možno
I. vetná prísl. s neurč., v min. a bud. so sponou bolo m., bude m. vyj. možnosť uskutočniť pripojený dej, je možné, dá sa: (nebolo) m. o tom hovoriť; m. povedať, že ...
II. čast. i možnože pravdepodobne, asi, azda, hádam, môžbyť: m. už odišiel; prídeš? m.
možno1 prísl. iba vo vetnom základe (v minulom a budúcom čase a v podmieňovacom spôsobe so sponou byť) v spojení s neurčitkom ▶ vyjadruje možnosť uskutočnenia nejakého deja, je možné, dá sa: m. očakávať zvýšenie cien; toto predstavenie m. považovať za úspech; v jeho hudbe m. nájsť inšpiráciu; z očí m. vyčítať dokonca aj choroby; faktúru bude m. zaplatiť na pošte; okolo nás bolo ticho, že by bolo m. počuť aj muchu
možno2 čast. ▶ vyjadruje hodnotiaci postoj (možnosť, pravdepodobnosť, nádej, neistotu) k výrazu al. k celej výpovedi; syn. asi, azda, hádam, vari, zrejme, pravdepodobne: m. ho ani dobre nepoznáme; m. videl niečo zaujímavé; m. sa nám podarí nájsť odpoveď; urobte to čo m. najrýchlejšie; Dnes by som možno povedal, že som začal fotografovať pred troma rokmi. [InZ 2000]
1. vetná prísl. v jednočlennej vete vyjadruje možnosť, je možné, dá sa: (s istotou) m. povedať, tvrdiť, predpokladať, konštatovať; Dlh splatím, ako len možno bude najskôr. (Kal.) Ponáhľa sa, ako len možno. (Ráz.) Možno mi tvojich úst sa odrieknuť? (Sládk.)
● čo možno s 3. st. vyjadruje najväčšiu dosiahnuteľnú, možnú mieru: čo m. najviac, čo m. najskôr, čo m. najtichšie; pokiaľ m. pokiaľ je to možné;
2. čast. azda, vari, hádam, môžbyť: m. áno, m. nie; m. príde; Možno i častá cesta im zaškodila. (Kuk.)