Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

modálny príd. lingv. kt. vyj. vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede, spôsobový: m-e slovesá; m-a stránka vety;

modálne prísl.;

modálnosť -i ž. modálne vzťahy; modálny ráz

modálny príd. ‹l› odb. spôsobový: lingv. m-e slovesá nevyjadrujúce dej, ale vzťah obsahu výpovede k skutočnosti v chápaní hovoriaceho (napr. môžem, musím); práv. m-e nariadenie účelové; log. m-a logika zaoberajúca sa modalitami;

modálne prísl.;

modálnosť -ti ž. lingv. modalita

modálny príd. spôsobový: gram. m-a veta, m-e sloveso vyjadrujúce vzťah hovoriaceho k deju;

modálne prísl.;

modálnosť, -ti ž. modalita