Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

možno

I. vetná prísl. s neurč., v min. a bud. so sponou bolo m., bude m. vyj. možnosť uskutočniť pripojený dej, je možné, dá sa: (nebolo) m. o tom hovoriť; m. povedať, že ...

II. čast. i možnože pravdepodobne, asi, azda, hádam, môžbyť: m. už odišiel; prídeš? m.


možnosť -i ž.

1. okolnosti, situácia, v kt. je niečo možné, uskutočniteľné; príležitosť: pracovné, finančné m-i; m. cestovať; získať m-i na štúdium

2. možný prípad, eventualita: využiť poslednú m.; je tu m. požiaru

3. obyč. mn. schopnosť: tvorivé m-i umelca

mať m.; dať, poskytnúť m. umožniť


nemožný príd.

1. kt. nemôže byť, neuskutočniteľný, vylúčený, op. možný: n-á požiadavka, je n-é súhlasiť; je n-é, aby ...

2. expr. nevhodný, nevyhovujúci, zlý: n. stav, n-é šaty; ten človek je n. nevie sa správať, je nešikovný ap.;

nemožne prísl. k 2: n. sa oblieka;

nemožnosť -i ž.

1. iba jedn. k nemožný: n. dokazovať

2. nemožné, neuskutočniteľné veci: žiadať, dokázať n-i; to je (holá) n.

expr. do n-i veľmi veľa


zámožný príd. majetný, bohatý: z-é vrstvy;

zámožne prísl.;

zámožnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
možnosť ‑i ‑í ž.
možno vetná prísl. i čast.
nemožno vetná prísl.
nemožný; nemožne prísl.; nemožnosť ‑i ‑í ž.
zámožný; zámožne prísl.; zámožnosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

možnosť 1. možný prípad • eventualita: rátať s každou možnosťou, eventualitoualternatíva (možnosť voľby medzi dvoma riešeniami): stáť pred alternatívou

2. p. príležitosť


možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možnédá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať

2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azdahádamvaripoet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokovasipravdepodobnezastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinounebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšiehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vrátiexpr.: možnožeazdaževariže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včasmenej vhodné snáďešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžunajskôrnajskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicyklaprípadnepoprípadeeventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra


pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večerazdahádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadolmožnoexpr. možnožehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišloakistenajskôrnajskorejpodľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmykvariexpr. varižepoet. var: krajšej vari(že), var už ani niethovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšiemenej vhodné: snáďzastar. asnáďasnáďže (Záborský, Vajanský)zastar. čajsičajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba

2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivovierohodnehodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnovernepravdivo: vyznieva to celkom pravdivo


príležitosť priaznivá, vhodná okolnosť, situácia, chvíľa • možnosť: výborná, výnimočná príležitosť, možnosť; nedať si ujsť ani jednu príležitosť, možnosťhovor. šanca (príležitosť na úspech): životná šanca


prípadne 1. k predchádzajúcemu výrazu pripája aktuálny výraz • poprípade: vrátim sa v piatok, prípadne, poprípade v sobotueventuálnerespektíve (skr. resp.): zajtra, eventuálne, respektíve pozajtra začnú napúšťať nádržmožno: prácu dokončia o desať dní, možno aj o týždeňaleboči: pošli matku, prípadne, alebo, či otcazastar.: poťažnepoťažmo

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete al. výrazu s odtienkom prípustky • poprípade: poobede si môžeš prípadne, poprípade ľahnúťeventuálne: eventuálne mu napíšemazdavarihoci: nech prídu azda, vari, hoci aj rodičiazastar.: poťažnepoťažmo


umožniť urobiť možným • dať možnosť: umožniť, dať možnosť mladým uplatniť sa, aby sa uplatnili

p. aj zabezpečiť 2, pomôcť 1


vari 1. uvádza otázku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti • var, pís. i var'variže: Vari, variže sa ho bojíš?azdahádam: Azda, hádam mu nechceš pomôcť?čičo: Či sa na mňa hneváš? Nepočuješ? Čo si ohluchol?

