Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

možnosť -i ž.

1. okolnosti, situácia, v kt. je niečo možné, uskutočniteľné; príležitosť: pracovné, finančné m-i; m. cestovať; získať m-i na štúdium

2. možný prípad, eventualita: využiť poslednú m.; je tu m. požiaru

3. obyč. mn. schopnosť: tvorivé m-i umelca

□ mať m.; dať, poskytnúť m. umožniť

nemožný príd.

1. kt. nemôže byť, neuskutočniteľný, vylúčený, op. možný: n-á požiadavka, je n-é súhlasiť; je n-é, aby ...

2. expr. nevhodný, nevyhovujúci, zlý: n. stav, n-é šaty; ten človek je n. nevie sa správať, je nešikovný ap.;

nemožne prísl. k 2: n. sa oblieka;

nemožnosť -i ž.

1. iba jedn. k nemožný: n. dokazovať

2. nemožné, neuskutočniteľné veci: žiadať, dokázať n-i; to je (holá) n.

● expr. do n-i veľmi veľa

zámožný príd. majetný, bohatý: z-é vrstvy;

zámožne prísl.;

zámožnosť -i ž.

možnosť, -ti ž.

1. podmienky, v ktorých je niečo možné, uskutočniteľné, príležitosť: mať, získať, dať, poskytnúť m.; v rámci, v medziach m-í; m. záchrany; m. pracovať, cestovať, m. zárobku, pracovné, odbytové, finančné m-i; využiť, použiť, vyčerpať všetky m-i; to je jediná, posledná m.; široké m-i uplatnenia;

2. možný prípad, eventualita: m. vojny, víťazstva, výhry, požiaru; vylúčiť m. niečoho, akúkoľvek m.;

3. schopnosť, sila: pracovať, konať, podľa svojich m-í; výrazové, tvárne m-i umelca;

4. zastar. bohatstvo, zámožnosť: Takí bohatí páni musia i stolom preukázať svoju možnosť. (Tim.)

nemožný príd.

1. ktorý nemôže existovať, byť, nedajúci sa uskutočniť, neuskutočniteľný, vylúčený: Sponíkovi žiadalo sa zhovárať s Ančou, ale pri Vendľovke je to nemožné. (Tim.) Hneď sa ti i najnemožnejšia túžba uskutoční. (Zgur.)

2. hovor. nevyhovujúci, majúci v neprípustnej miere zlé, záporné vlastnosti: n. stav, n-á situácia, n-é spôsoby, n-é šaty, n. človek;

nemožne prísl. k 2: n. sa obliekať;

nemožnosť, -ti ž.

1. bez mn. č. vlastnosť niečoho nemožného;

2. niečo nemožné, neuskutočniteľné: žiadať od niekoho n-i; holá n. absolútna

● kniž. do n-i veľmi, nadmieru

veľkomožný príd. i spodst. zastar. titul, oslovenie príslušníkov nižšej šľachty; za feudalizmu úctivé oslovenie spoločensky vyššie postaveného človeka (obyč. v spojení s podst. pán, pani): K vám urodzeným, veľkomožným mám vážne slovo. (Hviezd.) Sedí v treťom voze, pri ňom veľkomožný zo Sychravy. (Kuk.) Poprosil veľkomožného, aby mu mohol za byt a pole platiť. (Krno) Veľkomožné panstvo bolo rozgurážené. (Jil.); robiť poklonu veľkomožnému pánu biskupovi (Vaj.); Mladý pán, pán veľkomožný — nech odpustia. (Vaj.) Ruky bozkávam, pani veľkomožná. (Jégé) Tvár je vybelená a ruky tiež ani čo by boli nejakej pani veľkomožnej. (Kuk.);

veľkomožnosť, ti ž. (obyč v spojení s privl. zám.) za feudalizmu oslovenie osôb šľachtického pôvodu al. osôb vyššie spoločensky postavených: Čím môžem slúžiť vašej veľkomožnosti? (Ráz.)

veľmožný príd.

1. zastar. v tituloch a osloveniach príslušníkov šľachty, za feudalizmu i človeka vyššie spoločensky postaveného (obyč. v spojení s podst. pán, pani), veľkomožný: veľkomožní páni aj vy kňazia (J. Mat.) Zašeptal mu, aby pri každom oslovení povedal: „Veľmožná alebo veľkopanská milosť“ (Jégé) oslovenie šľachtica.

2. zried. mocný, vplyvný: Šiel som do miest veľmožných. (Smrek);

veľmožnosť, -ti ž.

1. (obyč. v spojení s privl. zám.) za feudalizmu oslovenie osôb šľachtického pôvodu al. osôb vyššie spoločensky postavených, veľkomožnosť: „Prosím vašu veľmožnosť!“ I ukloní sa predo mnou. (Tim.)

2. šľachtický pôvod, urodzenosť: Začal kliať bez ohľadu na svoju veľmožnosť. (Jégé)

všemožnosť, -ti ž. bás. zastar. všemohúcnosť: v žilách svojich všemožnosť cíti (Sládk.)

zámožný príd. vlastniaci väčší majetok, majetný, bohatý: z. človek, z. obchodník, z-á rodina;

zámožne prísl.: oženiť sa z.;

zámožnosť, -ti ž.

(jedna) možnosť; (bez) možnosti; (k) možnosti; (vidím) možnosť; (ó) možnosť!; (o) možnosti; (s) možnosťou;

(dve) možnosti; (bez) možností; (k) možnostiam; (vidím) možnosti; (ó) možnosti!; (o) možnostiach; (s) možnosťami;

(jedna) možnosť; (bez) možnosti; (k) možnosti; (vidím) možnosť; (ó) možnosť!; (o) možnosti; (s) možnosťou;

(štyri) možnosti; (bez) možností; (k) možnostiam; (vidím) možnosti; (ó) možnosti!; (o) možnostiach; (s) možnosťami;

(jedna) nemožnosť; (bez) nemožnosti; (k) nemožnosti; (vidím) nemožnosť; (hej) nemožnosť!; (o) nemožnosti; (s) nemožnosťou;

(dve) nemožnosti; (bez) nemožností; (k) nemožnostiam; (vidím) nemožnosti; (hej) nemožnosti!; (o) nemožnostiach; (s) nemožnosťami;

(jedna) zámožnosť; (bez) zámožnosti; (k) zámožnosti; (vidím) zámožnosť; (hej) zámožnosť!; (o) zámožnosti; (so) zámožnosťou;

(tri) zámožnosti; (bez) zámožností; (k) zámožnostiam; (vidím) zámožnosti; (hej) zámožnosti!; (o) zámožnostiach; (so) zámožnosťami;