie je veľa hodno; to ja na mňa m. je to pre mňa príliš veľká úloha, ťažká situácia; to pre mňa m. znamená má veľkú dôležitosť; hovor. nemá toho m. je chudobný; hovor. nemá toho m. v hlave nie je múdry; myslieť si m. o sebe byť pyšný; narobiť m. kriku (pre nič) a) rozčúliť sa pre maličkosť, b) zveličiť bezvýznamnú vec; mať m. reči veľa a zbytočne rozprávať; expr. mnoho a mnoho; mnoho, premnoho veľmi mnoho; mnoho ráz mnohokrát, často; kto mnoho haní, ľahko kúpi, kto najviac haní, najskôr kúpi (prísl.); v spojení stále viac a viac, ba čo viac vyjadruje stupňovanie