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom pravdepodobnosti • var, pís. i var'možnoazdahádam: správa sa vari, var, možno až príliš suverénne; azda, hádam sa dočkáme aj lepších čiasasipravdepodobne: rodičom asi, pravdepodobne on najviacej pomoholtušímnebodaj: kašeľ tuším, nebodaj už ustúpilmenej vhodné snáďzastar. čajsi

3. p. prípadne 2


zabezpečiť 1. urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho želateľného, potrebného, kladného • zaistiť: zákon zabezpečuje, zaisťuje každému slobodu podnikania; rodinu treba hmotne, finančne zabezpečiť, zaistiťpostarať sa (o niečo): o ubytovanie sa nám postaralizariadiť (urobiť potrebné kroky na vykonanie niečoho): zariadil všetko, čo súviselo s dovolenkouzadovážiťzaopatriťzaobstaraťobstaraťkniž. opatriť (cieľavedome získať): lístky do divadla si zadovážili, (za)obstarali vopred; nemám možnosť (za)opatriť si toľko peňazísubšt. zafírovať: ja vám prijatie u predsedu dajako zafírujemsubšt.: zabeštelovať • zazichrovať: zabeštelovať si, zazichrovať si taxíkobjednať (zabezpečiť objednávkou): obed objedná pre celú skupinu

2. urobiť bezpečným, istým; urobiť opatrenia proti neželateľným javom • zaistiťupevniťzaručiť: zabezpečiť, zaistiť demokratické voľby; zaručiť pokoj; zaistiť, upevniť hraniceumožniťdať možnosť: umožniť všetkým voľný pohybspevniť (niečo hmotné): spevnenie hrádze, múrupoistiť (obyč. technickými prostriedkami): horolezec sa poistil lanomsubšt. zazichrovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

možnosť, -ti ž.

1. podmienky, v ktorých je niečo možné, uskutočniteľné, príležitosť: mať, získať, dať, poskytnúť m.; v rámci, v medziach m-í; m. záchrany; m. pracovať, cestovať, m. zárobku, pracovné, odbytové, finančné m-i; využiť, použiť, vyčerpať všetky m-i; to je jediná, posledná m.; široké m-i uplatnenia;

2. možný prípad, eventualita: m. vojny, víťazstva, výhry, požiaru; vylúčiť m. niečoho, akúkoľvek m.;

3. schopnosť, sila: pracovať, konať, podľa svojich m-í; výrazové, tvárne m-i umelca;

4. zastar. bohatstvo, zámožnosť: Takí bohatí páni musia i stolom preukázať svoju možnosť. (Tim.)


možno

1. vetná prísl. v jednočlennej vete vyjadruje možnosť, je možné, dá sa: (s istotou) m. povedať, tvrdiť, predpokladať, konštatovať; Dlh splatím, ako len možno bude najskôr. (Kal.) Ponáhľa sa, ako len možno. (Ráz.) Možno mi tvojich úst sa odrieknuť? (Sládk.)

čo možno s 3. st. vyjadruje najväčšiu dosiahnuteľnú, možnú mieru: čo m. najviac, čo m. najskôr, čo m. najtichšie; pokiaľ m. pokiaľ je to možné;

2. čast. azda, vari, hádam, môžbyť: m. áno, m. nie; m. príde; Možno i častá cesta im zaškodila. (Kuk.)


nemožno, bás. i nemôž vetná prísl. nie je možné, nedá sa: Nuž nemožno sa v takomto dome cítiť domácky. (Kuk.) Žiadosti vyhovieť nemožno. (Urb.) Jemu nemôž neveriť. (Smrek)


nemožný príd.

