Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
mnohoaspektový -vá -vé príd. ▶ prihliadajúci na mnohé, viaceré aspekty, hľadiská: m. fenomén, jav; m. prístup k opisu frazém; mnohoaspektová interpretácia; mnohoaspektové vzťahy medzi pojmami
mnohobožstvo -va s. náb. ▶ vyznávanie viacerých bohov, viera vo viacerých bohov, napr. v starovekej gréckej a rímskej kultúre; syn. polyteizmus; op. jednobožstvo: tradičné egyptské m.; m. prírodných národov; kult mnohobožstva; viera v m.
mnohobunkovce -cov A -ce pl. m. zool. ▶ podríša živočíchov, ktorých telo je zložené z viacerých morfologicky a funkčne diferencovaných buniek (Polycytozoa syn. Metazoa): parazitické m.; evolúcia mnohobunkovcov; živočíšna ríša sa delí na jednobunkovce a m.
mnohokrát, mnoho ráz čísl. násobná neurčitá príslovková 1. ▶ vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku vo veľkom číselne nevymedzenom počte; syn. veľakrát, veľa ráz: m. opakovaný záber; m. novelizovaný zákon; m. rozprávať tú istú historku; pomohla mu ako m. predtým; videli sme sa už m.; m. sa mohli o tom presvedčiť; Akiste už v duchu mnoho ráz obanoval, že sem pozval týchto nespratníkov. [J. Lenčo]
2. blíži sa významu príslovky ▶ v mnohých prípadoch, neraz, často; syn. veľakrát, veľa ráz: humor m. pomáha prekonať ťažké situácie; O veci mnoho ráz rozhoduje náhoda. [R. Brat]; [pes] priviazaný na 1,5-metrovej hrdzavej reťazi, ktorá mnohokrát váži viac ako samotný pes [KR 2003]
mnoho1 neskl. 2. st. viac, viacej pl. N mužský živ. i mnohí -hých, pl. N mužský neživ., ženský a stredný mnohé1 -hých v nepriamych pádoch okrem akuzatívu častejšie sklonné tvary čísl. základná neurčitá ▶ vyjadruje veľký počet al. veľké číselne nevymedzené množstvo niečoho; vyjadruje väčší súhrn (rozličných) jednotlivín; syn. hodne, veľa; viacero; op. málo1: mnoho ľudí, mnohí ľudia; mnoho osobností, mnohé osobnosti; mnoho vody, múky; stálo ma to mnoho námahy; dozvedieť sa m. nového; riešiť mnoho problémov veľa; riešiť mnohé problémy viacero; napriek mnohým starostiam nestráca optimizmus; mať m. spoločného; k mnohým informáciám som sa dostal veľmi ťažko; autor mnohých prác; mnoho diel, mnohé diela sa nepodarí úspešne zavŕšiť; o mnohých veciach som začal uvažovať príliš neskoro; v mnohých prípadoch sa príčina ochorenia nedá zistiť; rieka sa rozvodnila na mnohých miestach; dom postavili pred mnohými rokmi; hrad je opradený mnohými legendami □ mnoho šťastia, mnoho úspechov želanie obyč. pri lúčení al. v gratuláciách ◘ fraz. mať mnoho rečí veľa a zbytočne rozprávať; [narobiť] mnoho kriku pre nič spôsobiť zbytočný, prehnaný rozruch okolo nejakej záležitosti ◘ parem. ak sa na Vincenta vták z koľaje vody napije, ten rok mnoho vína sľubuje (21. január); mnoho jedál, mnoho nemocí prejedanie škodí zdraviu ▷ ↗ i 2. st. viac1, viacej1, 3. st. najviac1, najviacej1
mnoho2 2. st. viac, viacej prísl. ▶ vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah a pod. deja; syn. hodne, veľa; op. málo: m. čítať, jesť, rozprávať, spať; m. skúsiť v živote; m. sa učiť; vždy m. rečnil; m. nechýbalo a bola by s nami išla; remíza ich stála m.; čoraz viac investujú do vývoja; film viac a viac láka do kín divákov; bolo ich počuť viacej ako obyčajne ◘ fraz. mnoho-premnoho veľmi veľa; mnoho si o sebe myslí je veľmi pyšný, namyslený; nemá toho mnoho je dosť chudobný; nemá toho mnoho v hlave nie je dosť múdry; ten znesie mnoho a) dokáže piť veľa (alkoholu) a dlho b) znesie veľa urážok a pod., nie je urážlivý, precitlivený; to je na mňa mnoho a) to je pre mňa veľmi náročné b) ťažko to zvládam c) veľmi zle to vplýva na moje city; to je aj pre koňa mnoho je to nepríjemná, zložitá, ťažká situácia al. povinnosť; to za mnoho nestojí nemá to nijakú cenu, hodnotu ◘ parem. kto sa sám honosí, mnoho v hlave nenosí o namyslených, hlúpych ľuďoch; neboj sa toho, kto hrozí mnoho nie je nebezpečný ten, kto sa veľa vyhráža ▷ ↗ i 2. st. viac2, viacej2, 3. st. najviac2, najviacej2
najviac2, najviacej2 prísl. 1. 3. st. k ▶ ↗ veľa al. mnoho: n. sa teší zo svojich detí; kto je n. hladný?; n. zo všetkých pije on; n. sa hovorí o kríze; n. si cení úprimnosť; zakloniť hlavu čo n. dozadu; Aj som sa od neho najviac naučil. [V. Šikula]; Teraz, keď ťa najviacej potrebujú, keď dom ostal bez gazdu, chceš robiť také somariny? [M. Zelinka]; Najviacej a najľahšie písala som medzi svojím dvadsiatym a tridsiatym siedmym rokom. [I. Kadlečík]
2. lingv. ▶ vyjadruje 3. stupeň pri analytickom stupňovaní: n. premyslený plán; n. škodlivé nápoje