1. ktorý nemôže existovať, byť, nedajúci sa uskutočniť, neuskutočniteľný, vylúčený: Sponíkovi žiadalo sa zhovárať s Ančou, ale pri Vendľovke je to nemožné. (Tim.) Hneď sa ti i najnemožnejšia túžba uskutoční. (Zgur.)

2. hovor. nevyhovujúci, majúci v neprípustnej miere zlé, záporné vlastnosti: n. stav, n-á situácia, n-é spôsoby, n-é šaty, n. človek;

nemožne prísl. k 2: n. sa obliekať;

nemožnosť, -ti ž.

1. bez mn. č. vlastnosť niečoho nemožného;

2. niečo nemožné, neuskutočniteľné: žiadať od niekoho n-i; holá n. absolútna

kniž. do n-i veľmi, nadmieru


veľkomožný príd. i spodst. zastar. titul, oslovenie príslušníkov nižšej šľachty; za feudalizmu úctivé oslovenie spoločensky vyššie postaveného človeka (obyč. v spojení s podst. pán, pani): K vám urodzeným, veľkomožným mám vážne slovo. (Hviezd.) Sedí v treťom voze, pri ňom veľkomožný zo Sychravy. (Kuk.) Poprosil veľkomožného, aby mu mohol za byt a pole platiť. (Krno) Veľkomožné panstvo bolo rozgurážené. (Jil.); robiť poklonu veľkomožnému pánu biskupovi (Vaj.); Mladý pán, pán veľkomožnýnech odpustia. (Vaj.) Ruky bozkávam, pani veľkomožná. (Jégé) Tvár je vybelená a ruky tiež ani čo by boli nejakej pani veľkomožnej. (Kuk.);

veľkomožnosť, ti ž. (obyč v spojení s privl. zám.) za feudalizmu oslovenie osôb šľachtického pôvodu al. osôb vyššie spoločensky postavených: Čím môžem slúžiť vašej veľkomožnosti? (Ráz.)


veľmožný príd.

1. zastar. v tituloch a osloveniach príslušníkov šľachty, za feudalizmu i človeka vyššie spoločensky postaveného (obyč. v spojení s podst. pán, pani), veľkomožný: veľkomožní páni aj vy kňazia (J. Mat.) Zašeptal mu, aby pri každom oslovení povedal: „Veľmožná alebo veľkopanská milosť“ (Jégé) oslovenie šľachtica.

2. zried. mocný, vplyvný: Šiel som do miest veľmožných. (Smrek);

veľmožnosť, -ti ž.

1. (obyč. v spojení s privl. zám.) za feudalizmu oslovenie osôb šľachtického pôvodu al. osôb vyššie spoločensky postavených, veľkomožnosť: „Prosím vašu veľmožnosť!“ I ukloní sa predo mnou. (Tim.)

2. šľachtický pôvod, urodzenosť: Začal kliať bez ohľadu na svoju veľmožnosť. (Jégé)


všemožnosť, -ti ž. bás. zastar. všemohúcnosť: v žilách svojich všemožnosť cíti (Sládk.)


zámožný príd. vlastniaci väčší majetok, majetný, bohatý: z. človek, z. obchodník, z-á rodina;

zámožne prísl.: oženiť sa z.;

zámožnosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

možnosť podstatné meno, ženský rod

(jedna) možnosť; (bez) možnosti; (k) možnosti; (vidím) možnosť; (o) možnosti; (s) možnosťou;

(dve) možnosti; (bez) možností; (k) možnostiam; (vidím) možnosti; (o) možnostiach; (s) možnosťami;


možnosť podstatné meno, ženský rod

(jedna) možnosť; (bez) možnosti; (k) možnosti; (vidím) možnosť; (o) možnosti; (s) možnosťou;

(štyri) možnosti; (bez) možností; (k) možnostiam; (vidím) možnosti; (o) možnostiach; (s) možnosťami;


možnosť podstatné meno, ženský rod

(jedna) možnosť; (bez) možnosti; (k) možnosti; (vidím) možnosť; (o) možnosti; (s) možnosťou;

(tri) možnosti; (bez) možností; (k) možnostiam; (vidím) možnosti; (o) možnostiach; (s) možnosťami;


možný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) možný; (bez) možného; (k) možnému; (vidím) možného; (o) možnom; (s) možným;

(traja) možní; (bez) možných; (k) možným; (vidím) možných; (o) možných; (s) možnými;


(jeden) možnejší; (bez) možnejšieho; (k) možnejšiemu; (vidím) možnejšieho; (o) možnejšom; (s) možnejším;

(štyria) možnejší; (bez) možnejších; (k) možnejším; (vidím) možnejších; (o) možnejších; (s) možnejšími;


(jeden) najmožnejší; (bez) najmožnejšieho; (k) najmožnejšiemu; (vidím) najmožnejšieho; (o) najmožnejšom; (s) najmožnejším;

(dvaja) najmožnejší; (bez) najmožnejších; (k) najmožnejším; (vidím) najmožnejších; (o) najmožnejších; (s) najmožnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) možný; (bez) možného; (k) možnému; (vidím) možný; (o) možnom; (s) možným;

(tri) možné; (bez) možných; (k) možným; (vidím) možné; (o) možných; (s) možnými;


(jeden) možnejší; (bez) možnejšieho; (k) možnejšiemu; (vidím) možnejší; (o) možnejšom; (s) možnejším;

(štyri) možnejšie; (bez) možnejších; (k) možnejším; (vidím) možnejšie; (o) možnejších; (s) možnejšími;


(jeden) najmožnejší; (bez) najmožnejšieho; (k) najmožnejšiemu; (vidím) najmožnejší; (o) najmožnejšom; (s) najmožnejším;

(dva) najmožnejšie; (bez) najmožnejších; (k) najmožnejším; (vidím) najmožnejšie; (o) najmožnejších; (s) najmožnejšími;


ženský rod

(jedna) možná; (bez) možnej; (k) možnej; (vidím) možnú; (o) možnej; (s) možnou;

(dve) možné; (bez) možných; (k) možným; (vidím) možné; (o) možných; (s) možnými;


(jedna) možnejšia; (bez) možnejšej; (k) možnejšej; (vidím) možnejšiu; (o) možnejšej; (s) možnejšou;

(dve) možnejšie; (bez) možnejších; (k) možnejším; (vidím) možnejšie; (o) možnejších; (s) možnejšími;


(jedna) najmožnejšia; (bez) najmožnejšej; (k) najmožnejšej; (vidím) najmožnejšiu; (o) najmožnejšej; (s) najmožnejšou;

(tri) najmožnejšie; (bez) najmožnejších; (k) najmožnejším; (vidím) najmožnejšie; (o) najmožnejších; (s) najmožnejšími;


stredný rod

(jedno) možné; (bez) možného; (k) možnému; (vidím) možné; (o) možnom; (s) možným;

(tri) možné; (bez) možných; (k) možným; (vidím) možné; (o) možných; (s) možnými;


(jedno) možnejšie; (bez) možnejšieho; (k) možnejšiemu; (vidím) možnejšie; (o) možnejšom; (s) možnejším;

(dve) možnejšie; (bez) možnejších; (k) možnejším; (vidím) možnejšie; (o) možnejších; (s) možnejšími;


(jedno) najmožnejšie; (bez) najmožnejšieho; (k) najmožnejšiemu; (vidím) najmožnejšie; (o) najmožnejšom; (s) najmožnejším;

(dve) najmožnejšie; (bez) najmožnejších; (k) najmožnejším; (vidím) najmožnejšie; (o) najmožnejších; (s) najmožnejšími;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Možnosť_1 Možnosť Možnosť_2 Možnosť Možnosť_3 Možnosť nemožno nemožno Nemožnost' Nemožnost'

Zvukové nahrávky niektorých slov

možno: →speex →vorbis
možnosť: →speex →vorbis
nemožno: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor